Lesmedium

Obvodné lesné úrady

autor: neznámy
Chcem týmto príspevkom nadviazať na mnohé otázky na tomto fóre.

Všetky tie zmetky v bývalých pozemkových spoločnostiach- kto to má na svedomí?

Nenesie tak trochu viny aj zriaďovateľ ?. Nemali pracovníci obvodných lesných úradov koordinovať prácu jednotlivých poz. spoločností a podieľať sa na odstraňovaní chýb, ktoré vznikli ešte za bývalých obvodných úradov?

Veď podľa agendy predsa museli vidieť všetky tie nesúlady so zákonmi, platnými pre zdravú existenciu jednotlivých poz. spoločenstiev .

To isté platí aj pre nový zákon. Z najnovšej mojej skúsenosti viem, že výbory stále pokračujú v starých , zaužívaných praktikách.Myslím , že niektorí v tom nemajú jasno a berú všetko na ľahkú váhu.

Kritéria sa však sprísnili.

sekcia: Archívne fórum, 27.4 2014 16:43
autor: neznámy
Primárne môže za zmätky zákonodarca. Zákon 181/1995 bol mimo reality.
Poznal iba historické spoločenstvá a ignoroval jestvovanie spoločenstiev so spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami. Avšak podľa tohto zákona museli vznikať aj nové spoločenstvá. Teda spoločne obhospodarované nehnuteľnosti. Z tohto pohľadu nebolo zrejmé, čo treba rozumieť pod pojmom spoločná nehnuteľnosť. A to nebolo jasné ani lesným úradom.
Pokiaľ ide o to, že spoločenstvá bez právnej subjektivity vystupovali ako spoločenstvá s právnou subjektivitou, ak aj to považuješ za zmätok, tak za to lesné úrady vonkoncom nemohli. Ale zase na druhej strane, z počutia viem, že v našom katastri dali v počiatkoch také usmernenie, že v katastri môže byť len jedno spoločenstvo s právnou subjektivitou. V dôsledku toho, sa bývalý komposesorát stal spoločenstvom bez právnej subjektivity v dôsledku čoho prakticky prišiel o možnosť domáhať sa reštitúcii. (Daj do kopy 100 podpisov, keď vlastníci nie sú z jednej dediny.)
Lesné úrady a či teraz odbory ani teraz nemajú prístup k agende jednotlivých spoločenstiev. Poznajú iba členskú základňu a parcely na ktorých spoločenstvá hospodária. Priame páky majú iba na to, či spoločenstvá dodržujú plán starostlivosti o lesy.
Pokiaľ ide o pojem zriaďovateľ asi si mal na mysli niečo iné. Ak by zriaďovateľom spoločenstiev boli lesné a či iné úrady, asi by boli zodpovedné za stav v spoločenstvách. Tu sú však akoby zriaďovateľmi samotní vlastníci nehnuteľností a preto platí to, čo som popísal vyššie.
27.4 2014 19:03
autor: neznámy
Čo sa týka pojmu, spoločná nehnuteľnosť, tak to bolo presne definované.A tiež to, ako sa s ňou môže narábať.
Ak v tom nemali jasno úradníci , ktorí zodpovedali ministerstvu, tak ako v tom jasno mali mať prostí , často nevzdelaní vlastníci spoločenstiev.
Nesúhlasím ani s tvrdením, že OLÚ mali iba časť agendy.Mali výpis registra, mali členskú základňu, mali parcely, na ktorých spoločnosť hospodárila a mali LHP , ako aj výkaz OLH, na ktorých dielcoch sa ťažilo.Museli mať aj určeného splnomocnenca , prípade členov výboru , ak išlo o spoločnosť s právnou subjektivitou, a tiež IČO.
Zákony predpisovali isté pravidlá, čo im museli spoločnosti predkladať.

Spoločné nehnuteľnosti sa skladali z množstva parciel, katastra KNE
Pre právne účely sa však používa kataster KN-C.,v prípade trvalého , alebo dočastného vyňatia, ale aj ako podklad LHP.
Samotní vlastníci sa po roku 1995 iba rozhodli, pre jednu z možností, ktorú im predkladatelia zákona ponúkli, za presne definovaných podmienok .

27.4 2014 21:34
autor: neznámy
Pojem spoločnej nehnuteľnosti v zákone vôbec nie je presne definovaný. Je to urobené len právnicky, alibistická úprava a znenie na doterajší zmätok, ktorý terajšie znenie zmätok naďalej udržuje. "Spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov." Čo je to jedna nehnuteľná vec v zmysle zákona o PS? Len susediace, alebo i nesusediace pozemky? Jeden samostatný pozemok nemôže byť spoločnou nehnuteľnosťou?
28.4 2014 8:46
autor: neznámy
Presne tak. Zákon definuje spoločnú nehnuteľnosť ako niekoľko pozemkov. Ich súbor zákon ustanovuje ako nedeliteľný. Ktoré pozemky patria do tohto súboru však zákon vôbec neuvádza. V novom zákone tak nie je obsiahnutá historická podstata spoločnej nehnuteľnosti ako tomu bolo v zákone 181. Nový zákon má celý rad ďalších nedostatkov. Nejasností má možno i viac ako ten predošlý.
28.4 2014 10:12
autor: neznámy
Pavol, ako by si chcel definovať, ktoré pozemky patria do spoločnej nehnuteľnosti. To sa dá len odvolávkou na historickú podstatu, ktorú si v novom zákone nenašiel, ale je tam. §2 ods.1 pism. a. Čo patrí do spoločnej nehnuteľnosti musia vedieť samotné spoločenstvá, ak im nechybuje historická pamäť. Ale nie je div, ak ju nemajú všetky spoločenstvá, najmä tie, kde pamätníci vymreli. A na tom majú pochopiteľne svoj podiel pozemkové úrady ako aj likvidácia komposesorátov, urbariátov a podobne po roku 1948.
A pri takomto historickom povedomí, sa ľahko môže stať, že časť pozemkov bývalých spoločenstiev (urbariátov a pod.) sa začalo považovať za parcely, ktoré nepatria do spoločnej nehnuteľnosti a nečudoval by som sa, ak by to platilo aj opačne.
28.4 2014 13:50
autor: neznámy
nový zákon nie je dokonalý, je však určite lepší ako 181. Definícia spoločnej nehnuteľnosti je jasná a je predsa vyznačená aj na príslušných LV. Tam skôr vidím nedbanlivosť hlavne zo strany spracovateľov ROEP, že ju nedali vyznačovať a v mnohých prípadoch pri konaniach ( hlavne dedičských) nebolo jasné, že pozemky patria do spoločnej nehnuteľnosti. Historická podstata v zákone je jasne obsiahnutá v odkazoch pod čiarou. Ako si plnili povinnosti lesné úrady, je veľmi rozdielne, skôr vidím problém v tom, že pozemkové spoločenstvá sa v priebehu rokov presúvali ako horúci zemiak medzi pozemkovými a lesnými úradmi. Chybou bol možno aj formálny prístup zo strany evidenčného orgánu, ( mali si brať vzor z obchodného registra), zo strany tretích subjektov pri uzatváraní zmluvných vzťahov atď. Najväčšie maslo na hlave však majú orgány pozemkových spoločenstiev, ktoré si zákon vykladali ako sa im prisnilo, v stanovách delili hlasy od buka do buka, nehovoriac o vyplácaní dividend, nájmov atď.
28.4 2014 13:56
autor: neznámy
Vaše odpovede ma zaujali a v podstate s nimi súhlasím. K vykladaniu zákona po svojom, v pozemkových spoločnostiach prispel samotný tvorca zákonov a to ihneď od roku 1992, kde sa evidovali na ministerstve vnútra.To platilo aj pre zákon z roku 1993- 187/93 z.z, ako aj samotná 181.
Nemalú mieru v tom zohrali však aj katastrálne úrady, ktoré zamútili kalné vody ešte viac tým, že na mnohých PKV bolo zapísané iba - bývalí urbárski gazdovia a želiari a tým sa stali vlastníkmi podielov samotné vzniknuté poz. spoločenstvá.Teraz sa to čiastočne napráva novým zákonom.
Čo sa týka výrazu spol. nehnuteľnosť. Tak, ako ste písali, stratila tento štatút
už dávno, lebo to nevyhovovalo nášmu štátu .
Predstavte si, že by teraz pri výstavbe diaľníc, museli vykúpiť rovnaký podiel zo všetkých parciel týchto spoločných nehnuteĺností. A to sa aj v niektorých prípadoch stalo.
Ale ja si aj tak myslím, že tí, ktorí viedli evidenciu týchto spoločenstiev, mali usmerňovať a kontrolovať tieto subjekty. Tu niekde sa písalo, o aký veľý potenciál -výmery v celoslovenskom merítku ide.

Teraz, po takmer 20 ročnej existencii zisťujú vlastníci všetky chyby, ktoré napáchali ich výbory, ktoré vlastne tam nemali čo robiť?
28.4 2014 15:59
autor: neznámy
Odpoveď autorovi 1.
Pristavím sa pri tvojom konštatovaní a či otázke:
"Predstavte si, že by teraz pri výstavbe diaľníc, museli vykúpiť rovnaký podiel zo všetkých parciel týchto spoločných nehnuteĺností."
Výkup (a či akýkoľvek predaj) v tomto prípade prebieha inak. Z parcely a či viacerých parciel spolu susediacich sa vymeria nový pozemok, ktorý sa bude vykupovať. Výnos z predaja sa potom rozdelí medzi vlastníkov nehnuteľností podľa podielov na liste (listoch ) vlastníctva.
Ak ide o ideálne vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti, tak si to delia všetci členovia. Pod ideálnym vlastníctvom spoločnej nehnuteľnosti rozumiem, že každý člen má svoj podiel na všetkých nehnuteľnostiach patriacich do spoločnej nehnuteľnosti. A vo všetkých rovnaký. A ten sa nemení ani pri odčlenení nejakých parciel zo spoločnej nehnuteľnosti. Na rozdiel od neideálneho vlastníctva, kde by sa po oddelení museli podiely členov prepočitávať podľa zmenených vlastníckych pomerov členov.
29.4 2014 8:47
autor: neznámy
Obvodne lesne urady to zbabrali na plnej ciare.namiesto toho aby sa snazili podporit aby vznikli spolocenstva s pravnou subjektivitou tak robia kampan proti tomuto zako.u a stale deklaruju aj v su astnosti ze netreba zalozit takyto subjekt.Divim sa sa ministerstvu za to vobec toleruje svojim podriadenym. Zase sa podporuju ti co porusuju zakon a zle dpadnu ti co zakon dodrzali.u idite ze ti co nezmenia pravnu formu tak sa im nic nestane....je to bordel olu a neschopnost ministerstva riadit svojich podriadenych...
30.4 2014 5:40
autor: neznámy
Moja pôvodná otázka smerovala , či OLÚ a ich nadriadené orgány, nenesú zodpovednosť za stav, aký tu bol a myslím si , že stále ešte aj pokračuje nie podľa mojich predstáv.
Keďže sa zapojil do diskusie nový neznámy, tak preto tá jednotka.
K výkupu pod diaľnice, musím uviesť na správnu mieru úvahu p. Vlada.
.
Ak by sa akokoľvek vykupovalo, či už podiel z podielu, alebo iba podiel z novovytvoreného dielu,, vždy by sa vychádzalo z výšky podielu vlastníka spoločnej nehnuteľnosti .Podľa toho by mal konkrétny vlastník príjem z predaja.
Zmluva sa vystavuje , alebo vystavovala na osobu, nie na spoločnosť, pri obidvoch spoločnostiach, či sa jedná o spoločnosť s právnou, alebo bez právnej subjektivity.
Čo sa týka príspevku pána Pepa, Je to pre mňa prekvapením.
Myslím , že cieľom nového zákona bolo nahnať peniaze do št. kasy.
MV SR evidovalo od roku 1992 mnoho spoločností, ktoré sa nepreregistrovali po roku 1995, podľa zákona 181.
.
Všetky tieto podklady zaslalo na jednotlivé OLÚ
A možno ich lesný úrad informuje, že ako združenie môžu zostať.
Ja osobne nevidím dôvod, prečo by museli byť reg. s právnou subjektivitou.
Niektoré sú malé spoločnosti a možno by mali vyššie náklady, ako výnos.
A nakoniec možno rozumnejšie by bolo rozpustenie .
Mnoho vlastníkov chápalo , že ak nebudú súhlasiť s právnou subjektivitou, tak prídu o majetok-štát ho dá štátnym lesom.
Vychádzam zo skúsenosti u nás.Buď to schválite, alebo ideme do konkurzu?
A čo je konkurz?
Je ťažko spolupracovať s ľudmi, ktorí neovládajú výrazy, ktorými narábajú.
Alebo ich ovládajú až veľmii dobre.
Boli nejaké relácie, kde by bol konkrétne vysvetlený zákon 97 tak, aby to pochopili prostí, jednoduchí ľudia?
30.4 2014 7:36
autor: neznámy
Jednotka, zjavne som neporozumel tvojmu myšlienkovému pochodu.
Zacitujem teda viac:
" Čo sa týka výrazu spol. nehnuteľnosť. Tak, ako ste písali, stratila tento štatút
už dávno, lebo to nevyhovovalo nášmu štátu .
Predstavte si, že by teraz pri výstavbe diaľníc, museli vykúpiť rovnaký podiel zo všetkých parciel týchto spoločných nehnuteĺností. A to sa aj v niektorých prípadoch stalo."
Pod tvojim konštatovaním, že spoločná nehnuteľnosť stratila štatút lebo to nevyhovovalo nášmu štátu, som rozumel to, že tvrdíš, že ak by chcel vykúpiť podiel na jednej parcele (lebo len ten by potreboval), tak by taký istý podiel musel vykúpiť zo všetkých parciel. (aj keď tie podiely z tých ostatných parciel by nepotreboval). Inak som si totiž to čo si napísal, nevedel vysvetliť. A na to
som reagoval.
30.4 2014 9:14
autor: neznámy
Spoločná nehnuteľnosť :Áno, toto bolo pochopené veľmi presne.Ako vždy, pri Vašich príspevkoch.
Možno mnou nebola pochopená tá druhá časť, čo sa týkalo slovíčka výnos.
30.4 2014 12:51