Lesmedium

Surové drevo ako strategická surovina

autor: Lexo
V médiách sa objavili informácie, že štát uvažuje vyhlásiť surové drevo za strategickú surovinu, čím chce obmedziť predaj surového dreva do zahraničia a tak zabezpečiť dostatok surového dreva pre domácich spracovateľov.

Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že Slovenská republika sa nachádza na trhu Európskej únie a trh Európskej únie má prívlastok „voľný“, čo znamená, že všetky ekonomické rozhodnutia vrátane pohybu peňazí, tovarov a služieb sa odohrávajú na základe slobodných rozhodnutí ich vlastníka bez donucovacej sily štátu či kohokoľvek iného. Voľný trh je bežne považovaný za základnú vlastnosť kapitalizmu. Slovensko sa rozhodlo v roku 1989 pre túto cestu a treba si uvedomiť, že centrálne riadenie podnikov vlastné socializmu nie je možné v prostredí voľného trhu. Aktivity podnikov v prostredí voľného trhu vznikajú ako spontánne necentralizované rozhodnutia jedincov pri slobodnom obchodovaní, dohodovaní, spolupráci a vzájomnom súťažení. Štát má v tomto kontexte len ochrannú a dozornú úlohu nad dodržiavaním práv.

Najväčšia časť príjmov každého lesného podniku pochádza z predaja dreva. Ak chce lesný podnik úspešne hospodáriť musí ( a nie len podnik, ale aj tí, ktorí ovplyvňujú legislatívne prostredie) popri pozornom sledovaní trhu poznať aj spôsob predaja surového dreva. Veľmi podstatný vplyv na predaj surového dreva má veľkosť lesného podniku, pretože s ohľadom na veľkých odberateľov surového dreva (veľké píly, kombináty a pod.) sa prax predaja surového dreva vykonávaná vlastníkmi lesov malých výmer bude líšiť, a to predovšetkým v porovnaní s metódami používanými najväčším vlastníkom lesov, t.j. štátom. Tieto odlišnosti neexistujú len Slovensku ale samozrejme aj v iných štátoch Európskej únie.

Existujú rôzne metódy predaja surového dreva súkromnými vlastníkmi lesným podnikov ako napr. dražba, písomné oznámenie, submisia, voľný predaj, predaj prostredníctvom záujmových organizácií a predaj na základe dlhodobých zmlúv o dodávkach. Chce štát zasahovať do týchto rozhodnutí a metód súkromným vlastníkom lesov ? Chce štát ovplyvňovať príjmy súkromných vlastníkov lesov z predaja dreva a tak ovplyvňovať aj ich výkonnosť (rentabilitu).

sekcia: Archívne fórum, 27.3 2013 9:33
autor: neznámy
Je to len výkrik do tmy pána ministra. Nebude to prvýkrát, keď bude toto vyhlásenie neskôr dementované a odvolané...
27.3 2013 14:09
autor: neznámy
Dovolil by som si ešte upozorniť, že tí ktorí túto myšlienku pravdepodobne pánovi ministrovi ponúkli, zabudli na to, že surové drevo je len jednou z komodít, ktorá je „strategicky“ dôležitá pre sektor spracovania dreva na Slovensku. To mali predstavitelia ZSD na mysli obmedzenie vývozu aj reziva, celulózy a iných tovarov, ktoré slúžia na ďalšie spracovanie ? (Prečo potom príslušní „odborní pracovníci“ ministerstva neupozornia ministra, že úvahy tohto typu sú problematické ?). Koľko nevyužitého dreva leží v našich lesoch ? To spracovateľov dreva netrápi ? Koľko napr. malých píl vzniklo na Slovensku v čase, keď bolo surového dreva dostatok. Keď vznik takýchto prevádzok bol výsledkom konjunktúry krátkeho trvania. A keď v súčasnosti dostatok či nedostatok surového dreva v týchto prevádzkach vôbec nesúvisí s tým, či sa surové drevo vyváža. Je ho nedostatok vo všeobecnosti oproti obdobiam, keď ho bolo dostatok. A etát je množstvo surového dreva, ktorého ťažbou sa nesmie porušiť podstata lesa.
27.3 2013 15:33
autor: neznámy
ministri ... ja si pamatam ako slintos slintal v tv ze z tatier drevo sa len cez jeho mrtvolu, vyvezie do zahranicia a ako to bolo vari vsetci vieme ... a vsetci vieme ako slintos na tom je ...
27.3 2013 17:13
autor: neznámy
zavcasu sa spametali hlupaci vsetko drevo sa vykradlo z pozehnanim ministrov a teraz idu rozpravat ko s nim narabat nech su radsej ticho a nech netrepu koko...y ved si eru sami sebe do huby uz je po kalamitach drevo v prdeli a teraz treba robit hospodarne a s rozumom?????????????? je vidiet vsetko su to odbornici od fachu
27.3 2013 21:16
autor: neznámy
Drevospracujúci priemysel (DSP) a lesné hospodárstvo (LH) na Slovensku sa už dlhšiu dobu nachádzajú v zložitých vzájomných obchodných vzťahoch a technologických väzbách. Už proces transformácie ekonomiky výrazne ovplyvnil obidve odvetvia. Niektorí predstavitelia DSP obviňujú lesné hospodárstvo, že práve ono je príčinou nepriaznivej situácie v odvetví DSP. Teda nie dôsledky živelnej privatizácie, nedostatočne využité, zastaralé kapacity, nízky stupeň finalizácie a produktivity a malá konkurencieschopnosť výroby sú príčinou súčasného stavu. Vina sa už tradične účelovo presúva na LH ( často najmä na štátne organizácie), ktoré by malo vždy a zásadne trvať na plnení zmluvných záväzkov, najmä dohodnutých platobných podmienok. Vo vzťahu k cenám dreva treba poznamenať, že disparita cien vstupov a výstupov lesnej výroby sa vyvíja v neprospech lesného hospodárstva. Táto skutočnosť je objektívne preukázaná.
Pamätáme si, že už v závere roku 2001 eskalovali útoky zo strany Zväzu spracovateľov dreva (ZSD), ktoré vyústili do otvorených obvinení vtedajšieho ministerstva zo zodpovednosti za utajovanie zásob dreva, čierny obchod s drevom a nelegálny nekontrolovaný a nevýhodný vývoz dreva do zahraničia. V tejto súvislosti boli prezentované nepravdivé až zavádzajúce informácie, ako aj nekvalifikovaná a účelová argumentácia s cieľom zdiskreditovať rezort, ale aj vo všeobecnosti znevážiť a spochybniť prácu zamestnancov LH. Avšak takýmito metódami „komunikácie“ sa riešenie existujúcich problémov vo vzájomných vzťahoch LH a DSP naozaj nemôže posunúť dopredu.
V súvislosti s obchodom s drevom je potrebné zdôrazniť, že obchod s drevom je do značnej miery ovplyvnený dominantným postavením štátnych lesov. Je logické, že prvoradým cieľom DSP sú subjekty štátnych lesov, resp. Lesy SR, š.p. Tento subjekt poskytuje odberateľom dodávky veľkého množstva dreva, rovnomerne a rozložené v čase. Menšie spoločnosti majú oproti tomuto subjektu veľmi ťažkú situáciu. DSP takisto nič nenúti k tomu, aby nakupovali drevo po desiatkach kubíkov od jednotlivých drobných vlastníkov lesov (možno na škodu veci). Ďalším limitujúcim faktorom je aj platobná schopnosť, ktorá komplikuje obchod s malými vlastníkmi či užívateľmi lesov. Preto sa otvára možnosť pre malých obchodníkov s drevom.
Pre veľké subjekty ako sú napr. Lesy SR, š.p. ostane obchod s drevom založený na zmluvných základoch prvoradou formou. Burzy sú len doplnkovou formou obchodu s drevom. Burza hlavne slúži ako nástroj predaja cenných sortimentov v menšom množstve zastúpených drevín. Tu však môžeme pozorovať isté ťažkosti. Záujemcovia o cenné výrezy tieto nakúpia v zahraničí, alebo v rámci štátnych lesov, avšak zatriedené do bežných sortimentových tried, s vopred stanovenou cenou. Potom je diskutabilné či sa môžu malí vlastníci a producenti dreva uplatniť na niekoľko kubíkových aukciách, ktoré organizujú, oproti veľkým aukciám, ktoré organizujú štátne lesy.
Okrem uvedených skutočností je potrebné zdôrazniť, že v obchode s drevom zohráva veľkú úlohu aj obchodná zručnosť vlastníka. Obchodníkom sa musí človek narodiť, to sa nedá naučiť. Takto znie ľudová múdrosť. Informačný systém o cenách dreva môže výrazne pomôcť vlastníkom lesov v rokovaniach s obchodnými partnermi – obchodníkmi s drevom, ktorí svoj obchod s drevom zakladajú na neznalosti cien zo strany vlastníka. Ceny dreva v zahraničí sú v priemere o niečo vyššie ako ceny dreva na domácom trhu. Potrebné je však zdôrazniť, že naše drevo sa uplatňuje na zahraničných trhoch práve cenou, kvalitou a ponúkanou štruktúrou drevín a sortimentov. Slovenská republika s ohľadom na významné trvalo obnoviteľné zdroje dreva a svoju geografickú polohu je a dá sa predpokladať, že aj vždy bude významným účastníkom európskeho trhu s drevom. Okrem toho treba zvýrazniť, že drevo vždy vyvážali aj dovážali i ekonomicky a lesnícky vyspelejšie štáty ako je napr. Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko a ďalšie. Na Slovensku sa drevo vyváža aj v dôsledku nízkej solventnosti domácich spracovateľov dreva, ktorá má viacero príčin. Ich analýza by si vyžiadala širší priestor. Rozvojové zámery a reštrukturalizácia v DSP Slovenska musí však rešpektovať objektívne dané zdroje dreva na Slovensku z hľadiska ich objemu a štruktúry a DSP musí byť konkurencie schopný DSP okolitých štátov. Znamená to aj, že ceny výrobkov z dreva budú primerané kúpyschopnosti obyvateľstva, ktoré žije na Slovensku.
Zástupcovia producentov a spracovateľov dreva na Slovensku už niekoľko krát (takmer vždy, keď sa vymenia ministri) deklarovali spoločný záujem o spracovanie čo najväčšieho objemu dreva v tuzemsku. A jednou z rozhodujúcich podmienok dosiahnutia tohto cieľa je rešpektovanie princípov a podmienok riadne fungujúceho trhu s drevom.
28.3 2013 14:05
autor: neznámy
Je mi priam čudné, že po 23 rokoch trhového hospodárstva chce niekto diktovať kde a kam máme predávať drevo. Veď každý vie komu sa oplatí dať drevo, kto poctivo platí a kto nie. Ak drevárska fy krachuje, nech sa konatelia zamyslia prečo, nech skúmajú prečo nevie kúpiť toľko dreva koľko potrebuje. Chýba je možno doma.
30.3 2013 16:31
autor: neznámy
Ja moc nechápem čo chcel autor vyjadriť alebo na čo chcel poukázať otvorením tejto témy. To že na Slovensku drevospracujúci priemysel ako lesné hospodárstvo pomaly ale isto padá na hubu je jasné hádam každému, a nejaké obmedzenia alebo vyhlásenia dreva ako strategickej suroviny je už v súčasnosti neskoro. Stačí sa ísť pozrieť na Kysuce Oravu alebo Liptov a je snáď každému jasné, že naša strategická surovina a pre drevospracujúci priemysel žiadaná surovina smrekové drevo je pomaly vyťažená, čo prirodzene spôsobilo stále väčší dopyt tuzemských odberateľov a spracovateľov po drevnej hmote, a netreba asi moc o podpísaných objemoch dodávateľských záväzkov štátnych lesov ich veľkoodberateľom. Kto za tento súčasný stav môže ? Predovšetkým celý manažment počnúc generálnymi riaditeľmi, ktorí sa za posledné roky v štátnych lesoch vystriedali a končiac samotnými lesnými správami, a ich správcami, ktorým sa tiež nejedno euro ušlo s kôrovcovej kalamity, česť výnimkám, ktorí skutočne sa snažili bojovať s kalamitou a zachrániť tak smrekové porasty.
31.3 2013 16:14
autor: neznámy
Celkom chápavý "lesník". Ešte tomu chýba otvorené vyjadrenie svojho názoru a povedal by som, že "lesník" pochopil, čo sa chcelo dosiahnuť otvorením tejto témy. Bez reakcií na úvahy ministerstva bude opäť lesníctvo (najmä prevádzka) ťahať za kratší koniec.
2.4 2013 8:49
autor: "lesník"
Pre info a reakcia na predchádzajúcu reakciu. Autor lesník nie je "lesník", aby nedošlo k nedorozumeniu a zámene. Autor lesník má bohužiaľ pravdu. Medzi "riadkami" vystihol veľmi presne podstatu všetkého, vrátane obchodovania s drevnou hmotou a "trhovou" cenou za drevo. Drevo ako strategická surovina mala byť vyhlásená ešte v roku 2004 po kalamite v Tatrách a mala nastať kontrola ťažby a predaja dreva. Hlavne v štátnych lesoch a nie rúbať vo veľkom i obnovné ťažby (robotníci boli prepustení, neboli dôvody stoj čo stoj ťažiť drevo v rámci ŠL SR všade; práce mali dosť inde) a zdravé porasty, keď v rámci SR bolo dostatok dreva na trhu a na spracovanie. A ešte rúbať 5 suchárov, 10 vývratov a dookola 500 kubíkov zdravých potencionálnych chrobačiarov. Tak sa presýtil trh s drevom, k cenám za drevo (predajná, výrobná) sa prišlo ako sa prišlo, živnostníci v ťažbe sa zbytočne premnožili a teraz, čo s tým?! O "neevidovanom" vyťaženom a predanom dreve hovoriť netreba, veď predsa ani neexistuje. Treba sa opýtať na Dobrovičovej 12 (BA), tí musia vedieť čo s týmto všetkým, veď je to ich dielo a výsledok "poctivej lesníckej" práce a platíme si ich za túto prácu všetci. A ťažba prirodzene klesá. My tomu "našťastie" nerozumieme.
2.4 2013 9:50
autor: neznámy
Okrem podľa mňa nezmyselnej myšlienky vyhlásiť surové drevo za "strategickú surovinu" len preto, aby sa obmedzil vývoz do zahraničia, považujem za "nešťastnú" aj myšlienku zo zákona povinne certifikovať drevo a výrobky z dreva. Dôležité je poznať ako vznikla certifikácia lesov a výrobkov z dreva. Stupňujúci sa záujem verejnosti o ochranu lesa ako nepostrádateľnej zložky životného prostredia viedol vládne i mimovládne organizácie, producentov a spracovateľov dreva k presadzovaniu princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
Princípy trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch boli predmetom rokovaní mnohých medzinárodných lesníckych podujatí a vychádzali z obsahu niektorých medzinárodných dokumentov (napr. Deklarácia zameraná na povinnosti štátov pri zachovaní života na Zemi, Dohovor o biologickej diverzite, Rámcový dohovor o klimatických zmenách, Agenda 21 ako program trvalo udržateľného rozvoja a všestrannej starostlivosti o životné prostredie, atď.), ktoré boli prijaté na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro v roku 1992 a Ministerských konferenciách o ochrane lesov v Európe v Štrasburgu (1990), Helsinkách (1993), Lisabone (1998) a vo Viedni (2003). Slovenská republika je jednou zo signatárskych krajín týchto dokumentov, čím sa zaviazala k presadzovaniu trvalo udržateľného hospodárenia na území Slovenska. Ako jedna z ciest na zabezpečenie takéhoto hospodárenia sa javila certifikácia lesov a spracovateľského reťazca, čo SR podporila aj na medzinárodnom poli.
Hospodárska úprava lesov a Program starostlivosti o lesy (v tom čase ešte LHP) už roky pred vznikom samotnej certifikácie lesov obsahovali základné prvky hodnotenia stavu lesov, na základe ktorých mohol a môže obhospodarovateľ lesov dostať certifikát.
Certifikácia lesov je vo všeobecnosti definovaná ako postup nezávislého hodnotenia hospodárenia v lesoch prostredníctvom tretej strany (certifikačného subjektu). Tento postup hodnotí hospodárenie v lesoch z pohľadu stanovených ekologických, ekonomických a sociálnych kritérií. Na základe výsledku hodnotenia je vydané hodnotenému subjektu písomné osvedčenie (certifikát). Ide však o dobrovoľný systém. Rovnako je dobrovoľný aj systém certifikácie spracovateľského reťazca. Bol by však spracovateľ dreva a výrobca výrobkov z dreva hlúpy, ak by certifikáciu nevyužil vo svoj prospech (certifikovaný výrobok by mal mať vyššiu pridanú hodnotu).
Aj certifikácia lesa by mala byť pre obhospodarovateľa lesov považovaná za samozrejmosť, ak chce uspieť na trhu so surovým drevom. Malo by ísť o dôležitý trhový nástroj určený pre podporu princípov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. V praxi sa jedná o hodnotenie vykonávané nezávislou treťou stranou. Potvrdením pre zákazníka kupujúceho výrobok z dreva o tom, že drevo z ktorého je tovar vyrobený pochádza z certifikovaného lesa je certifikát spotrebiteľského reťazca. Jeho držiteľom sú všetci spracovatelia, ktorí sa podieľajú na výrobe tohto tovaru. Zavedenie zákonnej povinnosti certifikácie dreva preto považujem za zbytočné.
3.4 2013 13:01
autor: "lesník"
Aj certifikácia lesov je len taký marketingový oblb. Ak si prejdeme lesy, ich stav a stav porastov a výroby v lesoch certifikovaných a necertifikovaných, aký je v nich a tam rozdiel? Žiadny! Pri úžerníckom spôsobe hospodárenia v lesoch na Slovensku (podporovaný a obhajovaný i čelnými predstaviteľmi lesníctva) certifikácia nemá význam, či už lesov alebo dreva. Aj mnohé problémové a medializované oblasti lesov sú lesy certifikované, v ktorých sa nedodržujú a nerešpektujú základné predpisy a odborné poznatky lesníctva (viď. premnoženie škodcov sadeníc spôsobené neplnením si povinnosti (hlavne) OLH a nerešpektovaním minimálne odbornosti v oblasti ochrany lesov). Ďalšia vec je i právny a skutočný stav napr. v 3. stupni ochrany, kde v zmysle legislatívy SR môžu byť len ochranné a účelové lesy, kde boli povyhlasované (už v čase platnosti zákona č. 543/2002 Z.z.) a sú i hospodárske lesy! Certifikované lesy na "nezákonných" lesoch?! Kto za to môže, ako je to možné a čo s tým?!
Certifikácia dreva je všeobecne úplne zbytočná vec. Len ďalší papier na drevo. Žiaľ, certifikácia dreva a "strategické" drevo má určite význam pre určitý okruh osôb na eliminovanie a "obmedzovanie" vlastnej konkurencie prostredníctvom "záujmov" štátu. Veľký nezmysel pre lesy bolo a je, že sa zákonom dala do rúk i ciacha priekupníkom dreva. Veselo sa môžu robiť hlúposti a vo veľkom. Pri priebežnej kontrole, napríklad na ceste, je "určite" všetko v poriadku.
3.4 2013 16:01