TÝŽDŇOVKA: Ako vysvetliť moru ľudí z mesta, prečo lesníci rúbu stromy v prímestských lesoch
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som spracovával niekoľko nahrávok zaujímavých rozhovorov zo stretnutia so 67-ročným Ing. Jozefom Daňkom u neho doma na okraji Prešova a v lesných porastoch Školských lesov Cemjata. O jeho živote, skúsenostiach a názoroch sa dočítate nielen v dnešnej pravidelnej Týždňovke na portáli Lesmedium.sk, ale aj v Názoroch a komentároch v marcovom vydaní LES & LETOKRUHY a v rubrike Osobnosti v aprílovom vydaní nášho odborného časopisu. Ing. Jozef Daňko je totiž skutočnou lesníckou osobnosťou, ktorá má veľa za sebou, stále má čo povedať a jeho slová si bezpochyby zaslúžia našu pozornosť.
Foto Jozef Marko
Ing. Jozef Daňko pri jednej z tabúľ lesníckeho náučného chodníka
S Ing. Jozefom Daňkom sme sa na stretnutí rozprávali aj o súčasnej situácii v lesníctve a postavení lesníkov v spoločnosti. Tu sú jeho postrehy: „Po tom, ako som po ôsmich rokoch skončil v roku 1998 kvôli politickým tlakom na pozícii riaditeľa Strednej odbornej lesníckej školy v Prešove, urobil som si skúšky odborného lesného hospodára a začal som vykonávať túto prácu na Školských lesoch Cemjata.
Neskôr som získal kvalifikáciu práce s lesným reprodukčným materiálom, pretože som mal na starosti lesnú škôlku. Chytil som nový vietor vo svojom profesijnom živote. Bol som veľmi rád, že môžem ovplyvňovať vývoj lesa a rýchlo som zabudol na to, že som býval riaditeľom.
Na Cemjate som robil odborného lesného hospodára nepretržite 25 rokov až do odchodu do dôchodku v polovici roka 2022. Cemjata patrí do prímestských lesov Prešova, tretieho najväčšieho mesta na Slovensku, takže sme našu lesnícku činnosť museli zabezpečovať tak, aby sme výrobné úlohy zosúladili s rekreačnou a účelovou činnosťou. Najmä počas víkendov je na Cemjate doslova more ľudí.
Veľmi pozorne som sledoval a citlivo vnímal vývoj v štátnych lesoch a činnosť radikálnych aktivistov, ktorí lesníkom znepríjemňovali život na každom kroku. Na Cemjate som sa usiloval realizovať lesnícke činnosti tak, aby sme nemali vážnejšie problémy s verejnosťou, ktorá tieto lesy vo veľkom navštevuje, pričom krivka návštevnosti tejto vyhľadávanej lokality, najmä mladými ľuďmi, rodinami s malými deťmi a obyvateľmi mesta v seniorskom veku, neustále stúpa. Naopak, veľa sme investovali do budovania zariadení, ktoré slúžia rekreačnej činnosti - altánkov, oddychových zón, do čistenia a udržiavania chodníkov i ohnísk.
Najmä počas covidovej pandémie sme zaznamenali taký nárast návštevnosti, že som rozhodol o vybudovaní ďalších záchytných parkovísk na troch odvozných miestach s tým, že počas ťažby dreva sme na ne umiestnili tabule a keď sme ich nevyužívali, tak slúžili Prešovčanom na zaparkovanie áut.
V covidovom období sme vyprojektovali a následne postavili lesnícky náučný chodník, na ktorom verejnosti vysvetľujeme, že ak zasahujeme do lesa, tak je to za nejakým účelom. Lesnícky náučný chodník má trinásť tabúľ a nazvali sme ho Prečo lesníci rúbu stromy.
Za môjho pôsobenia sme tu nemali žiadnu sťažnosť na to, že rúbeme stromy a podobne. V obhospodarovaných lesoch sme umiestnili množstvo informačných tabúľ, aby mali ich návštevníci dostatok informácií. Pri každom vstupe do lesa, pri každej rampe informujeme verejnosť, že my lesníci sme tu pre ľudí. Zároveň ich prosíme, aby sa v lese slušne správali, pretože aj my lesníci sa k návštevníkom správame slušne.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sme odolali rok trvajúcemu tlaku na zrušenie závor a argumentovali sme tým, že sami návštevníci by boli nešťastní z toho, keby lesné cesty zaplavili autá. Som rád, že sme ten tlak ustáli a že ľudia, ktorí navštevujú lesy na Cemjate, neničia a nepoškodzujú naše tabule a všetko to, čo sme pre nich vybudovali.“
Jozef Marko