TÝŽDŇOVKA: V obhospodarovaní lesov centrálnej časti Slovenského raja sa stretli ekológia s ekonomikou
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Spoločnosť PRO POPULO Poprad spravuje od roku 1991 viac ako 13 000 hektárov lesných a poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstva Spišské Podhradie. Po Mestských lesoch Košice je to druhý najväčší neštátny lesný majetok na Slovensku. V lokalitách Biskupské Chyžky, Malá Poľana a Vrbiar v Slovenskom raji som sa tento týždeň stretol s riaditeľom spoločnosti Ing. et Ing. Petrom Petrikom, MBA a vedúcim lesníckej výroby i odborným lesným hospodárom na tomto lesníckom úseku s výmerou 1 300 hektárov Ing. Tomášom Hutyrom.
Foto Jozef Marko
Peter Petrik (vpravo) a Tomáš Hutyra v lokalite Biskupské Chyžky
Biskupské Chyžky, Malá Poľana a Vrbiar sa nachádzajú v 3. a 4. stupni ochrany Národného parku Slovenský raj, neďaleko tiesňavy Kyseľ s vyhľadávanou ferratou v 5. najprísnejšom stupni ochrany, teda v zóne A. Moji sprievodcovia mi v tunajších lesných porastoch ukázali, že aj v centrálnej časti Národného parku Slovenský raj je možné v lesných porastoch hospodáriť odborne a citlivo.
„Postupujeme v súlade s požiadavkami Štátnej ochrany prírody SR. Z porastov vyberáme smrek z kalamity, cielene podporujeme deficitné dreviny a nezasahujeme do listnatých drevín, jedle a smrekovca. A za to dostávame na výmere 136 hektárov v zóne B, teda vo 4. stupni ochrany, úhradu 50 eur za hektár ročne.
Výhodou je, že sa tu nachádza veľmi málo zveri, pretože ešte počas obhospodarovania štátnym podnikom LESY SR a teraz Správou Národného parku Slovenský raj tu dlhodobo bolo a aj v súčasnosti stále je výrazne zasahované do stavov zveri. Vďaka primeraným stavom tak zver nespôsobuje vážne škody na mladých lesných porastoch.
Navyše ide o turisticky mimoriadne navštevovanú oblasť, takže veľké množstvo ľudí má vplyv na nižšiu početnosť raticovej zveri. Tieto lokality zároveň charakterizujú aj veľmi nízke priemerné teploty. Túto zimu tu boli už šesťkrát namerané teploty nižšie ako mínus 20 stupňov Celzia,“ povedal Tomáš Hutyra.
Pozrel som si, ako v lokalite Vrbiar s porastami v 3. stupni ochrany cirkevní lesníci ťažia smreky zasiahnuté vetrom, suchom a podkôrnym hmyzom. Ťažbou uvoľnené plochy nemusia umelo obnovovať zalesňovaním. „Stačí nám využívanie zákonnej žiadosti o predĺženie lehoty na zalesnenie. Smreka povyberáme, ale ponechávame výstavky smrekovca, jedle, buka a javora. Prirodzené zmladenie týchto drevín celú uvoľnenú plochu postupne vykryje, pritom jedľu ani javor zver vo výraznejšej miere nepoškodzuje,“ dodal Tomáš Hutyra.
V poraste je vidieť mnoho vrcholcových zlomov na smrekoch a aj ich žltnúce koruny napriek tomu, že vlhkostné pomery sú na týchto miestach pre smrečiny priaznivé. Lesníkov ale tento problém podľa ich slov trápiť nemusí, pretože smrek tu má zdatných nástupcov v iných vitálnych drevinách. Lesníci sa zároveň môžu spoľahnúť na to, že mladiny nebudú atakované zverou, pretože aj v ochranárskej správe lesných porastov národného parku pokračuje intenzívne regulovanie jej početnosti.
S riaditeľom spoločnosti PRO POPULO Poprad Petrom Petrikom sme hovorili o tom, že v týchto podmienkach je ochranárska ekológia v súlade s lesníckou ekonomikou. Ochrancovia prírody majú záujem na tom, aby bol nepôvodný smrek, ktorému sa tu nedarí, z porastov vyťažený a lesníci majú možnosť vybrať ho z nich skôr, ako dôjde k znehodnoteniu drevnej hmoty vo forme suchárov.
Jozef Marko