TÝŽDŇOVKA: Myslíte, že to nie je prírode blízke hospodárenie v lese? Podľa mňa áno
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Tento týždeň sme s nájomcom Radoslavom Namešpetrom hovorili v kancelárii a v porastoch o obhospodarovaní lesného majetku rodu Bornemisza pri Terni, ktorý sa nachádza na dvoch lesných celkoch Prešov a Sabinov na výmere presahujúcej 860 hektárov. Lesy s dominantným zastúpením buka rastú prevažne v náročných terénoch, väčšinou so strmými svahmi. V porastoch sú zastúpené aj ďalšie dreviny – javor horský a javor mliečny, jaseň, jedľa a smrek, ktorý však postupne z porastov v týchto podmienkach vypadáva. Vtrúsene sa v nich vyskytuje dub, brest, smrekovec, vejmutovka a duglaska.
Foto Jozef Marko
Lesník a odborný lesný hospodár Radoslav Namešpetra
53-ročný absolvent Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove Radoslav Namešpetra má za sebou pôsobenie v lesníckej taxácii i v štátnej správe. Na súkromnom majetku rodu Bornemisza začínal v roku 2008 na pozícii lesníka, v minulom roku ukončil prvé decénium ako jeho nájomca a odborný lesný hospodár. Rok 2024 je prvým rokom platnosti programu starostlivosti o lesy.
„Pri obnove porastov využívame takmer na sto percent prirodzené zmladenie, umelou obnovou ho iba vylepšujeme. Osvedčilo sa mi obnovovanie tunajších porastov v pásoch, širokých väčšinou na jeden až jeden a pol výšky stromu. Pri priraďovaní pásov dorubujeme východiská obnovy, pod ktorými sa nachádza vitálne prirodzené zmladenie. Myslíte, že to nie je prírode blízke hospodárenie? Podľa mňa áno, pretože napríklad pri okrajovom clonnom rube nepostupujem tak, že dorúbem porast a presvetlím, ale dorúbem a po dvoch až troch rokoch vyznačím clonný rub. Nerobím to teda v jednom roku, ale počkám, kým sa porast po zásahu takpovediac zahojí.
Takýmto spôsobom v týchto podmienkach les obnovujeme kontinuálne, rastie tu neustále. Porast precloníme, päť rokov do neho nejdeme a potom ho dorúbeme. A do prvej prebierky máme pokoj. Neviem si predstaviť, že by som pri 50 a viacročnej obnovnej dobe pravidelne chodil do porastu a vyberal jednotlivé stromy. V akom zdravotnom stave by ostali tie posledné? Ani ťažbári nedokážu zázraky, pri rúbaní a približovaní stromov sa nevyhnú poškodeniu stojacich jedincov, nastupujú hniloby. O zničenom prirodzenom zmladení ani nehovoriac.
V týchto strmých svahoch so sklonom 40 - 60 percent ani nie je možné postupovať tak, ako to chcú zástancovia prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. V takýchto kopcoch by hustejšia cestná sieť spôsobila neskutočnú eróziu, letné búrky tu bývajú veľmi silné. Na základe mojich skúseností môžem povedať, že obnova v bučinách, vykonávaná podrastovým spôsobom v dvoch fázach za decénium, je ideálna.
Veľkú pozornosť v mladinách venujeme každý rok výchovným zásahom. Donievam sa, že ak by sme ich tu nevykonávali, vznikali by aj holiny v dôsledku pôsobenia námrazy, snehu a vetra. Prerezávky majú veľký význam, pretože bez nich charakterizuje mladé bučiny len výškový prírastok a výsledkom sú preštíhlené mladé porasty.
Ak sa ale mladý bukový porast včas preriedi, prirastá aj do hrúbky a je odolnejší. V prerezávkach idú von liesky, brezy, rakyty, a tiež netvárne, košaté buky a predrastlíky, ako ma to učili profesori na strednej lesníckej škole. Myslím, že som mal dobrých pedagógov. Rád spomínam najmä na Ing. Lipovského, Ing. Lacka a Ing. Olejára. Učili nás a stále to platí, že les sa vychováva sekerou. A preto sú prebierky rovnako dôležité ako prerezávky,“ podelil sa o svoje skúsenosti Radoslav Namešpetra.
Jozef Marko