Ako proti povodni?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Prehrádzky nie sú také efektívne ako preorávanie lesných ciest. Tvrdia to odborníci zo Slovenskej akadémie vied a to na základe experimentu. Hydrológovia ho urobili v ahanovskom lese pri Košiciach.
Vedci simulovali zrážku podobnú tej, ktorá spadla v obci Píla. Rozoraná lesná cesta absorbovala 100% napršanej vlahy. Prekvapivo drevené prehrádzky zachytili len 17% vlahy. Výsledok podľa vedcov podsúva otázku, či je hrádzkovanie tou správnou cestou.
Viliam Novák, ved. odd. hydr. pôdy Ústavu hydrológie SAV: "Proste týmito opatreniami sa nedá zásadným spôsobom zníži riziko povodne.
Tomáš Orfánus, vedúci experimentu Ústavu hydrológie SAV:
"Prehrádzkovanie je klasická metóda protieróznej ochrany a my určite by sme preferovali stavanie prehrádzok povedzme z kameňa, z pevných materiálov."
Vláda pritom za posledný rok podporila stavanie drevených prehrádzok hrádzok v približne 190-tich obciach. Projekt rozkopávania lesných ciest sa vykonával iba v ahanovskom lese. Starosta obce tvrdí, že tieto opatrenia sa osvedčili.
Ján Nigut, starosta obce ahanovce:
"Ozaj nie sú finančne náročné. To znamená, že každá samospráva si v rámci svojho katastra dokáže pomôc aj takýmito opatreniami."
Experiment podľa odborníkov z akadémie vied iba potvrdil to, o čom hovorí zákon. Lesné spojnice majú by po skončení lesnej ažby rozorané, aby na nich opä vyrástla vegetácia.
Tomáš Orfánus, vedúci experimentu Ústavu hydrológie SAV:
"Zabraňuje to povrchovému odtoku po takýchto cestách a takisto odnosu sedimentu."
Potrebná je ale zmena legislatívy a mechanizmus, ktorý by bud pozitívne motivoval tých, ktorí sa o pôdu starajú alebo trestal tých, čo opakovane porušujú zákon.
Manažér projektu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí Michal Kravčík presadzuje stavanie drevených prehrádzok cez nevyužívané staré lesné cesty. Po zverejnení výsledkov testu hovorí, že je na obciach, ktorý variant si vyberú.
(Zdroj: STV, SRo, 6.9.2011)