Slovenská poľovnícka komora: Zvyšovanie bezzásahovosti znamená, že Slovensko ide opačným smerom ako Európa
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Európska komisia si uvedomuje nutnosť zapojenia vidieka pri ochrane prírody, nie bezzásahom, ale trvalo udržateľným hospodárením. Dnes sa na Slovensku nachádza viac ako 63 % všetkých lesov v sústave chránených území. Globálne skúsenosti s chránenými územiami však ukázali, že kľúčovým faktorom na zastavenie straty biodiverzity nie je stupeň ochrany prírody, ale posilnenie postavenia miestnych ľudí a zachovanie kultúrnych výhod a prínosov pre živobytie. Slovenská poľovnícka komora to uvádza v tlačovej správe, zverejnenej na jej webovom sídle.
Foto Jozef Marko
Výsledok bezzásahového režimu v Národnom parku Šumava
„Schválená reforma národných parkov má však priniesť až 75% bezzásah z výmery lesov v národných parkoch aj tam, kde sa dnes riadne hospodári a kde miestne obyvateľstvo dosiahlo to, že dnes máme stále čo chrániť. Prijatie takéhoto zákona bude mať na ľudí ešte negatívnejší efekt ako zákon o envirozáťažiach, ktorý len nedávno odmietla podpísať sama pani prezidentka Čaputová. Poslanci jej veto prelomili a veľmi kontroverzný a nepripravený zákon porušujúci ústavné právo, čoskoro príde do platnosti.
Len nedávno bol v návrhu Európskej komisie pre Stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 aj plošný zákaz lovu a rybolovu na 10 % prísne chránených území, ktoré si mali ako politický záväzok plniť členské štáty EÚ. V prvom návrhu vypracovanej EK bol lov aj rybolov postavený na úroveň napr. baníctva, pričom tieto činnosti úradníci považovali za nezlučiteľné s prísne chránenými územiami.
Po roku intenzívnej diskusie s členskými štátmi bol návrh na plošný zákaz lovu odstránený z dokumentu Stratégie do roku 2030. Cieľom práce v rámci Stratégie bolo zachovať integritu oblastí s vysokou biodiverzitou a to s osobitným zameraním na ekosystémy bohaté na uhlík, ako sú rašeliniská a pralesy. Lov nezasahuje do prirodzených procesov týchto typov biotopov.
Naopak, ochranárske úsilie poľovníkov je dôležité v manažmente chránených území a kľúčové pre zabezpečenie podpory komunity a úsilia o ochranu fauny a flóry na miestnej úrovni. Slovensko však opäť ide opačným smerom a chce zvyšovať bezzásahovosť tam, kde to nie je potrebné, tam kde ľudia dlhodobo a trvalo udržateľne budovali to, čo dnes môžeme nazvať chránenými územiami,“ napísala vo vyhlásení Slovenská poľovnícka komora.