Stanovisko k poslaneckému návrhu zákona: Dôvodová správa nesie jasné znaky balamutenia verejnosti
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
V žiadnom prípade by som si nedovolil pochybovať o kognitívnych schopnostiach skupiny poslancov, ktorí návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. Z. Pripravili, od pána Kollára až po pani Šofranko. Skôr dúfam, že zafungovala stará česká múdrosť o tom, že práce kvapná málo platná. Ak je to tak, potom je namieste otázka, prečo v tomto kovidom ťažko skúšanom štáte, keď rastie nezamestnanosť, zadĺženosť štátu a zdravotníctvo je zrelé na reformu, potrebujeme šiť takýto zákon horúcou ihlou.
Ilustračné foto Jozef Marko
Ponúka sa vysvetlenie, že nejde o odborné, ale o politické rozhodnutie. Potom, žiaľ, nejde o politické rozhodnutie moderného typu, založené na skúmaní štatistických dát a vedeckých poznatkov. Predkladatelia hojne používajú mýtus o tom, že sa musíme snažiť splniť kritériá IUCN pre národné parky. Pravda je pritom taká, že IUCN akceptuje naše národné parky, z ktorých väčšina vznikla ešte v minulom storočí, aj v doterajšom režime, s hospodárskymi opatreniami a ťažbou dreva.
Národný park Muránska planina bol v roku 2020 zaradený medzi najlepšie spravované a najkrajšie národné parky v Európe aj napriek tom, že tam hospodária lesníci. Vo všetkých národných parkoch sú územia s mimoriadne zachovalými biotopmi, kde hospodária štátni lesníci, mestské lesy a iní neštátni obhospodarovatelia lesa. Deje sa tak aj v prírodných rezerváciách s najvyšším stupňom ochrany, kde je súkromné vlastníctvo lesa. Toto sú také vážne argumenty, že dôkazné bremeno musia niesť odporcovia doterajšieho hospodárenia na štátnych pozemkoch v národných parkoch.
Právne nedostatky:
Nové znenie § 65 ods. 2 písmeno s)
Toto nové ustanovenie okrem toho, že mu chýba logická súdnosť (ktoréže jaskyne na Slovensku sú súkromné – okrem tých „soľných jaskyniek“?) je v rozpore so zákonom č. 97/2013 Z.z. v platnom znení (č. 34/2014 a 110/2018 Z.z.) a so zákonom 326/2005 Z.z. v platnom znení pokiaľ presne nezadefinuje predmetné pozemky.
§ 104 i
A čo bude s pozemkami a podielmi, kde je vlastníkom štát a ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu? Táto právnická osoba, aj keď je v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, sa pod odkaz 128 nezmestí, navyše táto organizácia spravuje aj pozemky nezistených vlastníkov, alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností, alebo pozemky ku ktorým vlastnícke právo nebolo preukázané. O bizarné situácie, kde budú traja správcovia na jednom pozemku, nebude určite núdza. Bude tomu tak aj v našom pozemkovom spoločenstve. Treba sa opýtať pána Sulíka a pani Remišovej, ako bude takáto „naviac byrokracia“ kompenzovaná odbúraním inej.
Na prvý pohľad sa teda zdá, že toto sú „drobné“ právne nedostatky, ktoré sa po pripomienkach rýchlo odstránia. Argument, že je to v súlade s platnou legislatívou „lege artis“ (parafrázujem predsedu parlamentu pána Kollára), nie je ani útechou, ani ospravedlnením pre všetkých, ktorí za takéto vážne legislatívne zásahy zodvihnú ruku v hlasovaní na základe poslaneckého návrhu, bez zodpovedajúcej analýzy dopadov – environmentálnych, ekonomických, spoločenských a morálnych. Toto konanie má všetky atribúty morálneho hazardu podľa J. M. Keynesa, ktorý ho definoval ako „pojem obvykle používaný na opísanie situácií, keď je osoba alebo inštitúcia účinne chránená pred možnými nepriaznivými dôsledkami svojich rozhodnutí“. Aj v tomto prípade budú dôsledky jasné aj laikom až v ďalších volebných obdobiach o mnoho rokov neskôr.
Čo však nesie jasné znaky balamutenia verejnosti je dôvodová správa. Príčinná súvislosť medzi prehodením správy pozemkov z jednej štátnej inštitúcie a z jedného ministerstva na iné (dokonca v rámci jednej koalície), nie je vôbec odôvodnená. Aké „zásadné konflikty“ medzi štátnymi orgánmi existujú, tam uvedené nie je. Možno to bude v tajnej správe SIS. Predsa plány starostlivosti o les, resp. o chránené územia sú schvaľované aj orgánmi ochrany prírody a mohli by ich dokonca aj vypracovávať a to bez tejto „rekorytarizácie“. Jednoduchou zmenou kompetencií. Dohodou medzi dvoma rezortmi z jednej vládnej strany bez toho, aby tým znova polarizovali verejnosť.
Aké pozitívne vplyvy na zmenu klímy bude mať tento prevod? Nie sú uvedené. Iba ak by jazdili „noví úradníci“ na elektromobiloch. Aké pozitívne vplyvy na životné prostredie z toho vyplynú, keď merateľná biodiverzita je v obhospodarovaných lesoch často vyššia, než v tých neobhospodarovaných? Vrchol demagógie je analýza vplyvov, najmä vplyv č. 1 na rozpočet verejnej správy, ktorý podľa poznámky „nateraz nie je možné špecifikovať“. Tomu snáď neverí nikto.
Skutočným cieľom novely je totiž zvýšiť podiel bezzásahových zón v národných parkoch. Potom matematika bude jasná – škrtnúť všetky výnosy doterajších správcov, ponechať náklady (možno budú aj vyššie, ak budú zodpovedať aj za škody na majetku neštátnych vlastníkov a susediacich pozemkoch). Budú to nezanedbateľné dopady na rozpočet, negatívne dopady na podnikateľské prostredie a negatívne dopady na sociálnu exklúziu.
Práve lesné hospodárstvo je významným zamestnávateľom dlhodobo nezamestnaného vidieckeho obyvateľstva, vrátane rómskej populácie, celkovo prispeje k zníženiu zamestnanosti práve v regiónoch, kde je táto najvyššia. Len tieto priame dopady budú určite v desiatkach milónov eur a k nim bude treba pripočítať nepriame dopady na drevospracujúci priemysel. Ak niekto nevie, piliarska guľatina sa v rámci Európy už nedá za prijateľných nákladov kúpiť. Ani z Ruska, ktoré tento vývoz prísne zregulovalo. Určite by sa poslanci, ktorí tento návrh podpísali, mali poradiť na troch ministerstvách (financií, hospodárstva a práce a sociálnych vecí). Dopady budú síce až po rokoch, ale budú a veľké. Tento návrh zákona je v príkrom rozpore s verifikovateľnou realitou.
Ing. Ján Mikuláš, Urbár Vrbica