Fotopríbeh: Ako umierajú kvôli bezzásahu rozsiahle smrečiny v Belianskych Tatrách a Javorovej doline
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. Ale nie vždy môžeme vidieť všetko, čo chceme, na vlastné oči priamo v teréne. V takom prípade nám môžu dobre poslúžiť kvalitné fotografie. Tie navyše dokážu názornym porovnaním stavu minulého a súčasného povedať viac ako siahodlhé a učené vysvetľovačky. A práve takéto fotografie dnes poslal portálu Lesmedium.sk vedúci Ochranného obvodu Tatranská Javorina Štátnych lesov TANAP-u Ing. Ján Slivinský. Sú tak nasnímané, že stačí sa na ne iba trochu pozornejšie pozrieť a všetko, čo nám mali a chceli povedať, je každému jasné.
Foto: Ing. Ján Slivinský
Pohľad pod kôru umierajúceho stromu, ktorý napadiol lykožrút
Prvá dvojica porovnávacích snímok zobrazuje stav vysokohorských smrečín v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry a Národnej prírodnej rezervácii Javorová dolina v roku 2002. Vtedy v nich lesníci mohli uplatňovať aktívny prístup pri obnove a ochrane porastov a spracovaní vetrovej a podkôrnikovej kalamity. Aktuálna snímka z roku 2021 s pohľadom na tie isté smrekové porasty, resp. na to, čo z nich ostalo, ukazuje na výsledok pasívneho ochranárskeho prístupu a presadenia bezzásahového režimu.
Druhá dvojica porovnávacích snímok upriamuje pozornosť na časť Národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a porovnáva stav lesných porastov v roku 2002 a začiatkom roka 2021. Rozdiel medzi uplatňovaním dvoch rozdielnych prístupov k ochrane lesov pred škodlivými činiteľmi je zrejmý a úbytok zeleného smrekového lesa za toto časové obdobie alarmujúci.
Ako nechcený bonus sú súčasťou pripojeného súboru s uvedenými porovnávacími snímkami dve aktuálne fotografie smrečín v Javorovej doline, na ktoré je veľmi smutný pohľad. S dokorán otvorenými očami a nezaťaženou mysľou by však malo vidieť tieto zábery čo najviac ľudí. Možno by to tunajším lesníkom pomohlo, aby mohli zachrániť smrečiny, vydané ochranármi napospas nenásytnému lykožrútovi.
Jozef Marko