Logo
Vytlačiť túto stránku

Mestskí lesníci z Banskej Bystrice vnímajú ochranu a zachovanie tisa ako prestížnu záležitosť

Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách Európy, zaznamenávame ústup tisa obyčajného z lesných ekosystémov. Hlavnou príčinou tohto ústupu bol v minulosti človek, v súčasnosti je to jelenia zver, ktorá poškodzuje tisy najmä lúpaním kôry dospelých jedincov a spásaním prirodzeného zmladenia. Zachovanie tejto dreviny v oblasti je preto úzko spojené s vyriešením problémov pri jej ochrane proti škodám spôsobeným zverou. To sú slová hlavného inžiniera spoločnosti Mestské Lesy Banská Bystrica Ing. Jozefa Jankova, PhD., MBA, ktorý prezentoval opatrenia na záchranu a zlepšenia stavu tisa obyčajného v banskobystrických mestských lesoch pred niekoľkými rokmi na medzinárodnej konferencii v susednej Českej republike a pred niekoľkými dňami spoločne s riaditeľom Ing. Blažejom Možuchom priamo v teréne pre čitateľov časopisu LES & Letokruhy.

Doporučený Jozef Jankov ukazuje na tisinu v Pavelcove Foto Jozef Marko Jozef Jankov ukazuje na tisinu v Pavelcove

Reportáž pod názvom Aktívnou ochranou dokážu lesníci tisu pomôcť zverejníme na stránkach časopisu. Ako pozvánku k jej prečítaniu uverejňujeme na internetovej stránke Lesmedium.sk stále aktuálne závery zo spomenutej prednášky Jozefa Jankova: „Individuálna ochrana dospelých jedincov tisa pred škodami spôsobujúcimi jeleňou zverou je riešená obaľovaním polynetovým pletivom (v minulosti bolo používané pletivo kovové). Bez tohto opatrenia by bola početnosť tisov v súčasnosti podstatne nižšia, pretože poškodenie sa objavuje takmer na každom neochránenom kmeni tisa, s výnimkou tisov vyskytujúcich sa na miestach pre jeleniu zver neprístupných.

Nevyriešená je otázka ochrany tisového zmladenia, ktoré je jeleňou zverou spásané takmer na 100 %. Pri inventarizácii tisov sú preto evidované najmä semenáčiky bez vytvorených bočných konárikov a dospelé jedince. Vo vekovej štruktúre chýbajú jedince medzi týmito dvoma vekovými štádiami (opäť s výnimkou miest pre jeleniu zver neprístupných). Ochrana tisového zmladenia prostredníctvom vybudovania väčších alebo menších oplôtkov je nereálna z dôvodov ekonomických a terénnych. Ochranu tisového zmladenia je potrebné preto riešiť individuálnym spôsobom. V minulosti boli vykonávané rôzne experimenty s mechanickými zábranami chrániacimi semenáčiky tisa, v súčasnosti sa podobné opatrenia vo väčšej miere nevykonávajú.

Bolo by vhodné tento spôsob ochrany znovu prehodnotiť a začať s používaním mechanických zábran, ktoré sa najviac v minulosti osvedčili, prípadne navrhnúť nové. Pri umelej obnove je prežitie ihličnatých drevín na sledovanom území závislé na individuálnej chemickej ochrane proti zveri. Na základe faktov o spásaní tisového zmladenia až takmer na 100 % je na mieste otvoriť otázku vhodnej chemickej ochrany proti zveri aj u tisa aj napriek striktnému odporu použitia chemických látok u určitých skupín ľudí (autor taktiež nie je zástanca používania chemických prostriedkov v lesných ekosystémoch, v tomto prípade však prevyšuje záujem o zachovanie tisa v oblasti).

V súvislosti so škodami spôsobenými na tisoch zverou je potrebné otvoriť aj diskusiu o optimálnych normovaných kmeňových stavov jelenej zveri na sledovanom území, ktorá je dlhoročne sporom medzi lesníkmi, poľovníkmi a ochranou prírody. Taktiež je absencia serióznej práce na vedeckej úrovni o vhodnom manažmente prikrmovania zveri v oblastiach s výskytom tisa obyčajného.

Objekt Pro Silva Šípovo bol oficiálne založený v roku 2008, prírode blízkymi spôsobmi sa na území začalo hospodáriť už od roku 1995 (hneď po opätovnom prinavrátení lesného majetku mestu). Pri zakladaní objektu boli preto využité niekoľkoročné praktické skúsenosti (pozitívne i negatívne) pri hospodárení na lokalite a spojené s teoretickými i praktickými poznatkami o opatreniach a hospodárení v lesoch s výskytom tisa obyčajného opísaných v odbornej literatúre. Je treba zdôrazniť, že snaha o zachovanie a zlepšenie stavu tisa nie je viazané len na uvedený objekt, ale objekt má slúžiť ako príklad, resp. návod pre hospodárenie v lesoch s produkčným zameraním, aj na iných lokalitách s výskytom tisa. Uvedené riešenia nie sú konečné, sú otvorené pre odbornú diskusiu a môžu byť prehodnotené s prihliadnutím na získané nové poznatky a nové skúsenosti.

Lesné ekosystémy s výskytom tisa obyčajného na strednom Slovensku sa významným spôsobom podieľajú aj na plnení pôdoochrannej a protieróznej funkcii, na ktorú úzko nadväzuje funkcia vodohospodárska. Celá oblasť je významným zdrojom pitnej vody pre široké okolie. Zachovanie týchto ekosystémov sa preto priamo spája s kvalitou života a zdravia tisícov ľudí v celej spádovej oblasti. Napriek tomuto faktu neparticipujú vlastníci lesov na Slovensku na obchode s vodou, taktiež nie sú zo strany štátu nijakou formou kompenzované zvýšené náklady na obhospodarovanie lesa v súvislosti so zabezpečením protieróznej a vodohospodárskej funkcie. V porovnaní s dotáciami pre obhospodarovateľov poľnohospodárskej pôdy ide o značný nepomer a o nedocenenie významu lesa a lesníckych činnosti pre celú spoločnosť.

Najvzácnejšie náleziská tisa na Slovensku sú predmetom územnej ochrany, nad ktorými vykonávajú dohľad orgány štátnej ochrany prírody. Pri zachovaní tisa mimo chránených lokalít má významný vplyv lesnícka činnosť. Pre pracovníkov spoločnosti Mestské lesy s r. o. Banská Bystrica je otázka zachovania tisa obyčajného v oblasti prestížnou záležitosťou, na ktorej sa snažia širokej verejnosti demonštrovať pozitívny vzťah k prírodnému bohatstvu zverenému im do odborného užívania.“

Jozef Marko

 

Naposledy zmenené: utorok, 10 november 2020 13:59
Prečítané: 621
(1 Hlasovať)
Lesmedium. All Rights Reserved.