O love vlka rozhodovali niekoľko hodín. Verdikt padne (možno) nabudúce
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Pracovná skupina, zložená zo zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej ochrany prírody SR, chovateľov hospodárskych zvierat a poľovníkov, okresných úradov a mimovládnych organizácií, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Národného lesníckeho centra, štátneho podniku LESY SR a Vojenských lesov a majetkov SR dnes rokovala niekoľko hodín, aby stanovila ročnú kvótu lovu vlka dravého v poľovníckej sezóne 2020/2021 pre územie Slovenskej republiky. Informáciu na svojej internetovej stránke zverejnilo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Ilustračné foto Jozef Marko
Vlčie stopy v snehu na Gemeri
V jeho tlačovej správe je napísané, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR určuje kvótu na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, postupuje podľa pravidiel, ktoré určilo Ministerstvo životného prostredia SR, zohľadňuje pritom Smernicu Rady EÚ o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a zákon o poľovníctve.
NLC zaznamenalo, že populácia vlka dravého je životaschopná a zvyšuje sa. V roku 2020 pribudlo na Slovensku 212 vĺčat, najviac v 15 poľovných revíroch Slovenska, napr. Veľká Fatra, Nízke Tatry, Poľana, Muránska planina, Vihorlat. Počet svoriek by sa mal v nasledujúcom roku zvýšiť, až do 300 jedincov. Čistý prírastok odhaduje NLC na okolo 200 jedincov, a preto navrhlo kvótu lovu vlka 50 – 70 kusov.
Argumenty za lov vlka sa počas diskusie pracovnej skupiny dotýkali počtu oviec, ktoré za posledné tri roky klesli o 50 000 kusov v rámci Slovenska a chovy oviec o 251. V predchádzajúcich rokoch boli najvyššie škody vlkom na hospodárskych zvieratách na Gemeri, v Jezersku, Radzovciach, Papradne. Len v jednom katastri (Radzovce, Štítnik, Papradno) bolo minulý rok vlkom zabitých viac ako 20 oviec. Chovateľom hospodárskych zvierat robí veľké problémy nahlasovanie škôd. MŽP prisľúbilo zjednodušenie a stransparentnenie týchto úkonov. Väčšina prítomných predostrela informáciu, že vlk stráca plachosť a hrozí pri premnožení kríženie vlka so psom.
Nulovú kvótu lovu vlka navrhovalo MŽP SR, ŠOP SR a neziskové organizácie, ktoré argumentovali ochranou ovčích stád elektrickými ohradníkmi a strážnymi psami. Táto metóda je veľmi drahá, farmára stojí jeden pes od kúpy, výchovy až do 2 rokov, kedy sa stáva strážnym psom, 3 500 eur. Zástupcovia chovateľov hospodárskych zvierat sa vyjadrili, že nulová kvóta je maximálne nezodpovedná voči vidieku a krajine. Nechcú sa dožiť situácie, aká bola aj vo Francúzsku, keď farmári priniesli dohryzené ovce pred ministerstvo životného prostredia.
Väčšina účastníkov rokovania sa stotožňovala s návrhom NLC, ktoré predostrelo kvótu lovu 50 - 70 jedincov. Rozhodujúce slovo má predseda pracovnej skupiny Michal Tomčík, generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR, ktorý zhrnul štvorhodinovú diskusiu: „Túto tému vnímam veľmi citlivo a vo vzťahu k celému Slovensku. Musíme brať ohľad aj na obyvateľov tejto krajiny, ktorí sú zasiahnutí koronakrízou a ktorých sa problematika vlka bytostne dotýka. Mnohí z nich sa ocitli v zúfalej situácii. Názory členov pracovnej skupiny sú rozdielne, ale zodpovednosť za krajinu máme všetci rovnakú voči prírode aj voči ľuďom, ktorí v nej žijú."
Michal Tomčík žiada dôslednejšie zanalyzovať: hustotu populácie vlka, koncentráciu chovov hospodárskych zvierat na vidieku, škody spôsobené vlkom a územia, kde ho musíme prísne chrániť. „Téma je pre Slovensko príliš dôležitá na to, aby sa o nej rozhodlo bez komplexného poznania súvislostí. Po vypracovaní analýz NLC, pracovná skupina opäť zasadne," dodal Michal Tomčík na záver tlačovej správy agrorezortu.