Lesnícka ochranárska služba: Ak nedôjde k včasnému spracovaniu kalamity hrozí, že prídeme o podstatnú časť zdravých smrekových lesov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Kalamita Alžbeta z 19. novembra 2004 najviac zasiahla oblasti Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Oravy a Slovenského rudohoria. K 31. 12. 2005 bolo evidovaných cca 5 300 000 m3 kalamitnej hmoty. Väčšia časť kalamity sa spracovala, ale časť (asi 500 000 m3) sa ponechala v porastoch na samovývoj za účelom „ochrany prírody a biodiverzity“, resp. „sledovania procesov“. Lykožrút sa v rokoch 2005 a 2006 vyvíjal v nespracovanom dreve a od roku 2007, teda dva roky po kalamite, začal napádať okolité porasty. Vznikla kalamita historických rozmerov, podporená najmä vhodným počasím a problémami s odbytom dreva. Od tej doby na Slovensku lykožrút zničil viac ako 30 000 000 m3 dreva, teda asi 6 krát viac ako kalamita Alžbeta v roku 2004, resp. 60 krát viac ako bola ponechaná hmota na samovývoj.
Ilustračné foto Jozef Marko
Nespracovaná kalamita sa rozširuje do zdravých smrekov, ktoré následne schnú
V odbornom stanovisku Národného lesníckeho centra – Lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica sa ďalej uvádza: „Berúc do úvahy vyššie uvedené, LOS upozorňuje na mnohé paralely s uvedeným obdobím po roku 2004. Ak ponecháme nespracovaných súčasných 500 000 – 1 000 000 m3 dreva, od roku 2020 sa situácia nielenže bude opakovať, ale nadobudne v už oslabených porastoch ešte hrozivejší rozmer. V horizonte najbližších rokov a aj vzhľadom na súčasný stav našej klímy tak môžeme prísť o podstatnú časť našich doteraz zdravých smrekových hospodárskych lesov.
V prípade ponechania kalamity v porastoch môžeme jednoducho vypočítať, aké škody ponechanie dreva spôsobí v roku 2020. Kalamitné drevo bude napadnuté v priebehu jari 2020. Pod kôrou jedného takto lykožrútmi naleteného stromu sa vyvinie za optimálnych podmienok približne 50 000 lykožrútov. Ak nedôjde k jeho včasnému spracovaniu (do konca mája 2020), lykožrúty v júni vyletia a za priaznivých podmienok napadnú a zničia ďalších 10 stromov. Uvažovalo sa pritom s počtom 5 000 naletených rodičovských lykožrútov na jeden strom. Tu sa jedná iba o dve generácie za rok. Pri troch generáciách sa počet opäť 10 násobne zvýši, takže po tretej generácií to bude 100 stromov. To hovoríme iba o 1 nespracovanom strome. V prípade 450 000 nespracovaných stromov (t.j. ak sa spracuje len 25 % dreva), pri bežne sa vyskytujúcich dvoch generáciách za rok, prídeme k číslu 4 500 000 napadnutých a zničených stromov v roku 2020.
LOS ako „Orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa“ podľa § 29 Zákona o lesoch odporúča nájsť všetky dostupné legálne spôsoby a metódy urýchleného spracovania všetkej smrekovej kalamitnej hmoty, ktorá padla na území Slovenska v zimných mesiacoch 2019/2020. Lykožrút smrekový je absolútne najvýznamnejší biotický škodca. Poškodená drevná hmota iba týmto škodcom ročne násobne prevyšuje poškodenú hmotu všetkými ostatnými podkôrnymi a drevokaznými druhmi dohromady.
LOS žiada kompetentné orgány, aby v tejto súvislosti vydávali, pokiaľ možno bez prieťahov, povolenia na okamžité a dôsledné spracovávanie smrekovej kalamitnej hmoty a aby čo najskôr v danej veci zasadla komisia zložená zo zástupcov MPRV SR a MŽP SR, ktorá upraví a spresní spoločný postup pri povoľovaní spracovania smrekového kalamitného dreva ako hlavného opatrenia proti premnoženiu lykožrúta.“