Poznámka: Kto v skutočnosti trpí schizofréniou vo vzťahu k hospodáreniu v štátnych lesoch v Poloninách?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Nedávno komerčná televízia uviedla príspevok s ochranármi, ktorí sa vyjadrovali k hospodáreniu lesníkov v Národnom parku Poloniny titulkom, že štát trpí schizofréniou, keď povolí rúbať lesy vo vzácnom chránenom území a ak sa vraj ťažba nespomalí, budúce generácie budú mať problém. Reč pritom bola o lesoch, vypestovanými generáciami tunajších lesníkov na miestach, na ktorých boli ešte pred storočím stáhektárové rúbane v dôsledku drancovania lesov niekým úplne iným ako lesníkmi. Len a len vďaka lesníckemu odbornému, trvalo udržateľnému obhospodarovaniu tunajších lesov sú v Poloninách v súčasnosti zdravé a vitálne, prevažne bukové porasty.
Ilustračné foto z porastov obhospodarovaných LPM Ulič v NP Poloniny
Štátni lesníci z Uliča dosiahli takýto stav lesov aj preto, že hospodária v národnom parku dlhodobo a výhradne maloplošnými formami. To znamená, že veľké holoruby po nich neostávajú. A chcú ďalej zjemniť svoje obnovné postupy, takže iniciatiovali zmenu aktuálneho programu starostlivosti o les, aby prebudovou súčasných na trvalo viacetážové porasty dosiahli taký stav lesov, aký od nich očakáva verejnosť aj ochranári.
Tí istí štátni ochranári, ktorí v komerčnej televízii kritizovali lesníkov za to, že by mohli jemnejšie hospodáriť v lesných porastoch Národného parku Poloniny, ale nesúhlasia v stanovisku pre štátnu správu s predĺžením obnovnej doby z 30 na 60 rokov. Tento krok je však nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie spomenutého cieľa – pestovania lesov, ktoré svojou vekovou, priestorovou a výškovou štruktúrou najviac pripomínajú prírodné lesy. Štátni ochranári pritom v stanovisku argumentujú tým, že aktuálny stav lesných porastov je vyhovujúci...
A aby nebolo tejto schizofrénie dosť, treba dodať, že tí istí štátni ochranári, ktorí nesúhlasia s postupmi štátnych lesníkov a obmedzujú ich v realizácii osvedčených odborných postupov, len aby sa kvôli nutnému predĺženiu obnovnej doby v porastoch nerúbalo, sú podľa vierohodných informácií zároveň odbornými lesnými hospodármi v miestnych neštátnych subjektoch, takže v súkromných lesoch okrem iného aj vyznačujú ťažbu.
V záverečnej scéne legendárneho filmu Černí baroni položí Kefalín (Ondřej Vetchý) na pražskom nádraží majorovi Terazkymu (Pavel Landovský) otázku, či to všetko, čo prežili, nebolo absurdné. Bolo, odpovedá major Terazky a zároveň otázku Kefalínovi vráti, opýtajúc sa ho, čo si predstavuje pod takým slovom absurdné. Ako si ale vysvetliť opísaný príklad aj mediálne živeného lesnícko-ochranárskeho konfliktu vo vzťahu k hospodáreniu v lesoch Národného parku Poloniny? Myslím, že súdny čitateľ odpoveď pozná.
Jozef Marko