Logo
Vytlačiť túto stránku

Envirorezort v spore o Morské oko: na vodnej ploche a asfaltovej ceste buky nerastú

Tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku - Morské oko vo Vihorlatskom pohorí na severovýchodnom Slovensku, aktuálne dobíja u nás mediálny priestor. Čím iným, ako konfliktom, tentokrát medzi štátnymi ochranármi a ekoaktivistami. Podľa tých druhých je vraj ohrozené. Tvrdia, že sa tam má stavať a poľovať. Envirorezort to rezolútne odmieta.

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Ako uvádza portál Pravda.sk, za všetkým je návrh rezortu životného prostredia, upravujúci hranice Národnej prírodnej rezervácie Vihorlat. Sporných je podľa ekoaktivistov 30 hektárov okolo jazera, ktoré chce envirorezort vyňať z oblasti s najvyšším, piatym stupňom ochrany. Návrh je v pripomienkovom konaní, ktoré sa má skončiť práve dnes.

V spornej zóne je asfaltová cesta, kaštieľ, dve chaty a informačné stredisko Štátnej ochrany prírody SR. Tie však tŕňom v oku odporcov návrhu podľa informácií uverejnených na Pravda.sk nie sú. Za problém považujú zníženie ochrany pre časť vodnej plochy a 20 hektárov okolitých lesných porastov. Obávajú sa, že by na danom území mohlo dôjsť k výrubu a nekontrolovateľnej výstavbe. Vo štvrtom stupni ochrany prírody je totiž jej začatie podmienené len písomným súhlasom. Zakázaný nie je ani individuálny lov zvierat a hospodárenie v lesoch prírode blízkym spôsobom. Ministerstvo ale developerský zámer na danom území odmieta. "Žiadnu ambíciu stavať chaty neevidujeme a keďže ide hlavne o vodnú plochu a cestu, ide skôr o akademickú diskusiu,“ povedal hovorca rezortu životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Aktivisti vidia za presunom časti územia do štvrtého stupňa ochrany prírody snahy o rozšírenie výstavby. Ministerstvo životného prostredia ani Štátna ochrana prírody nepredložili žiadne dôvody, pre ktoré by časť územia mala stratiť status najvyššej ochrany, tvrdí Viliam Bartuš z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Územie je chránené ako národná prírodná rezervácia a dôvod tejto ochrany podľa Bartuša nepominul. Za návrhom vidí snahu otvoriť pár dní pred voľbami toto územie pre vybranú skupinu developerov, povolenie poľovačiek a ťažby dreva. "Dokonca aj štátny podnik LESY SR označil toto územie v decembri minulého roka na rokovaní v Michalovciach za rozvojové,“ povedal pre Pravdu Viliam Bartuš.

Rezort životného prostredia tvrdenia lesoochranárskeho zoskupenia odmieta. Tvrdí, že aktuálne vymedzenie hraníc v tomto znení schválila vláda už minulý rok. Podľa jeho hovorcu Tomáša Ferenčáka by po novom do štvrtého stupňa ochrany spadala len časť lokality, na ktorej sa nachádza asfaltová cesta, zámoček a vodná plocha jazera. „Podľa ministerstva nemá zmysel radiť tieto objekty do absolútne bezzásahovej zóny. Ani v návrhu pre UNESCO, ktorý už vláda schválila, sme nemohli tvrdiť, že na vodnej ploche a na asfaltovej ceste rastú buky,“ povedal pre denník Pravda T. Ferenčák. Okrem toho je podľa neho po zmene legislatívy aktuálne štvrtý stupeň ochrany to isté, čo predtým piaty.

Ministerstvo životného prostredia podľa T. Ferečnáka teraz dokončuje Prírodnú rezerváciu Vihorlatský prales, ktorá má mať rozlohu 2,2 tisíca hektára. Pracovali na nej dva roky. V lokalite je teraz v najprísnejšom stupni ochrany 320 hektárov bezzásahového územia. No ak by bola Prírodná rezervácia Vihorlatský prales schválená, bude to až viac ako 1500 hektárov, ďalších okolo 600 hektárov by bolo v štvrtom stupni ochrany.

"V jadrovej zóne a striktnej nárazníkovej zóne v Národnej prírodnej rezervácii Morské oko nebude možná žiadna ďalšia výstavba ani rozvoj turistických a športových aktivít typu vodných skútrov,“ cituje Pravda.sk vyjadrenie Štátnej ochrany prírody SR. Tá označila informácie lesoochranárskeho zoskupenia za hoax. Zvažuje aj právne kroky.

Pravda.sk ďalej uvádza, že štátni ochranári argumentujú aj dohodnutou lokalitou UNESCO. V bezzásahovej zóne by malo byť okolo 4450 hektárov. "Striktná nárazníková zóna – teda ochranné pásmo, kde nebude možné vykonávať výruby, bude mať výmeru ďalších zhruba 2 325 hektárov,“ tvrdí Štátna ochrana prírody SR. Širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme, bude mať výmeru vyše 13 100 hektárov, dodáva.

 

Prečítané: 1825
(0 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.