Slovensko nie je ani Sibír, ani Yellowstone, píše známy moderátor
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Spravodajský portál Hlavnespravy.sk ako jediný komentuje aktuálny status moderátora TV Markíza Viktora Vinczeho, manžela azda najpopulárnejšej tváre televíznej obrazovky v súčasnosti na Slovensku Adely Banášovej, na sociálnej sieti slovami: „stupňujúca sa vojna medzi lesníkmi a ochranármi prinútila známeho moderátora Viktora Vinczeho a jeho manželku Adelu Banášovú, aby sa s obomi skupinami stretli a tak pochopili, čo sa tu vlastne deje. Ale jediné, na čo prišiel je to, že za spolarizované konfliktné prostredie nemôžu len “lesnícke svine” ani “ekoteroristickí slniečkári bez zodpovednosti”, ale aj laická spoločnosť, ktorá o lesoch nič nevie, no tvári sa, že áno.
Ilustračné foto Jozef Marko
Ako píše V. Vincze vo svojom príspevku, cieľom lesníkov je hlavne les. “Aj vy ste si už ale určite pri pohľade na vyrúbané holiny na nich schuti zanadávali, že drancujú naše bohatstvo, ktoré nám tu príroda zanechala. Prd nám tu zanechala,” píše moderátor a dopĺňa, že už valasi a baníci v minulých storočiach odlesnili Slovensko na skoro mesačnú krajinu. “Les, ktorý dnes vidíte z vášho okna, auta alebo sa v ňom prechádzate, takmer určite vysadili generácie lesníkov. Podľa Národnej inventarizácie lesov z roku 2016 tvoria pralesy len 0,46 % (!) výmery našich lesov. Žiadna Sibír, žiadny Yellowstone.”
Škoda, že viaceré médiá nevenujú pozornosť príspevku V. Vinczeho, ktorý trafil klinec po hlavičke, keď vo svojom statuse okrem iného napísal: „A preto by sme do hry mali vstúpiť aj my – verejnosť: Aký les vlastne chceme? Taký, aký máme už dnes vďaka lesníkom a ich metódam aj na územiach, kde by možno nikdy nevyrástol alebo čistý, prirodzený, pôvodný a bez ťažby, hoc by sme sa ho možno nemuseli nikdy dožiť? Verejná diskusia sa nikdy neodohrala. A tak proti sebe stoja skupiny, ktoré od nás nepočuli, ako by naše kopce mali vyzerať. A aj preto robia všetci všetko a všade. Dvadsať rokov tu vlády nie sú schopné dotiahnuť zonáciu, kde by sa navždy určilo, čoho sa nedotýkame (ochranári spokojní) a kde sa o les stará človek aj rúbaním a obnovou (lesníci spokojní),” vysvetľuje Vincze a na záver dodáva, že obe skupiny majú svoj mimoriadne dôležitý význam a je už len na nás, či ich dokážeme adekvátne rešpektovať.“
Je to tak, na ťahu sú slovenskí politici, aby racionálne, zodpovedne, bez škodlivého populizmu a alibizmu rozhodli o rozumnej zonácii a presvedčili širokú verejnosť, aby ich rozhodnutie plne rešpektovala. Dokážu to niekedy?
Jozef Marko