Logo
Vytlačiť túto stránku

Kalamity v lesoch zvládneme, ak využijeme vedecké poznatky

Kalamity v európskych lesoch trápia nielen lesníkov, ale aj vedcov, klimatológov a zástupcov štátov, v ktorých sú lesy vystavené čoraz väčšiemu ataku abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Odborníci diskutujú a hľadajú riešenia. Najnovšie sa v Prahe stretlo začiatkom apríla na medzinárodnom diskusnom fóre ThinkForest 150 lesníkov, klimatológov a zástupcov štátnej správy, ktorí sa zhodli na tom, že lesné kalamity môžu byť zvládnuteľné, ak dokážeme využiť všetky vedecké poznatky. Informuje o tom na stránke Webnoviny.sk tlačová agentúra SITA.  

Doporučený Pôvodné kalamitné plochy na Kysuciach, ktoré sú v súčasnosti už zalesnené kultúrami s pestrou drevinovou štruktúrou Ilustračné foto: LESY SR, OZ Čadca Pôvodné kalamitné plochy na Kysuciach, ktoré sú v súčasnosti už zalesnené kultúrami s pestrou drevinovou štruktúrou

Účastníci fóra konštatovali, že za posledných 10 rokov sa v Európe objavilo 18 nepôvodných druhov škodcov, ktoré ohrozujú viacero druhov drevín, vrátane duba a buka. A pribúdajú nové hrozby, napríklad riziko rozširovania nových invazívnych druhov húb a plesní.  „Poškodeniu lesa dochádzalo aj pred tisíckami rokov a príroda sa s tým dokázala vysporiadať, avšak negatívny vplyv človeka nebol taký výrazný na globálne otepľovanie ako je dnes. Čím dlhšie sa riešenie problémov bude odsúvať, tým sa situácia bude zhoršovať. Každý rok sa počíta,“ uvádza agentúra SITA vyjadrenie Stefana Rahmstorfa, profesora Inštitútu výskumu v oblasti klímy z Postdamu.

Zaujímavé informácie prezentovali podľa zverejnenej správy na diskusnom fóre predstavitelia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie hospodárstva a spracovania dreva povedal, že trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch má potenciál prispôsobiť lesy meniacej sa klíme a dopady klimatickej zmeny zmierňovať. Produkty z dreva dokážu zmierňovať dopady zhoršovania životného prostredia. Významným krokom v tomto smere je podľa neho aj novela zákona o lesoch, ktorú ministerstvo predložilo 5. apríla 2019 Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky. Podľa P. Kicka je táto novela pre slovenské lesy prelomová. „Prvý raz sa podarilo legislatívny proces prispôsobiť lesným ekosystémom, definovať prírode blízke hospodárenia ako jednu z možností formovania štruktúr lesov. Predkladaná novela vytvára predpoklady využitia prirodzených lesných ekosystémov, ktorých máme takmer 80 percent,“ cituje P. Kicka agentúra SITA.

Ďalšou iniciatívou je podľa zverejnených informácií dohoda Slovenska s Českou republikou na zriadení kalamitného fondu na riešenie disturbancií v lesoch na európskej úrovni. Slovensko rieši problémy s kalamitou už od roku 2004, keď veterná smršť Alžbeta vyvrátila viac než 10 000 hektárov lesa v Národnom parku Vysoké Tatry a výrazne poškodila aj lesy v ďalších pohoriach. „Od tejto doby, aj kvôli klimatickej zmene, aj kvôli rozdielnym názorom lesníkov a ochrancov prírody ako sa vysporiadať s takto zásadnou katastrofou v chránených územiach, bol objem náhodných ťažieb na Slovensku takmer nepretržite veľmi vysoký. Podkôrny hmyz sa postupne šíri do ďalších a ďalších oblastí,“ povedal na diskusnom fóre podľa agentúry SITA Jaroslav Regec, generálny tajomník služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.  V roku 2019 dosiahne podľa jeho slov predpokladaný podiel náhodnej ťažby z celkového objemu dreva predpísaného na ťažbu podľa programov starostlivosti o les na Slovensku až 55-60 %.

 „Máme pred sebou novú situáciu, už nemôžeme čakať. Musíme s tým okamžite začať niečo robiť. Sám som vlastníkom lesa a vždy som bol lojálny k systému a legislatíve a tento systém fungoval. Musíme sa držať lesníckych činností, vychádzajúcich z vedeckých poznatkov. Musíme vzdelávať a školiť lesníkov,“ uzavrel podľa agentúry SITA pražské stretnutie Göran Persson, odchádzajúci prezident ThinkForest a bývalý švédsky premiér.

Závery, na ktorých sa zhodli účastníci diskusného fóra ThinkForest v Prahe:

zvýšiť druhovú rozmanitosť lesov (v každom poraste najmenej 3 až 4 dreviny),

zaviesť efektívny monitoring výskytu škodlivých činiteľov,

zamerať na podporu lesníckeho školstva a celoživotného vzdelávania,

na zníženie dostupnosti smrekového dreva v najbližších desaťročiach bude musieť zareagovať drevospracujúci priemysel zmenou technológií a vývojom nových výrobkov z dreva,

posilnenie medzinárodnej spolupráce v monitoringu škodlivých činiteľov, vo forme výmeny expertov a skúseností či pri príprave postupov pre prípad kalamitných situácií.

Naposledy zmenené: pondelok, 08 apríl 2019 12:20
Prečítané: 1886
(0 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.