Prihlásiť
Vitajte, Hosť
Užívateľské meno: Heslo: Pamätať si ma
Vitajte na novom fóre!
Máte skúsenosti z lesníctva, s ktorými sa chcete podeliť?
Zaujímajú Vás názory ostatných? Zapojte sa do Fóra o lese!
Všetkých tu vítame a tešíme sa na Vaše príspevky!
Nové príspevky môžu v tejto kategórii pridávať a komentovať iba registrovaní.

TÉMA: Uhorské právo?

Uhorské právo? 04.04.2019 11:16 #1

Minipodiely na pozemkoch sú problémom. Vina sa zvaľuje na uhorské právo, keď dedičstvo nebolo obmedzené len na jedného dediča. Na chválu praktík socializmu v tejto veci hodno poznamenať, že tie tiež obmedzili dedičstvo extravilánu len na jedného dediča. Neviem, či bez ohľadu na veľkosť dedených pozemkov. Po roku 1989 to bolo zavrhnuté, aj so spiatočnou platnosťou z titulu odstraňovania majetkových krívd.
Ale je naozaj tým najväčším hriešnikom uhorské právo? Kto si porovnáva záznamy z pozemkových kníh so záznamami súčasných určených operátov, nemôže si nevšimnúť, že nie je výnimkou, že parcela evidovaná v pozemkovej knihe má v určenom operáte ekvivalent v podobe aj desiatich menších parciel. A o určenom operáte uhorské právo nič nemalo. Výmera týchto zmenšených parciel sa pritom nezastavila na hranici 2000 alebo 5000 m2 . Nemusela sa. Obmedzenie sa netýka čarovania s mapami vykonávané katastrálnymi úradmi, ale len procesu spojeného či už s prevodom alebo prechodom vlastníctva.
Naše lesné pozemkové spoločenstve spoločne obhospodaruje 1453 parciel. Z nich 1030 má menšiu výmeru ako 2000 m2 . Ak to znížime o počet zastavaných parciel, ktorých je 212, tak zostáva ešte stále úctyhodný počet 818. Všetkých lesných parciel je 680. Z nich 535 má výmeru pod 5000 m2 a 371 ide aj pod hranicu 2000 m2 . Nie v dôsledku uhorského práva, ale novodobých praktík s „rozmnožovaním“ parciel.
Prečo sa museli parcely „rozmnožovať“? Preto, že sa v dôsledku stopnutia zápisov do pozemkovej knihy urobili chyby v procese dedenia vedúce k duplicitnosti vlastníctva? Podľa všetkého áno. Odstránenie takéhoto nežiaduceho stavu by znamenalo návrat desiatky rokov dozadu. Ľahším riešením bolo, parcelu rozdeliť a priradiť jej rôznych vlastníkov. V časoch, keď nebola povinnosť oznamovať vlastníkom, čo sa robí s jeho vlastníctvom v katastrálnych záznamoch, žiaden problém. Ale príčinou delenia neboli len duplicitné vlastníctva. Bol to aj druh pozemkov (lesný, trvalo trávnaté porasty, orná pôda). Otázkou však je, či to je na papieri, je aj v skutočnosti. Či neboli rozdelené parcely aj homogénne parcely? Podľa mňa, napriek satelitným a či akým snímkam sa asi nedá hodnoverne tvrdiť, ak niečo nie je skutočne overené v teréne.
Naivní preto očakávali, že práce na obnove evidencie niektorých pozemkov (ROEP) zvrátia takéto rozdelenie pozemkov. Nič také sa nedialo. Z pohľadu zvonka, práce na ROEPe spočívali predovšetkým v preverení, na ktorých listoch vlastníctva nedáva súčet podielov jednu celú. Tie boli potom predmetom ROEPu. Tam, kde bol v podieloch veľký guľáš a preto boli parcely dedené v neurčených podieloch, formálne stanovila komisia určité podiely. O formálnosti hovorím preto, že viem najmenej o jednej, kde práca komisie spočívala v podpísaní záverečného aktu a inak bola celá práca záležitosťou katastrálneho odboru. Taktiež boli určení neznámi vlastníci konkrétnych podielov a tým aj ich správca. (To, že nie všetci vlastníci boli neznámi vlastníci je už druhá vec.) Keď práce na Roepe sa v podstate zredukovali na dosiahnutí súčtu podielov na jednu celú, považujem za nedostatok, že komisia nemala oprávnenie na hľadanie príčin duplicitného vlastníctva a jeho odstránenia. Nemohla ho odstrániť, aj keď by spravodlivosť riešenia bola nespochybniteľná a so súhlasom zainteresovaných vlastníkov. ROEP posvätil súčasný katastrofálny stav v početnosti parciel a tým aj väčšej početnosti minipodielov bez toho, aby sa pokúsil o zjednodušenie.
Rozdeľovanie parciel mohlo byť robené s dobrým úmyslom, ale viedlo k tomu, že neúnosne vzrástla na katastrálnych odboroch, ale nie len tam, prácnosť. Prví po katastrálnych úradoch to pociťujú notári.
Náročnosť na spracovanie vzrástla do takej miery, že katastrálny úrad jednoducho nestačí. Ako inak si mám vysvetliť, keď vidím, že dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v máji roku 2017 a miesto výsledku prechodu vidím plombu z roku 2018.
Na obzore sú komasácie. Budú trvať aj 30 rokov. Aj tie by sa jednoduchšie robili, keby bol menší počet parciel. Ak vlastník vie, že sa zmenil druh jeho pozemku, tak podľa zákona má povinnosť túto skutočnosť aj oznámiť. To by mohlo viesť k tomu, že by sa dve rozdelené parcely znovu stali jednou. Už to vidím ako si vlastník ide nohy dolámať, aby za nemalý peniaz vyhovel zákonnej povinnosti. (Ani čo by nestačilo platenie daní a odvodov.) Skôr by sa ľady pohli, ak by aktualizácia druhu parcely bola bez poplatkov. Len tak medzi nami, čudujem sa, prečo boli katastrálne úrady také iniciatívne v rozdeľovaní E - parciel, keď nemôžu zaručiť správnosť takéhoto rozdelenia. E - parcely na rozdiel od C – parciel nie sú vymerané v teréne. Preto mohli parcely pokojne zostať v celku. Nemali by katastrálne úrady čo najskôr hodiť spiatočku? Nemalo by sa konanie ROEPu podrobiť reparátu, počnúc od jeho zákonnej úpravy?
  • Vlado46
  • Vlado46-ov Avatar
  • Odhlásený
  • Expert
  • Príspevkov: 110
  • Získaných poďakovaní 1
  • Karma: 0
Príspevky môžu pridávať registrovaní a prihlásení návštevníci
Následujúci užívateľ vraví 'Ďakujem': Račok

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk