Prírode blízke hospodárenie na príklade lesov Smolníckej osady a Veľkého Folkmara

ír

írod

ode bl

blíz

íz

ízke

ke ho

ospo

dá

nie na p í

de les

5.2 Zakladanie porastov

Filozofia prírode blízkeho hospodárenia uvažuje so vznikom nových porastov najmä prirodzenou cestou – teda

vyklíčením semien z pôvodných a stanovištne vhodných drevín. O výhodách porastov vzniknutých prirodzeným

spôsobom pojednávali predošlé kapitoly. Treba zdôrazniť, že cieľom obnovy lesa nemá byť len vznik prirodzeného

zmladenia. Prirodzené zmladenie nie je cieľom, ale má byť automatickým sprievodným javom - prostriedkom, ktoré

samozrejme po vzniku neskôr hospodársky využívame a následne usmerňujeme. V podrastovom hospodárskom

spôsobe napriek známej existencii veľkého spektra obnovných postupov je celoslovensky najpoužívanejší tzv.

clnonný rub - dvojfázový. To znamená, že v prvej fáze sa plocha porastu (východiska obnovy) presvetlí, aby sa vytvorili

podmienky pre vznik zmladenia, a ak sa tak stane, nasleduje druhá fáza dorub a tým sa plocha dorúbe. Je dnes

veľmi bežným javom po vzniku zmladenia na výmere väčšej ako 50% plochy východiska materský porast dorúbať.

Z hľadiska dodržania legislatívy stačí ak po zrealizovanej ťažbe ostane životaschopné prirodzené zmladenie na ploche

51%. Tento krok je veľmi nešťastným riešením aj napriek tomu, že také porasty sú z hľadiska veku rubne zrelé a sú

považované za porasty s vysokou ťažbovou naliehavosťou, čo znamená že sa majú rúbať prednostne. Za nešťastné

riešenie ho možno považovať z dvoch aspektov:

Umožňuje ťažbu stromov, ktoré ešte nedosiahli svoje produkčné maximum a v rámci presvetlenia sú z porastov

odstraňované ako „nezrelé“. Pretože určuje ťažbu na základe veku celého porastu a nie rubnej zrelosti jednotlivých

stromov.

Vyžaduje umelé dopĺňanie po zrealizovanej ťažbe dorubom, ak prirodzené zmladenie nedosahuje plné

zakmenenie

Nová generácia stromov z prirodzeného zmladenia vzniká automaticky,nepretržite a mozaikovito nepravidelne

po celej ploche porastu. Snahou nemá byť odkrývanie zmladenia, ale dopestovanie kvalitných rubne zrelých stromov

v horných vrstvách. Kým nie je vystupňovaná ich hodnotová produkcia na maximum je nesprávne ich z porastu

vyberať len z dôvodu existencie zmladenia. Takýmto spôsobom skracujeme produkčnú dobu porastu, nevyužívame

potenciálny hodnotový prírastok a urýchľujeme odrastanie zmladenia.

Ak pestujeme porast za účelom dosiahnutia maximálnej hodnotovej produkcie u každého perspektívneho

stromu, tak vo finálnej fáze – až ťažbou hotových, rubne zrelých stromov ich odoberaním automaticky vytvárame

lepšie svetelné podmienky pre odrastanie zmladenia. To je zásadný rozdiel v zakladaní a odrastaní porastov medzi

podrastovým (alebo rúbaňovým) hospodárskym spôsobom a prírode blízkym hospodárením.

V závislosti od podmienok stanovišťa sa zmladenie môže dostaviť skôr a v niektorých častiach porastu neskôr.

V prípade potreby urýchlenia jeho vzniku, alebo spestrenia drevinového zloženia je logické použitie aj umelej obnovy

v nevyhnutnom rozsahu formou tzv. podsadieb alebo podsejby, čo znamená, že pod materským porastom sa vysieva

semeno lesných drevín, alebo sa vysádzajú sadenice. Je to spôsob, ktorým možno zvýšiť druhovú diverzitu, alebo

urýchliť využitie interiéru porastu z hľadiska vertikálnej štruktúry.

5.3 Výchova a pestovanie stromov pestovným rubom

Po vzniku zmladenia nasleduje ďalšia dôležitá etapa života stromov. V pralese alebo prírodnom lese označovaná

ako počiatočná fáza štádia dorastania a v prípade hospodárskeho lesa ju môžeme označiť ako štádium výchovy

pestovným rubom. Skôr ako charakterizujeme konkrétne hospodárske opatrenia je dôležité rozdeliť stromy z hľadiska

ich rastových typov na dreviny rastového typu

smreka

buka

Dreviny prislúchajúce k rastovému typu smreka majú monopodiálne vetvenie, čo znamená, že terminálny výhonok

majú vždy najvyššie a os kmeňa sa formuje podľa rastu jedného a zároveň najvyššieho terminálu. Do tejto skupiny

patria dreviny smrek, jedľa, smrekovec, duglaska. Takéto stromy sú z hľadiska formovania kvalitatívnych znakov menej

závislé na susediacich stromoch a nemajú tendenciu bočného rozrastania sa. Inou skupinou sú dreviny zaraďované do

rastového typu buka, ktorých odlišná stavba koruny a jej vetvenie výrazne záleží od spôsobu zapojenia, teda vzájomného