S novým generálnym riaditeľom š.p. Vojenské lesy a majekty SR
Ing. Jánom Juricom na tému: … aby nám spoločnosť verila.
Lesnícke motto nemá. Avšak v práci v lese a pre les od každého, vrátane seba, vyžaduje, aby si plnil svoje povinnosti a urobil vždy ešte aj niečo navyše. Tridsaťdeväťročný rodák zo Sabinova sice nepochádza z lesníckej rodiny, ale jeho vzťah k prírode a lesu ho bez váhania nasmeroval na Strednú lesnícku školu v Prešove. Po jej absolvovaní začínal v lesníckej prevádzke na pozícii lesníka na Lesnej správe Sabinov, Odštepný závod Prešov. V štátnom podniku Lesy SR pôsobil deväť rokov a popri zamestnaní študoval v rokoch 1994 – 2000 na Lesníckej fakulte TU vo Zvolene, ktorú úspešne zakončil získaním titulu lesný inžinier. Medzitým v roku 1997 skúsil úradnícky chlebíček na katastrálnom úrade v Starej Ľubovni, kde doteraz žije aj s rodinou, ale po troch mesiacoch pochopil, že jeho miesto je v odbore, ktorý vyštudoval. Od septembra 1997 je teda zamestnancom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR. V jeho štruktúre za tých dvanásť rokov prešiel viacerými pozíciami. Bol lesníkom na LS Podolínec v Ihľanoch, neskôr polesným na LS Spišská Belá, referentom a potom vedúcim útvaru lesnej výroby na OZ Kežmarok. Od septembra 2004 do konca januára 2007 zastával funkciu riaditeľa tohoto závodu. Dva roky pracoval ako vedúci Oddelenia informačných technológií. V auguste 2009 bol poverený a od 8. októbra minulého roka je vymenovaný za generálneho riaditeľa š.p. Vojenské lesy a majetky SR. Ing. Ján JURICA.
O Tí, ktorí vás poznajú vedia, že ste lokálpatriot a že rodina je pre vás na prvom mieste. Prečo ste sa napriek tomu rozhodli prijať ponuku a stať sa generálnym riaditeľom podniku, ktorý sídli v Pliešovciach, takže na rodinku a rodný kraj vám ostáva podstatne menej času?
„Myslím si, že každý človek sa v živote niekoľkokrát ocitne v situácii, kedy musí prehodnotiť svoje postoje a musí prevziať na seba určitý diel zodpovednosti. V jednej z takýchto situácií som sa ocitol aj ja a zareagoval som. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale vo svojom živote som už niekoľkokrát stál pred podobnými vážnymi krokmi a v tomto prípade som takýto krok mohol urobiť aj preto, že dobre poznám podnik, ľudí, ktorí v ňom pracujú a myslím si, že viem, čo je v ňom potrebné urobiť. Zároveň si uvedomujem, že bude náročné pre mňa aj pre mojich spolupracovníkov a kolegov zmeniť niektoré návyky a pohľady. Že to bude chcieť čas a trpezlivosť.“
O Keď niekto nastupuje na tak zodpovednú pozíciu ako vy, zvyknú sa ho pýtať, s akými cieľmi. Vy ste už povedali, že podnik, ktorý teraz riadite a ľudí, ktorí v ňom pracujú, za roky pôsobenia veľmi dobre poznáte. Môžete už teda nie všeobecne, ale naopak veľmi konkrétne špecifikovať, s akými predstavami a zámermi ste sa posadili do kresla generálneho riaditeľa?
„Sila lesníckej firmy sa odvíja od toho, aký objem finančných prostriedkov je schopná vložiť do pestovania a ochrany lesa. A o to nám prioritne pôjde - vrátiť späť do lesa čo najviac z toho, čo sme z lesa získali. Nesústredíme sa len na pestovanie a ochranu lesa, ale aj na opravu a údržbu lesných ciest a budov, ktoré používame. Preto sa budeme snažiť niektorými opatreniami dosiahnuť zníženie režijných nákladov, aby sme dokázali vytvoriť väčší balík prostriedkov na dosiahnutie prioritného cieľa. V súčasnosti sa u nás vzhľadom na krízu veľa hovorí o zachovaní zamestnanosti a my chceme práve produktívnym použitím finančných prostriedkov v pestovnej činnosti dať v regiónoch s minimom pracovných príležitostí prácu tisícom ľuďom, ktorí by inak museli za ňou cestovať alebo by ostali odkázaní na sociálne dávky.“
O Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s rezortom pôdohospodárstva zvažuje možnosť aktívneho zapojenia dlhodobo nezamestnaných do aktivačných prác v lese v rámci štátnych lesníckych podnikov, ktorí by sa venovali zalesňovaniu, vyžínaniu, uhadzovaniu haluziny a podobne. Vláda chce nastaviť model financovania týchto prác tak, aby sa tým podarilo aspoň čiastočne riešiť problém rastúcej nezamestnanosti. Čo si myslíte o tomto čiastkovom riešení?
„Myslím si, že v tejto situácii bude veľmi ťažké nájsť v zdrojoch štátu dostatok prostriedkov na tento účel. Nedávno som sa zúčastnil konferencie s názvom Drevo, les a financovanie, na ktorej bola reč aj o zámere vytvoriť podporný fond z peňazí lesníckych subjektov, spravovaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktoré dohliadne na efektívne rozdelenie týchto finančných prostriedkov do oblastí, kde ich les potrebuje najviac. Takže pre les budeme musieť my sami, lesníci, vytvoriť dostatok zdrojov efektívnym hospodárením a prerozdeľovaním získaných prostriedkov.“
O V tejto súvislosti sa chcem vrátiť k vašim zámerom a opýtať sa, či budete vôbec schopní vo VLM SR vytvoriť v čase krízy dostatočný finančný balík na to, aby ste mohli zabezpečiť všetky úlohy v pestovnej činnosti v súlade s potrebami lesa a predpismi lesných hospodárskych plánov?
„V pláne na rok 2010, pri započítaní cien dreva, za aké sme predávali v roku 2009, teda bez ich navýšenia, by sme mali mať vďaka tržbonosnej činnosti dostatok financií na zabezpečenie nákladov v pestovnej činnosti. Ešte do konca roka 2009 sme sa snažili zrealizovať niekoľko nevyhnutných organizačných zmien, aby sme usporili dostatok postriedkov práve na financovanie pestovnej činnosti. Budem konkrétny. V roku 2009 sme vynaložili na pestovnú činnosť 1,772 mil. €, v roku 2010 plánujeme zvýšiť tento ukazovateľ na 1,870 mil. €. Uvedomujeme si, že naplnenie tohto plánu bude podmienené aj splnením tržbonosných ukazovateľov, čo nezávisí len od nás. Ale každopádne sa budeme snažiť dať lesu, čo mu patrí. No a samozrejme dať ľudom prácu, o čom som už hovoril.“
O Aké organizačné zmeny ste už zrealizovali?
„V roku 2009 sa uskutočnili dve, k 1. januáru 2010 prebehla ďalšia. Ich cieľom bolo dopracovať sa na začiatku roka 2010 k celkovému počtu 220 kmeňových zamestnancov v rámci VLM. Tento počet považujeme za optimálny. Koncom minulého roka sme riešili napríklad prenájom závodných jedální, kuchýň a poľnohospodárskych prevádzok takým spôsobom, aby noví nájomcovia akceptovali podmienku prednostného zamestnania našich bývalých pracovníkov. Riadili sme sa tým, že dôležité je dať ľuďom v procese nevyhnutných zmien alternatívu. Niektorým našim zamestancom sme v rámci diverzifikácie výroby našli pracovné príležitosti vo výrobe štiepaného dreva, vo výkupe a predaji dreva a podobne.“
O Hovorili ste o tom, že v pláne hospodárenia na rok 2010 nerátate so zvýšením cien dreva. Z čoho vychádzate pri takto nastavenom pláne?
„Veľmi pozorne sledujeme vývoj cien na stredoeurópskom trhu. Domnievame sa, že v roku 2010 ceny dreva budú rásť, ale zďaleka nie tak dramaticky ako v rokoch 2006 a 2007. Na európskom trhu je pritom diametrálne odlišná situácia v porovnaní napríklad s Čínou alebo Ruskom. Dopad krízy nie je v týchto krajinách taký bolestný z dôvodu, že majú nižšiu spotrebu ako vytvorenú hodnotu. U nás sa preto musíme maximálne snažiť znižovať náklady. Pohybovať sa v nich doslova na hranici možností podniku a zároveň motivovať zamestnancov, aby pri dosahovaní vyšších tržieb maximálne efektívne zhodnocovali drevnú hmotu.“
O Máte nastavené a zfunkčnené kontrolné mechanizmy, ktoré ustrážia dodržiavanie úspory nákladov a lepšie zhodnocovanie dreva pri jeho predaji?
„Nemyslím si, že sú potrebné nejaké kontrolné mechanizmy. My ideme cestou vytvorenia dostatočných podmienok na sebarealizáciu každého pracovníka. Za to od každého z nich očakávame stopercentnú robotu. Samozrejme, ak následne zistíme pochybenie, nedodržanie stanovených zásad, nasledujú postihy. Systém riadenia a toku informácií je nastavený tak, že nadriadený dokáže včas identifikovať chybu, ktorú urobil jeho podriadený, takže skutočne nepotrebujeme špeciálny kontrolný orgán, ktorý by pôsobil celoplošne v rámci podniku.“
O Vaši kolegovia mi na vás pred naším stretnutím prezradili, že pracovný deň nezačínate a nekončíte v kancelárii, ale že ráno a podvečer sadnete najskôr do auta a idete do terénu. Dosť nezvyčajný spôsob manažovania firmy, nemyslíte?
„Môj spôsob práce je založený na priamom kontakte s lesom, s prácou v lese a s ľuďmi, ktorí ju vykonávajú. Nemyslím si, že lesnícka firma sa dá dobre riadiť od stola v kancelárii, kam vám spolupracovníci síce donesú pekné čísla, ale realita môže byť úplne iná. Preto považujem za dôležité, aby mal riadiaci pracovník prehľad o firme. Nielen administratívny, ale hlavne fyzický, založený na kontakte s realitou v lese.“
O Váš vzťah k práci, jej spôsob, sa teda vo vašej novej pracovnej pozícii nezmenil. Zmenil sa ale nejako vzťah vašich kolegov k vám? Prekvapilo alebo zaskočilo vás niečo z ich strany v novej situácii, v ktorej ste sa spoločne ocitli?
„Jediné, čo ma zaskočilo, že ma kolegovia začali volať pán generálny riaditeľ. Vnímam funkciu, ktorú teraz vykonávam ako dočasnú. Nemyslím si, že by bolo rozumné, keby som ja alebo ktokoľvek iný staval svoju budúcnosť na pozícii tohto typu.“
O Na čom teda staviate vy svoju budúcnosť?
„Poslaním každého lesníka a každej lesníckej firmy je dlhodobo zabezpečiť základné životné potreby človeka – čistú vodu a čistý vzduch. Tomu by sme mali podriadiť vo svojej práci všetko. Uvedomujem si, že niektorí lesníci majú na to iný názor, ale ja som presvedčený o tom, že práve toto je naša priorita. Riadim sa touto filozofiou a mienim sa jej držať aj v budúcnosti.“
O Obhospodarovanie lesov v rámci VLM je špecifické v tom, že sa nachádzajú vo vojenských výcvikových priestoroch a tie predstavujú obmedzenia respektíve zákazy pohybu verejnosti. Miestni občania sú na takto zavedené pravidlá citliví, čo ukázali v nedávnej minulosti aj viaceré medializované prejavy nespokojnosti. Ako napríklad riešite požiadavky občanov vo vzťaku k palivovému drevu z miestnych zdrojov? Aký iný dopad na lesnícku činnosť vo vojenských lesoch má tlak a predstavy verejnosti?
„V našich organizačných jednotkách je úlohou riaditeľov odštepných závodov a vedúcich správ lesov okrem iného aj komunikovať s miestnymi občanmi a predstaviteľmi samospráv, vychádzať im v ústrety - samozrejme v súlade s príslušnou legislatívou. Desiatky rokov bol tento vzťah založený na pozícii sily. Uplynulých štyri až päť rokov sa snažíme nájsť s občanmi, žijúcimi v miestach a regiónoch nášho pôsobenia spoločnú reč, založenú na pochopení toho, čo robíme a v akých podmienkach. Čo sa týka palivového dreva, snažíme sa uspokojiť požiadavky napríklad vydávaním povolení vo Vojenskom obvode Záhorie. Povolenia vstupov do lesov vo vojenských priestoroch vydávajú starostovia obcí. Celé naše snaženie nesmeruje k tomu, aby sme zabránili alebo komplikovali pobyt ľudí v prírode, ale aby sme naučili ľudí pochopiť a rešpektovať, že je dôležité, aby sa pohybovali po vyznačených cestách a chodníkoch a dodržiavali všetky stanovené pravidlá. Žiaľ, nedarí sa nám to v prípade nedisciplinovaných motorkárov a štvorkolkárov, s ktorými si nevie poradiť ani lesná stráž, takže nám ďalej plašia zver a ohrozujú návštevníkov lesa.“
O Teraz trochu zoširšia. Záujem o lesnícku profesiu kvôli znižovaniu stavu zamestnancov vo veľkých lesníckych subjektoch a mzdám v dolnej polovici rebríčka odmeňovania profesií neustále klesá. Predovšetkým sa to týka záujmu o stredné odborné lesnícke vzdelanie. Aký je stav ľudských zdrojov vo VLM? Prijímate mladých lesníkov?
„Vzhľadom na riešenie problému prezamestnanosti je obrovský nepomer medzi počtom ľudí, ktorí z nášho podniku odišli a medzi počtom ľudí, ktorí boli do neho prijatí. Príležitosť pre absolventov lesníckych škôl je však aj v neštátnych lesníckych subjektoch, ktoré obhospodarujú až 40 percent výmery lesného pôdneho fondu Slovenska. Ďalšie príležitosti vytvárajú samotné štátne lesnícke podniky tým, ak majú dostatok finančných zdrojov pre zabezpečovanie všetkých potrebných činností v lese – jeho pestovanie, ochranu, ťažbu dreva, opravu a údržbu lesných ciest, atakďalej. Absolventi sa môžu predsa zamestnať u dodávateľských firiem alebo si založiť firmy vlastné a začať pracovať sami. A to je najlepšia škola pre každého lesníka. V nej má každý možnosť si vyskúšať na vlastnej koži prácu v lese. Potom bude takýto lesník veľmi dobre pripravený na generačnú výmenu v slovenskom lesníctve, ku ktorej v krátkom čase dôjde. Keď vezmeme do úvahy, že za uplynulých päť rokov z nášho podniku odišlo približne niekoľko desiatok pracovníkov a prijali sme za tento čas iba štyroch alebo piatich mladých lesných inžinierov, tak je jasné, že sa budeme musieť týmto problémom zaoberať. V tomto čase to však nemôže byť našou prioritou.“
O Budúcnosť slovenského lesníctva spočíva v dôslednom dodržiavaní princípov a kritérií trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a v uplatňovaní prírode blízkych postupov v obhospodarovaní lesov. Priekopníkom tohoto snaženia je u nás hnutie Pro Silva Slovakia. Zaujímate sa o jeho aktivity, máte vytypované objekty Pro Silva, skúšate implementovať v praxi postupy nákladového hospodárenia v lese, propagovaného lídrom hnutia u nás profesorom Sanigom z LF TU vo Zvolene?
„Pravdupovediac, v súčasnosti, keď musí byť našou prioritou v prvom rade zabezpečenie dostatku finančných zdrojov, ktoré chceme použiť spôsobom, o ktorom som už hovoril, nám neostáva čas venovať sa tejto oblasti systematicky. Na druhej strane, tieto progresívne postupy ani nie je možné uplatňovať na celej nami obhospodarovanej výmere lesných porastov, napríklad na viatych pieskoch Záhoria. Iste, viem si predstaviť, že po prekonaní tohto zložitého obdobia si vytypujeme vhodné lokality a začneme postupne uplatňovať v lesníckej prevádzke stanovené princípy. Opäť sa však domnievam, že ak sa máme napríklad venovať na časti výmery výberkovému spôsobu hospodárenia, potrebujeme si na to vytvoriť osobitné fondy, cítiť podporu spoločnosti, ktorá si ale stále neuvedomuje, aké je dôležité pre každého občana, aby boli lesy obhospodarované odborným a profesionálnym spôsobom. Stále sme totiž svedkami toho, že lesníci nemôžu naplno a bez obmedzení využiť svoje odborné vedomosti a skúsenosti. Že im v tom niekto bráni. Ak tomu tak nebude, potom nás môže niekto kritizovať za to, že nehospodárime prírode blízkym spôsobom.“
O Pozrime sa spoločne do budúcnosti slovenského lesníctva. Aká podľa vás bude? U susedov v Českej republike je štandardom predaj dreva na pni a štátne lesy súťažia vo výkone ťažbovej a pestovnej činnosti na územných jednotkách formou komplexných zákaziek. U nás sme pokročili maximálne v outsourcingu. Nezaostávame vo vývoji snahy dosiahnuť maximalizovanie efektu hospodárenia v lesoch tak trochu za vyspelými lesníckymi krajinami?
„Slovenskému lesníctvu by prospelo, ak by sa ho podarilo zbaviť vplyvov zvonka. Ak budú môcť slovenskí lesníci v plnej miere robiť to, čo je pre les dôležité a prospešné, posunieme sa vo vývoji ďalej. Ak ste spomenuli situáciu v českom lesníctve treba povedať, že aj tam sú naši kolegovia v štátnych lesoch pod politickými tlakmi, ale tie sa neprejavujú na výsledkoch ich práce tak výrazne ako u nás aj preto, že hospodária v priaznivejších prírodných podmienkach a vo výnosovejších lesoch. Naším vzorom v modeli hospodárenia by mala byť Poľská republika. Tam sú štátne lesy reálne odpolitizované, lesníci sú na svojich pozíciách zastabilizovaní a spoločnosť im dôveruje. A to potrebujeme zo všetkého najviac – aby aj nám spoločnosť verila.“
Zhováral sa: Jozef Marko
