Tichá a Kôprová dolina
autor: red
V súvislosti s dianím okolo spracovávania kalamity v časti Tichej a Kôprovej doliny a názorovými stretmi, ktoré sa rozpútali, sme dostali niekoľko reakcií, respektíve výziev, ktoré na tomto mieste uverejňujeme. Ponúkame pritom priestor na ďalšie vyjadrenia.
sekcia: Archívne fórum, 30.4 2007 20:40
autor: neznámy
Výzva slovenských vedcov (z prostredia NLC Zvolen a TU vo Zvolene) k odstraňovaniu dreva z území Tichá a Kôprová dolina
19. 4. 2007
V súčasnosti sme svedkami presadzovania ideí, ktoré nie vždy a celkom korešpondujú s odborným pohľadom na les a s jeho ochranou. Účelovo dochádza k zneužívaniu niektorých informácií na ciele, ktoré nemajú s ochranou prírody a krajiny nič spoločné.
Jedna z nich – mimoriadne populárna (nebezpečná) – je :
„Samovývoj“ alebo „neurob nič!“ = všeliek na zachovanie prírodného bohatstva.
Presadzovatelia tohto „mýtu“ tvrdia, že ak ponecháme prírodu samú na seba, je to najlepší spôsob ako ju zachova neporušenú pre budúce generácie. Toto je účelová polopravda používaná paušálne a populisticky. Takýto prístup sa nazýva aj „pasívna ochrana“. Dá sa aplikova na veľkých, neporušených celkoch ako je Aljaška, Sibír a pod. Takéto územia na Slovensku ažko nájdeme. Väčšina našich lesov (aj tých najkrajších) potrebuje „aktívnu“ ochranu (boj s podkôrnym hmyzom, zasiahnutie proti požiaru a pod.).
Nadšení veriaci v hore-uvedený mýtus zakážu pastvu na lúkach, kde rastie vzácny horec (Gentiana sp.) a v mene princípu „ponecha na samovývoj“ ponechajú horec vyhynú (žil tam totiž len preto, že ovce ničili rastliny, ktoré čoskoro „zadusia“ vzácnu rastlinu, keď sa lúky prestanú spása). Alebo sa oplotia lokality vzácneho motýľa jasoňa červenookého Parnassius apollo L. a v mene jeho pasívnej ochrany ho tiež nechajú vyhynú (namiesto toho, aby sa aktívne z lokality vypílili stromy, ktoré bránia rás jeho živnej rastline) a pod. Podobných príkladov „ochrany“, ktorá vedie k úbytku druhov je neúrekom. Zodpovední sú laici, ale predovšetkým „pseudoodborníci“ ktorí sa mnohokrát v dobrej viere či v nádeji, že konajú v prospech prírody dopúšajú trestuhodných chýb, ktorých následky sa nedajú napravi.
1. Existuje množstvo príkladov, ktoré potvrdzujú, že ak v lese nebudeme nič robi, nie je to vždy tá najlepšia cesta, ako dosiahnu stanovený cieľ ochrany prírody. Ak je naším cieľom, aby v lese žil vzácny druh živočícha alebo rastliny, musíme naopak vykona celú škálu (aktívnych) opatrení zameraných na ochranu uvedeného druhu. Rovnako to platí aj v prípade, ak je predmetom ochrany les alebo ekosystém. Protestujeme voči tomu, aby sa postoj „màtveho chrobáka“ vyzdvihoval a považoval za jediný vhodný a možný na zachovanie druhov, alebo záchranu biotopov. Naopak, myslíme si, že v mnohých prípadoch, práve takýto postoj môže vies k vyhynutiu druhov, zániku lesa a poškodeniu tých najvzácnejších lokalít. Môže to by ten najhorší postoj voči prírode, ktorý si zaslúži nielen odmietnutie, ale aj jednoznačné odsúdenie.
2. NPR Tichá a Kôprova dolina boli vyhlásené v r. 1991. Len na základe stavu, ktorý vytvorili lesníci, mohli by tieto lokality zaradené do siete NPR. Je to ocenenie práce lesníkov! Lesy v spodných častiach Tichej a Kôprovej doliny vznikli umelo. To znamená, že vznikli tak, že lesníci priviezli semeno smreka z Èeska, Nemecka a Rakúska a ručne zalesnili holé svahy a údolia zničené v minulosti vypásaním, požiarom a kalamitou podkôrnika. Ešte žijú pamätníci, ktorí spomínajú, ako sa semeno drevín vysievalo z lietadiel. V celom území sa ešte v nedávnej minulosti aktívne hospodárilo (ažilo sa drevo, sadili stromy...). Postupovalo sa podľa spracovaných a schválených manažmentových plánov. Len za posledných 20 rokov bolo v tejto oblasti vyažených 29 110 m3 dreva v rámci obnovy lesa a 164 200 m3 v rámci boja s podkôrnym hmyzom. Práve činnos lesníkov zaistila, že v uvedenom území je mnoho lesných porastov, plných vzácnych živočíchov a rastlín. Niektoré rezervácie vnikli v minulom režime nie preto, že sa jednalo o pôvodné lesy či dokonca pralesy, ale preto, lebo sa chcela zachova pekná scenéria, podpori rekreačná funkcia lesa a pod. Nechcime od takýchto lesov, aby sa správali ako pralesy, pretože nimi nie sú a nikdy neboli. Protestujeme, aby sa uvedené nepôvodné lesy označovali pojmom divočina či „prales“, pretože toto pomenovanie im neprináleží. Sú to lesy, ktoré vyžadujú starostlivos hospodára rovnako ako iné neprírodné lesy.
3. V súčasnosti sa pripravuje odborný návrh tzv. zonácia Tatier. Predbežne navrhované územie, kde sa nebudú vykonáva žiadne opatrenia, má výmeru 40 700 ha, čo predstavuje takmer 55 % z celkovej výmery TANAP-u. Z toho lesné biotopy spolu s kosodrevinou tvoria takmer 63 %. Uvedené územie bolo vybrané odborníkmi, lesníkmi aj ochranármi na princípe pôvodnosti, cennosti a vzácnosti . Územie Tichej a Kôprovej doliny, kde sa realizuje v súčasnosti ažba vybrané nebolo, lebo nespåňa tieto kritériá. Protestujeme, aby sa účelovo uvádzalo, že v TANAP-e nie je priestor pre uplatnenie bezzásahovej zóny.
4. Plne podporujeme, aby sa v SR dodržiavala platná legislatíva na úseku ochrany prírody, najmä zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a zákon NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Jedným zo záverov medzinárodnej konferencie „Podkôrny hmyz, jeho vplyv na lesné ekosystémy v chránených územiach a možnosti využitia štrukturálnych fondov EÚ pri ochrane prírody a krajiny“ konanej na Podbanskom – Hotel Grand Permon, v dňoch 18. - 20. 3. 2007 bolo: „V zónach s najprísnejším režimom ochrany zachova bezzásahový režim“. Protestujeme proti tomu, aby sa ažba v Tichej a Kôprovej doline označovala za protizákonnú - nerealizuje sa totiž v piatom stupni ochrany prírody (podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.).
5. V Európe boli vybrané tie najvzácnejšie prírodné lokality a zaradili sa do systému NATURA 2000. Cieľom EU je zachova tie najkrajšie a najvzácnejšie ekosystémy pre budúce generácie. NATURA 2000 v žiadnom prípade nevyžaduje, aby jedinou cestou pre zachovanie stavu bol prístup „nerob nič!“. Práve naopak, na zachovanie stavu sa majú využi všetky dostupné spôsoby (§ 26 – 29 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.). Protestujeme voči účelovým dezinformáciám v problematike NATURA 2000. NATURA 2000 nebráni manažova územia v súlade s doposiaľ uplatňovanými štandardnými formami bežného obhospodarovania.
6. Našu krajinu a ochranu prírody trápia mnohé problémy. Je to množstvo škodlivín a exhalátov, ktoré produkujú veľké firmy a často beztrestne ich vypúšajú do ovzdušia. Je to enormné množstvo odpadov, ktoré produkuje spoločnos avšak nedokáže zabezpeči ich správne uskladnenie. Sú to čierne skládky, znečistené rieky, kontaminovaná pôda, tony chémie v našich potravinách, atď. Protestujeme proti tomu, aby činnos v lese zameraná na jeho záchranu tak, ako bola doteraz realizovaná už desiatky rokov, bola považovaná za to najhoršie, čo sa dnes v ochrane prírody deje. Dôrazne odporúčame, aby sa pozornos spoločnosti sústredila na skutočné problémy ochrany prírody a nedala sa falošne manipulova. Je to totiž prostriedok na to, ako úmyselne zakry resp. odvies pozornos od mnohých pálčivých problémov v našej spoločnosti.
Navrhujeme, aby sa čo najskôr zrealizovali všetky dostupné aktivity, ktoré budú smerova k upokojeniu situácie a prispejú ku skvalitneniu ochrany prírody na Slovensku.
Ak máte záujem podpori našu snahu o dokladovanie, že v SR existuje celé spektrum názorov, prosím doplňte nižšie Vaše údaje a pošlite na adresu pobisova@nlcsk.org. To bude pre nás dôvod, aby sme vás zapísali do zoznamu tých, ktorí s textom výzvy súhlasia.
Vo Zvolene 19. 4. 2007
Výzva slovenských vedcov (z prostredia NLC Zvolen a TU vo Zvolene) k odstraňovaniu dreva z území Tichá a Kôprová dolina
19. 4. 2007
V súčasnosti sme svedkami presadzovania ideí, ktoré nie vždy a celkom korešpondujú s odborným pohľadom na les a s jeho ochranou. Účelovo dochádza k zneužívaniu niektorých informácií na ciele, ktoré nemajú s ochranou prírody a krajiny nič spoločné.
Jedna z nich – mimoriadne populárna (nebezpečná) – je :
„Samovývoj“ alebo „neurob nič!“ = všeliek na zachovanie prírodného bohatstva.
Presadzovatelia tohto „mýtu“ tvrdia, že ak ponecháme prírodu samú na seba, je to najlepší spôsob ako ju zachova neporušenú pre budúce generácie. Toto je účelová polopravda používaná paušálne a populisticky. Takýto prístup sa nazýva aj „pasívna ochrana“. Dá sa aplikova na veľkých, neporušených celkoch ako je Aljaška, Sibír a pod. Takéto územia na Slovensku ažko nájdeme. Väčšina našich lesov (aj tých najkrajších) potrebuje „aktívnu“ ochranu (boj s podkôrnym hmyzom, zasiahnutie proti požiaru a pod.).
Nadšení veriaci v hore-uvedený mýtus zakážu pastvu na lúkach, kde rastie vzácny horec (Gentiana sp.) a v mene princípu „ponecha na samovývoj“ ponechajú horec vyhynú (žil tam totiž len preto, že ovce ničili rastliny, ktoré čoskoro „zadusia“ vzácnu rastlinu, keď sa lúky prestanú spása). Alebo sa oplotia lokality vzácneho motýľa jasoňa červenookého Parnassius apollo L. a v mene jeho pasívnej ochrany ho tiež nechajú vyhynú (namiesto toho, aby sa aktívne z lokality vypílili stromy, ktoré bránia rás jeho živnej rastline) a pod. Podobných príkladov „ochrany“, ktorá vedie k úbytku druhov je neúrekom. Zodpovední sú laici, ale predovšetkým „pseudoodborníci“ ktorí sa mnohokrát v dobrej viere či v nádeji, že konajú v prospech prírody dopúšajú trestuhodných chýb, ktorých následky sa nedajú napravi.
1. Existuje množstvo príkladov, ktoré potvrdzujú, že ak v lese nebudeme nič robi, nie je to vždy tá najlepšia cesta, ako dosiahnu stanovený cieľ ochrany prírody. Ak je naším cieľom, aby v lese žil vzácny druh živočícha alebo rastliny, musíme naopak vykona celú škálu (aktívnych) opatrení zameraných na ochranu uvedeného druhu. Rovnako to platí aj v prípade, ak je predmetom ochrany les alebo ekosystém. Protestujeme voči tomu, aby sa postoj „màtveho chrobáka“ vyzdvihoval a považoval za jediný vhodný a možný na zachovanie druhov, alebo záchranu biotopov. Naopak, myslíme si, že v mnohých prípadoch, práve takýto postoj môže vies k vyhynutiu druhov, zániku lesa a poškodeniu tých najvzácnejších lokalít. Môže to by ten najhorší postoj voči prírode, ktorý si zaslúži nielen odmietnutie, ale aj jednoznačné odsúdenie.
2. NPR Tichá a Kôprova dolina boli vyhlásené v r. 1991. Len na základe stavu, ktorý vytvorili lesníci, mohli by tieto lokality zaradené do siete NPR. Je to ocenenie práce lesníkov! Lesy v spodných častiach Tichej a Kôprovej doliny vznikli umelo. To znamená, že vznikli tak, že lesníci priviezli semeno smreka z Èeska, Nemecka a Rakúska a ručne zalesnili holé svahy a údolia zničené v minulosti vypásaním, požiarom a kalamitou podkôrnika. Ešte žijú pamätníci, ktorí spomínajú, ako sa semeno drevín vysievalo z lietadiel. V celom území sa ešte v nedávnej minulosti aktívne hospodárilo (ažilo sa drevo, sadili stromy...). Postupovalo sa podľa spracovaných a schválených manažmentových plánov. Len za posledných 20 rokov bolo v tejto oblasti vyažených 29 110 m3 dreva v rámci obnovy lesa a 164 200 m3 v rámci boja s podkôrnym hmyzom. Práve činnos lesníkov zaistila, že v uvedenom území je mnoho lesných porastov, plných vzácnych živočíchov a rastlín. Niektoré rezervácie vnikli v minulom režime nie preto, že sa jednalo o pôvodné lesy či dokonca pralesy, ale preto, lebo sa chcela zachova pekná scenéria, podpori rekreačná funkcia lesa a pod. Nechcime od takýchto lesov, aby sa správali ako pralesy, pretože nimi nie sú a nikdy neboli. Protestujeme, aby sa uvedené nepôvodné lesy označovali pojmom divočina či „prales“, pretože toto pomenovanie im neprináleží. Sú to lesy, ktoré vyžadujú starostlivos hospodára rovnako ako iné neprírodné lesy.
3. V súčasnosti sa pripravuje odborný návrh tzv. zonácia Tatier. Predbežne navrhované územie, kde sa nebudú vykonáva žiadne opatrenia, má výmeru 40 700 ha, čo predstavuje takmer 55 % z celkovej výmery TANAP-u. Z toho lesné biotopy spolu s kosodrevinou tvoria takmer 63 %. Uvedené územie bolo vybrané odborníkmi, lesníkmi aj ochranármi na princípe pôvodnosti, cennosti a vzácnosti . Územie Tichej a Kôprovej doliny, kde sa realizuje v súčasnosti ažba vybrané nebolo, lebo nespåňa tieto kritériá. Protestujeme, aby sa účelovo uvádzalo, že v TANAP-e nie je priestor pre uplatnenie bezzásahovej zóny.
4. Plne podporujeme, aby sa v SR dodržiavala platná legislatíva na úseku ochrany prírody, najmä zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a zákon NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Jedným zo záverov medzinárodnej konferencie „Podkôrny hmyz, jeho vplyv na lesné ekosystémy v chránených územiach a možnosti využitia štrukturálnych fondov EÚ pri ochrane prírody a krajiny“ konanej na Podbanskom – Hotel Grand Permon, v dňoch 18. - 20. 3. 2007 bolo: „V zónach s najprísnejším režimom ochrany zachova bezzásahový režim“. Protestujeme proti tomu, aby sa ažba v Tichej a Kôprovej doline označovala za protizákonnú - nerealizuje sa totiž v piatom stupni ochrany prírody (podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.).
5. V Európe boli vybrané tie najvzácnejšie prírodné lokality a zaradili sa do systému NATURA 2000. Cieľom EU je zachova tie najkrajšie a najvzácnejšie ekosystémy pre budúce generácie. NATURA 2000 v žiadnom prípade nevyžaduje, aby jedinou cestou pre zachovanie stavu bol prístup „nerob nič!“. Práve naopak, na zachovanie stavu sa majú využi všetky dostupné spôsoby (§ 26 – 29 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.). Protestujeme voči účelovým dezinformáciám v problematike NATURA 2000. NATURA 2000 nebráni manažova územia v súlade s doposiaľ uplatňovanými štandardnými formami bežného obhospodarovania.
6. Našu krajinu a ochranu prírody trápia mnohé problémy. Je to množstvo škodlivín a exhalátov, ktoré produkujú veľké firmy a často beztrestne ich vypúšajú do ovzdušia. Je to enormné množstvo odpadov, ktoré produkuje spoločnos avšak nedokáže zabezpeči ich správne uskladnenie. Sú to čierne skládky, znečistené rieky, kontaminovaná pôda, tony chémie v našich potravinách, atď. Protestujeme proti tomu, aby činnos v lese zameraná na jeho záchranu tak, ako bola doteraz realizovaná už desiatky rokov, bola považovaná za to najhoršie, čo sa dnes v ochrane prírody deje. Dôrazne odporúčame, aby sa pozornos spoločnosti sústredila na skutočné problémy ochrany prírody a nedala sa falošne manipulova. Je to totiž prostriedok na to, ako úmyselne zakry resp. odvies pozornos od mnohých pálčivých problémov v našej spoločnosti.
Navrhujeme, aby sa čo najskôr zrealizovali všetky dostupné aktivity, ktoré budú smerova k upokojeniu situácie a prispejú ku skvalitneniu ochrany prírody na Slovensku.
Ak máte záujem podpori našu snahu o dokladovanie, že v SR existuje celé spektrum názorov, prosím doplňte nižšie Vaše údaje a pošlite na adresu pobisova@nlcsk.org. To bude pre nás dôvod, aby sme vás zapísali do zoznamu tých, ktorí s textom výzvy súhlasia.
Vo Zvolene 19. 4. 2007
30.4 2007 20:45
autor: neznámy
DESA MÝTOV LESOCHRANÁRSKYCH AKTIVISTOV
O TICHEJ A KÔPROVEJ DOLINE A O ¼UĎOCH, KTORÍ TU ŽIJÚ
1. mýtus: Štátna ochrana prírody podlieha tlakom lesníckej loby a nedokáže zabezpeči trvalú ochranu Tichej a Kôprovej doliny.
Omyl! Štátna ochrana prírody nepodlieha tlakom lesníckej loby. Začína konečne kona v súlade s rozumom, potrebami tatranskej prírody a záujmami väčšiny občanov tohto štátu. Po rokoch sa snáď konečne vymaňuje spod tlaku niekoľkých samozvaných ochranárov, ktorí si osvojili právo rozhodova o osude Tatier, nehľadiac na tisíce obyvateľov a oprávnených vlastníkov tunajších pozemkov. Ochranárov, ktorí sa verejnosti nepravdivo predstavujú ako neomýlni interpretátori vedeckých poznatkov a nekompromisní zástancovia ľudských práv. V Tichej a Kôprovej doline dnes vyvolávajú nechutný stret s právne zodpovednými subjektami, so správcami, vlastníkmi a užívateľmi tatranských lesov.
2. mýtus: Tichá a Kôprová dolina s rozlohou 8443 hektárov tvorí jedno z najväčších území divokej prírody v Európe, prírodný klenot s hlbokými pralesmi, v ktorých žije 40 medveďov.
Pôvodné lesné porasty sa v Tichej a Kôprovej doline zachovali len vo zvyškoch, sotva na 1/5 výmery lesa. Aj v týchto dolinách prevažujú zmenené a umelo vysadené lesy na miestach bývalých pasienkov, holorubných plôch a kalamitísk spred 50. rokov minulého storočia. Ma, či nema divočinu nie je preto iba „rozhodnutie srdca“ ale jestvovania skutočných podmienok pre jej fungovanie. Nemožno pritom zatvára oči pred faktom, že napríklad na Kasprov vrch je z poľskej strany vybudovaná lanovka a hlavný hrebeň Západných Tatier tejto „divočiny“ je mimoriadne intenzívne využívaný a značne zdevastovaný turistami. Jeden zo zakladateľov tatranského národného parku - profesor Karlovej univerzity v Prahe Karel Domin už v roku 1926 povedal: Projektovaný prírodný park má by zvláštnym a v istom zmysle novým typom rezervácie, ktorý nebude kópiou severoamerických parkov. Jeho ráz je daný zvláštnymi miestnymi pomermi. Súčasní zástancovia bezzásahovosti tento apel nepreukázali, niektorí z nich, dokonca ešte nedávno, sa priamo podieľali na lesopestovných prácach i poľovníckom využívaní dnešnej „super divočiny“ Tichej doliny.
Neobstojí tvrdenie, že v Tichej a Kôprovej doline žije dnes 40 medveďov. Podľa tohtoročného jarného spočítania sa tu trvalo zdržiava sotva polovica tohto počtu (asi 18 medveďov). Nároky tohto živočícha na „domovský okrsok“, tzn. na priestor, ktorý tvorí jeho potravnú bázu sú pomerne veľké. Je známe, že dospelý samec si vyhradzuje územie veľké niekoľko tisíc hektárov, dôsledne si ho označuje a ochraňuje pred konkurenciou. ažko si teda predstavi, aby výmera 8 443 ha lesov a rozsiahleho alpínskeho stupňa uživila viac ako dve desiatky týchto živočíchov. Je ich treba snáď viac?
3. mýtus: Bezzásahovos v Tichej a Kôprovej doline umožní sledova prírodné procesy.
Èiastočne, pretože musíme zohľadni ich historické pozadie. Prírodné procesy, akými sú „povodne“, „padanie lavín“ alebo „pôdno-deštrukčné javy“ vo veľkej miere súvisia s činnosou človeka v tejto oblasti počas ostatných storočí. Vo väčšine prípadov sú to neprirodzené prírodné procesy, ktoré vyvolal alebo prinajmenšom urýchlil v minulosti človek v dôsledku vypaľovania kosodreviny, zníženia hornej hranice lesa, pastvy a holorubnej ažby dreva. Rovnako neprirodzeným prírodným procesom je aktivita podkôrneho hmyzu v menej odolných, zmenených a silne premenených lesných porastoch. Stále odôvodnená je preto otázka spred 50 rokov: Voli pasívny alebo aktívny manažment ochrany prírody tohto územia? Správca štátnych a vlastníci neštátnych pozemkov (Štátne lesy TANAP-u a Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Východná) zastávajú obidva prístupy, nie sú ani proti ponechaniu časti územia na samovývoj. Názorové rozdiely sú len vo veľkosti bezzásahovej zóny, resp. v jej vymedzení.
Porovnávanie so susedným Tatrzanskim parkom narodowym (TPN), ktoré tzv. ochranári používajú ako argument pre zdôvodnenie veľkej bezzásahovej zóny zlyháva na niekoľkých faktoch:
- TPN dosahuje sotva 30 % výmery TANAPu,
- podiel neštátnych pozemkov v TANAPe predstavuje 48 %, v TPN len 18 %, pričom Poliaci na neštátnych pozemkoch nezriadili bezzásahové zóny a už dávno sa vysporiadali s otázkou majetkovej ujmy,
- rozumní hospodári v TPN zachovali tradičné využívanie krajiny salašníctvom; kvôli zachovaniu historickej krajinnej štruktúry a zvýšeniu krajinnoekologickej diverzity dodnes podporujú v Chocholovskej a Koščieliskej doline pastvu oviec; z TANAP-u, hlavne však z Tichej a Kôprovej doliny sme ich nekompromisne vyhnali v roku 1953,
- v TANAP-e existuje Mesto Vysoké Tatry, ktoré má v súčasnosti do 5 000 obyvateľov žijúcich v 15 mestských častiach vzájomne prepojených Cestou slobody a Tatranskou elektrickou železnicou, v TPN, tesne pri okraji jestvujú len dve neveľké historické sídla,
- južnú čas Vysokých Tatier sústavne, hoci nepravidelne postihujú studené padavé vetry typu „bóra“, ktoré v severnej časti nie sú známe,
- v TPN, na rozdiel od TANAPu jestvuje už desaročia ustálená koncepcia ochrany prírody a národný park od jeho vzniku doteraz spravuje riaditeľstvo s integrovanými právomocami v lesníctve i ochrane prírody.
Porovnávanie s pomermi v nemeckom Bavorskom národnom parku alebo v českom Národnom parku Šumava je v tomto kontexte bezvýznamné.
4. mýtus: Premnoženie hmyzu v Tichej a Kôprovej doline nehrozí. Ponechajme prírodu prírode…, dajme šancu divokej prírode, aby využila podkôrny hmyz ako činiteľa obnovy lesa.
Po veternej kalamite v novembri 2004 aj v Tichej a Kôprovej doline je premnoženie podkôrneho hmyzu skutočnosou. Je tým väčšie, že tu ostalo priveľa pováľaného nespracovaného a neodkôrneného dreva. Premnoženie podkôrneho hmyzu aj v tejto oblasti má za následok vyschýňanie ďalších lesov, vrátane tých, ktoré z prírodoochranného hľadiska považujeme za najcennejšie.
Po veternej kalamite v novembri 2004 na ploche 270 hektárov tu ostalo nespracovaných vyše 55 000 m3 dreva, z toho 25 000 m3 vo 4., teda nie v najprísnejšom 5. stupni ochrany prírody. Vychádzajúc z tohto objemu a zistenom obsadení kmeňov sa v tomto roku len na štátnych pozemkoch očakáva prírastok napadnutých živých stromov (chrobačiarov) o vyše 26 000 m3. Pri priemerných hektárových zásobách 300 m3, by to predstavovalo okolo 87 hektárov, zatiaľ ešte zeleného lesa. Môže to však dopadnú ešte horšie.
5. mýtus: V súčasnosti čelí územie Tichej a Kôprovej doliny hrozbe, pretože Štátne lesy TANAPu sa v nich usilujú spracova lykožrútmi napadnuté vývraty a zlomy z veternej kalamity v novembri 2004. Robia to iba pre hospodársky zisk.
Nielen štátne lesy , ale aj neštátni vlastníci sa usilujú čas kalamitného dreva v Tichej doline spracova. Z celkového objemu (55 000 m3), na štátnych pozemkoch približne 45 %, na neštátnych pozemkoch 3 % kalamitného dreva, avšak iba v prístupných, rovných alebo len málo svažitých častiach dolín v bývalých porastoch, ktoré vysadili naši otcovia. Protiargument ochranárov, že toto územie predstavuje už len 7 % nespracovaného kalamitného územia nepresvedčuje, najmä preto, že skresľuje prírodné hodnoty a zveličuje možné dôsledky spracovania. Opodstatnenos zásahu potvrdzuje analýza v „Štúdii posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany prírody v NPR Tichá a Kôprová dolina“, ktorú predložila Štátna ochrana prírody SR v Banskej Bystrici a Národné lesnícke centrum vo Zvolene.
11. apríla 2007 v súlade s odborným stanoviskom Krajského úradu životného prostredia v Prešove a rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Poprade začali Štátne lesy TANAPu kalamitné drevo spracováva, výhradne vo 4. stupni ochrany prírody.
Staré limby (podľa tzv. ochranárov vraj aj 1300 ročné!) vo svojej majestátnosti pritom pokojne zostávajú stá v najvzácnejšom, najprísnejšie chránenom a neprístupnom území ďaleko od turistických chodníkov, na miestach ďaleko od lokalít, na ktorých sa dnes spracovávajú zvalené smrekové kmene. Lesníci v plnom rozsahu akceptujú ochranu hniezd vtákov a dôsledne obchádzajú lokality, na ktorých hniezdia.
Nezabúdajme: Štátne lesy nie sú hospodárskou ale príspevkovou organizáciou! V Tichej a Kôprovej doline im nejde o zisk! To, čo chcú v týchto dolinách urobi je prostá „terapia“ podkôrnym hmyzom „infikovaného“ lesa, zjednodušenie hasenia potenciálnych požiarov a likvidácie následkov možných povodní, ktoré rozkolísané bystriny - Tichý a Kôprový potok vyvolávajú.
6. Požiare v TANAPe podľa LOZ VLK jednoznačne súvisia so spracovaním kalamity.
Štatistika je proste štatistika. Èísla sa dajú interpretova rôzne. V tomto prípade interpretátori zjavne, možno zámerne podcenili priestorový aspekt vzniku požiarov.
Ako je to s požiarmi naozaj? V roku 2005 vzniklo na štátnych pozemkoch TANAPu 13 požiarov, ktoré spôsobili priame škody vo výške 18 miliónov korún. Uchránené hodnoty presiahli 114 miliónov korún. V roku 2006 vznikli ďalšie 4 požiare. Priame škody nevznikli, uchránené hodnoty presiahli 130 000,- Sk. V tomto roku sme boli svedkami ďalších dvoch požiarov. Všetky vznikli v blízkosti sídiel alebo v blízkosti najviac využívaných komunikácií. Lokality, na ktorých leží nespracované kalamitné drevo, ležia ďaleko od sídiel, sú málo navštevované, alebo je v nich návštevnos vylúčená. Ak teda hovori o akýchsi vzahoch, potom rozhodne nie medzi lokalitami so spracovanou a nespracovanou kalamitou, ale lokalitami vzdialenejšími, resp. menej navštevovanými a lokalitami blízko sídiel, resp. viac navštevovanými.
7. mýtus: Spracovaním kalamitného dreva v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina došlo k poškodeniu biotopov. Zvolený postup nezodpovedá ani odporúčaniam expertov Medzinárodnej únie ochrany prírody (IUCN).
Experti nevládnej organizácie IUCN v správe z misie v TANAP-e v roku 2005, okrem iného uvádzajú:
- Fakt, že 90 % z ažby dreva je klasifikované ako náhodná ažba, teda odstraňovanie stromov zo sanitárnych a bezpečnostných dôvodov potvrdzuje, že ekonomicky orientované hospodárstvo je veľmi limitované.
- Bez ohľadu na zóny s rozdielnym stupňom ochrany v národnom parku, cieľom starostlivosti musí by udržiavanie prírodného stavu v nedotknutých alebo takmer nedotknutých častiach ekosytémov a obnova narušených ekosystémov na prírodný, alebo prírode blízky stav.
- Smrekové monokultúry sú citlivejšie na poškodenie vetrom, ohňom a podkôrnym hmyzom. Preto je mimoriadne akútna potreba prijatia rôznych opatrení, diferencovaných podľa ekologickej citlivosti a medzinárodného štatútu ochrany územia, na dosiahnutie jednotného cieľa – prirodzenejšej štruktúry lesov pre osoh ich domácich obyvateľov ale i ľudí, ktorí závisia na lesoch a pre návštevníkov, ktorí prídu za krásami prírody vo väčšom počte.
- Pre likvidáciu podkôrnikovej kalamity alebo požiaru je dôležité vybudova a udržiava lesné a približovacie cesty tak, aby bolo možné efektívne zasahova.
- Manažment územia postihnutého víchricou musí by integrálnou súčasou dlhodobého plánu starostlivosti o les. Spoluúčas vlastníkov pri príprave plánov pre postihnuté územie je nevyhnutnos.
Akože sa to zhoduje s vyhláseniami tzv. ochranárov?
8. mýtus: Lesoochranárski aktivisti majú právo zabráni spracovaniu kalamitného dreva akýmikoľvek prostriedkami.
Každý má právo vyslovi svoj názor, avšak nemá právo presadzova ho akýmkoľvek spôsobom, najmä nie porušovaním zákonov. Od 12. apríla hàstka aktivistov blokuje v Tichej a Kôprovej doline práce pri spracovaní kalamitného dreva a porušuje lesný zákon i zákon o ochrane prírody a krajiny!
O podhodenom neživom krivonosovi, ktorého našiel dopoludnia 17. apríla t.r. na svojom motorovom vozidle dodávateľ prác v Tichej doline, vieme svoje. Podľa veterinárneho osvedčenia bol vtedy màtvy už aspoň dva dni. Štátne lesy TANAP-u nevylúčili pritom zámernos a použitie màtvolky krivonosa ako „nástrahy“ počas vyšetrovania z podnetu tzv. ochranárov na prešetrenie porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny.
V tom istom období, vraj v akejsi prešovskej pivárni napadli zástancovia lesníkov jedného z podporovateľov protestných aktivít v Tichej a Kôprovej doline. Je nesporné, že obsah jeho vyjadrenia mal obráti verejnú mienku v neprospech Štátnych lesov TANAPu a vôbec práce lesníkov na Slovensku. Po kalamite v novembri 2004 vyhlásil, že jej príčinou sú lesníci, že všetko padnuté drevo treba necha na zemi, pretože príroda sa s tým sama vyrovná. O rok neskôr, po veľkom požiari medzi Tatranskou Poliankou a Smokovcami naopak obviňoval Štátne lesy TANAP-u, že ho neodpratali, preto mal vraj požiar taký veľký rozsah. Vodu kázal a víno pil, keď súdne trovy voči neoprávnene obvineným ŠL TANAPu uhradil až po zásahu exekútora.
V júni 2005 jeden z protagonistov dodržiavania zákonov porušil zákon o ochrane prírody a krajiny pohybom mimo chodníka a pustením psa v území s najprísnejším, 5. stupňom ochrany prírody. Po zdokumentovaní lesnou strážou mu bola uložená bloková pokuta profesionálom ŠOP, ktorý tam bol už predtým.
V roku 2006 vyšetrovateľ uzavrel ako neopodstatnené oznámenie o napadnutí člena stráže prírody členom lesnej stráže. Oznamovateľ – člen stráže prírody, pritom svojou činnosou evidentne porušoval lesný zákon. Dnes v Tichej a Kôprovej doline niekoľko ochranárskych aktivistov ho porušuje znova, paradoxne, že aj zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý, akože, obhájujú.
Plechová tabuľka Štátnych lesov TANAPu upozorňujúca turistov a návštevníkov Tichej a Kôprovej doliny na zákaz vstupu do dolín v čase od 12. 4. do 31. 7. t.r. sa v noci z pondelka na utorok „stratila“. Zostal po nej len prázdny ståp. Doteraz neznámy páchateľ si neuvedomil, že svojim činom ohrozil tých, ktorí sa do oblasti Podbanského vyberú v týchto dňoch na túru a o zákaze vstupu do dolín sa nedozvedia.
9. mýtus: LOZ VLK reprezentuje záujmy a názory neštátnych vlastníkov lesov.
Záujmy vlastníkov pozemkov LOZ VLK neobhájuje a ich názory absolútne ignoruje. O vzahoch medzi nim, resp. jemu podobných združeniach a neštátnymi vlastníkmi, azda najlepšie hovorí vyhlásenie Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Východná z 12. apríla 2007:
Len nedávno sme v tlači prezentovali náš postoj na pôsobenie niektorých slovenských extrémistických environmetálnych zoskupení! V tlačovom vyhlásení z 18. novembra 2006 napríklad uvádzame: Ako bezprostredne dotknutí vlastníci takmer tisíc hektárov pozemkov v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina týmto ostro protestujeme proti bezočivému zasahovaniu Mimovládneho výboru Naše Tatry, Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a ich komplicov (OZ Tatry, A-projekt, Nadácia Ekopolis) do našich, výsostne súkromných záležitosti. Rovnako ako absolútna väčšina obyvateľov tatranskej oblasti odsudzujeme agresívne a neodborné vmiešavanie sa týchto subjektov do problémov, ktoré v TANAPe obnažila veterná kalamita v roku 2004. Dozrel čas vyhlási, že sa považujeme za svojprávnych občanov tohto štátu a neželáme si, aby za nás hovorili a o našom majetku rozhodovali samozvaní ochranári, či už z Bratislavy alebo z Tulčíka...
Po piatich mesiacoch s počudovaním konštatujeme, že pre niektorých z nich nie je pojem „vlastnícke právo“, známy. Aktivity voči nám, nielenže neutíchli, ale sa dokonca stupňujú. Na „obranu“ Tichej doliny, aj proti nám - vlastníkom - vytvorili na slovenskom internete dokonca osobitnú stránku, na ktorej, sebe vlastným, provokatívnym spôsobom naďalej rozširujú neuveriteľnú demagógiu.
Vážime si vlastný majetok a jeho prírodné hodnoty. Tunajšie prírodné procesy poznáme lepšie ako petičný výbor na vyhlásenie UCHO („územia chráneného občanmi“ = Tichá a Kôprová dolina) alebo nezorientovaná skupina jeho priaznivcov, prevažne z mestského prostredia, ktorá sotva dokáže pochopi život v podtatranských obciach. Žili sme v nich dávno predtým, než sa oni mohli vôbec dozvedie, kde Tichá dolina je. Chceme tu ži naďalej, v pokoji, bez prekážok, ktoré nám neustále predhadzujú.
Už dávno sme sa rozhodli v rozumnej miere a za jasných podmienok akceptova na vhodných lokalitách v lesných ekosystémoch tzv. „samovývoj“ (= absolútne bezzásahový ochranný režim). Prinajmenšom 50 rokov slúžia naše pozemky tejto myšlienke ochrany prírody. Nikto, tobôž ochranári sa nám za to nepoďakovali. Akurát si privlastnili právo rozhodova o nás.
Potešilo nás rozhodnutie kompetentných orgánov spracova čas kalamitného dreva na štátnych pozemkoch vo štvrtom stupni ochrany v Tichej a Kôprovej doline. Trvalo im to síce dlho, ale predsa, rozum zvíazil! Lepšie teraz ako nikdy!
Odsudzujeme bratislavské protestné demonštrácie, ktoré sa uskutočňujú údajne „za záchranu Tichej doliny!“ Netreba nás zachraňova! Sme doma! Vieme si rady aj bez novodobých radikálnych až prihlúplych ekologických regionálnych a mimoregionálnych nedovzdelancov.
10. mýtus: V Tichej a Kôprovej doline je potrebné zriadi UCHO s absolútne bezzásahovým režimom.
Tunajší lesníci, prinajmenšom dvestoročnou existenciou, donedávna zároveň praktickí a zo zákona zodpovední ochranári sa držia skúseností, ktoré hovoria, že ponecha spracovateľné, kalamitou rozvrátené nepôvodné porasty v Tichej a Kôprovej doline na samovývoj je nezodpovednos. Ďalšou stratou lesa by krajina prišla nielen o jeho blahodárne účinky, ale aj o súčasné prírodoochranné hodnoty, nadobúdané vyše pol storočia. Ďalšie desaročia by sa z tejto straty len veľmi ažko spamätávala. O tom, že to v minulosti lesníci robili dobre, potvrdzuje dokonca aj „vysvedčenie“ samozvaných ochranárov, ktorí v Tichej a Kôprovej doline dnes vidia „prírodný klenot s hlbokými pralesmi“.
S názormi lesoochranárskych aktivistov sa nestotožňujú obyvatelia tatranskej oblasti. Konanie tejto skupiny ľudí v Tichej a Kôprovej doline, ktorí im vnucujú svoje fiktívne predstavy aj proti vôli tunajších neštátnych vlastníkov je pre nich neprijateľné, absurdné, ak sa pritom odvolávajú na svoje občianske práva!
Tatranská Lomnica, 26. apríla 2007
DESA MÝTOV LESOCHRANÁRSKYCH AKTIVISTOV
O TICHEJ A KÔPROVEJ DOLINE A O ¼UĎOCH, KTORÍ TU ŽIJÚ
1. mýtus: Štátna ochrana prírody podlieha tlakom lesníckej loby a nedokáže zabezpeči trvalú ochranu Tichej a Kôprovej doliny.
Omyl! Štátna ochrana prírody nepodlieha tlakom lesníckej loby. Začína konečne kona v súlade s rozumom, potrebami tatranskej prírody a záujmami väčšiny občanov tohto štátu. Po rokoch sa snáď konečne vymaňuje spod tlaku niekoľkých samozvaných ochranárov, ktorí si osvojili právo rozhodova o osude Tatier, nehľadiac na tisíce obyvateľov a oprávnených vlastníkov tunajších pozemkov. Ochranárov, ktorí sa verejnosti nepravdivo predstavujú ako neomýlni interpretátori vedeckých poznatkov a nekompromisní zástancovia ľudských práv. V Tichej a Kôprovej doline dnes vyvolávajú nechutný stret s právne zodpovednými subjektami, so správcami, vlastníkmi a užívateľmi tatranských lesov.
2. mýtus: Tichá a Kôprová dolina s rozlohou 8443 hektárov tvorí jedno z najväčších území divokej prírody v Európe, prírodný klenot s hlbokými pralesmi, v ktorých žije 40 medveďov.
Pôvodné lesné porasty sa v Tichej a Kôprovej doline zachovali len vo zvyškoch, sotva na 1/5 výmery lesa. Aj v týchto dolinách prevažujú zmenené a umelo vysadené lesy na miestach bývalých pasienkov, holorubných plôch a kalamitísk spred 50. rokov minulého storočia. Ma, či nema divočinu nie je preto iba „rozhodnutie srdca“ ale jestvovania skutočných podmienok pre jej fungovanie. Nemožno pritom zatvára oči pred faktom, že napríklad na Kasprov vrch je z poľskej strany vybudovaná lanovka a hlavný hrebeň Západných Tatier tejto „divočiny“ je mimoriadne intenzívne využívaný a značne zdevastovaný turistami. Jeden zo zakladateľov tatranského národného parku - profesor Karlovej univerzity v Prahe Karel Domin už v roku 1926 povedal: Projektovaný prírodný park má by zvláštnym a v istom zmysle novým typom rezervácie, ktorý nebude kópiou severoamerických parkov. Jeho ráz je daný zvláštnymi miestnymi pomermi. Súčasní zástancovia bezzásahovosti tento apel nepreukázali, niektorí z nich, dokonca ešte nedávno, sa priamo podieľali na lesopestovných prácach i poľovníckom využívaní dnešnej „super divočiny“ Tichej doliny.
Neobstojí tvrdenie, že v Tichej a Kôprovej doline žije dnes 40 medveďov. Podľa tohtoročného jarného spočítania sa tu trvalo zdržiava sotva polovica tohto počtu (asi 18 medveďov). Nároky tohto živočícha na „domovský okrsok“, tzn. na priestor, ktorý tvorí jeho potravnú bázu sú pomerne veľké. Je známe, že dospelý samec si vyhradzuje územie veľké niekoľko tisíc hektárov, dôsledne si ho označuje a ochraňuje pred konkurenciou. ažko si teda predstavi, aby výmera 8 443 ha lesov a rozsiahleho alpínskeho stupňa uživila viac ako dve desiatky týchto živočíchov. Je ich treba snáď viac?
3. mýtus: Bezzásahovos v Tichej a Kôprovej doline umožní sledova prírodné procesy.
Èiastočne, pretože musíme zohľadni ich historické pozadie. Prírodné procesy, akými sú „povodne“, „padanie lavín“ alebo „pôdno-deštrukčné javy“ vo veľkej miere súvisia s činnosou človeka v tejto oblasti počas ostatných storočí. Vo väčšine prípadov sú to neprirodzené prírodné procesy, ktoré vyvolal alebo prinajmenšom urýchlil v minulosti človek v dôsledku vypaľovania kosodreviny, zníženia hornej hranice lesa, pastvy a holorubnej ažby dreva. Rovnako neprirodzeným prírodným procesom je aktivita podkôrneho hmyzu v menej odolných, zmenených a silne premenených lesných porastoch. Stále odôvodnená je preto otázka spred 50 rokov: Voli pasívny alebo aktívny manažment ochrany prírody tohto územia? Správca štátnych a vlastníci neštátnych pozemkov (Štátne lesy TANAP-u a Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Východná) zastávajú obidva prístupy, nie sú ani proti ponechaniu časti územia na samovývoj. Názorové rozdiely sú len vo veľkosti bezzásahovej zóny, resp. v jej vymedzení.
Porovnávanie so susedným Tatrzanskim parkom narodowym (TPN), ktoré tzv. ochranári používajú ako argument pre zdôvodnenie veľkej bezzásahovej zóny zlyháva na niekoľkých faktoch:
- TPN dosahuje sotva 30 % výmery TANAPu,
- podiel neštátnych pozemkov v TANAPe predstavuje 48 %, v TPN len 18 %, pričom Poliaci na neštátnych pozemkoch nezriadili bezzásahové zóny a už dávno sa vysporiadali s otázkou majetkovej ujmy,
- rozumní hospodári v TPN zachovali tradičné využívanie krajiny salašníctvom; kvôli zachovaniu historickej krajinnej štruktúry a zvýšeniu krajinnoekologickej diverzity dodnes podporujú v Chocholovskej a Koščieliskej doline pastvu oviec; z TANAP-u, hlavne však z Tichej a Kôprovej doliny sme ich nekompromisne vyhnali v roku 1953,
- v TANAP-e existuje Mesto Vysoké Tatry, ktoré má v súčasnosti do 5 000 obyvateľov žijúcich v 15 mestských častiach vzájomne prepojených Cestou slobody a Tatranskou elektrickou železnicou, v TPN, tesne pri okraji jestvujú len dve neveľké historické sídla,
- južnú čas Vysokých Tatier sústavne, hoci nepravidelne postihujú studené padavé vetry typu „bóra“, ktoré v severnej časti nie sú známe,
- v TPN, na rozdiel od TANAPu jestvuje už desaročia ustálená koncepcia ochrany prírody a národný park od jeho vzniku doteraz spravuje riaditeľstvo s integrovanými právomocami v lesníctve i ochrane prírody.
Porovnávanie s pomermi v nemeckom Bavorskom národnom parku alebo v českom Národnom parku Šumava je v tomto kontexte bezvýznamné.
4. mýtus: Premnoženie hmyzu v Tichej a Kôprovej doline nehrozí. Ponechajme prírodu prírode…, dajme šancu divokej prírode, aby využila podkôrny hmyz ako činiteľa obnovy lesa.
Po veternej kalamite v novembri 2004 aj v Tichej a Kôprovej doline je premnoženie podkôrneho hmyzu skutočnosou. Je tým väčšie, že tu ostalo priveľa pováľaného nespracovaného a neodkôrneného dreva. Premnoženie podkôrneho hmyzu aj v tejto oblasti má za následok vyschýňanie ďalších lesov, vrátane tých, ktoré z prírodoochranného hľadiska považujeme za najcennejšie.
Po veternej kalamite v novembri 2004 na ploche 270 hektárov tu ostalo nespracovaných vyše 55 000 m3 dreva, z toho 25 000 m3 vo 4., teda nie v najprísnejšom 5. stupni ochrany prírody. Vychádzajúc z tohto objemu a zistenom obsadení kmeňov sa v tomto roku len na štátnych pozemkoch očakáva prírastok napadnutých živých stromov (chrobačiarov) o vyše 26 000 m3. Pri priemerných hektárových zásobách 300 m3, by to predstavovalo okolo 87 hektárov, zatiaľ ešte zeleného lesa. Môže to však dopadnú ešte horšie.
5. mýtus: V súčasnosti čelí územie Tichej a Kôprovej doliny hrozbe, pretože Štátne lesy TANAPu sa v nich usilujú spracova lykožrútmi napadnuté vývraty a zlomy z veternej kalamity v novembri 2004. Robia to iba pre hospodársky zisk.
Nielen štátne lesy , ale aj neštátni vlastníci sa usilujú čas kalamitného dreva v Tichej doline spracova. Z celkového objemu (55 000 m3), na štátnych pozemkoch približne 45 %, na neštátnych pozemkoch 3 % kalamitného dreva, avšak iba v prístupných, rovných alebo len málo svažitých častiach dolín v bývalých porastoch, ktoré vysadili naši otcovia. Protiargument ochranárov, že toto územie predstavuje už len 7 % nespracovaného kalamitného územia nepresvedčuje, najmä preto, že skresľuje prírodné hodnoty a zveličuje možné dôsledky spracovania. Opodstatnenos zásahu potvrdzuje analýza v „Štúdii posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany prírody v NPR Tichá a Kôprová dolina“, ktorú predložila Štátna ochrana prírody SR v Banskej Bystrici a Národné lesnícke centrum vo Zvolene.
11. apríla 2007 v súlade s odborným stanoviskom Krajského úradu životného prostredia v Prešove a rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Poprade začali Štátne lesy TANAPu kalamitné drevo spracováva, výhradne vo 4. stupni ochrany prírody.
Staré limby (podľa tzv. ochranárov vraj aj 1300 ročné!) vo svojej majestátnosti pritom pokojne zostávajú stá v najvzácnejšom, najprísnejšie chránenom a neprístupnom území ďaleko od turistických chodníkov, na miestach ďaleko od lokalít, na ktorých sa dnes spracovávajú zvalené smrekové kmene. Lesníci v plnom rozsahu akceptujú ochranu hniezd vtákov a dôsledne obchádzajú lokality, na ktorých hniezdia.
Nezabúdajme: Štátne lesy nie sú hospodárskou ale príspevkovou organizáciou! V Tichej a Kôprovej doline im nejde o zisk! To, čo chcú v týchto dolinách urobi je prostá „terapia“ podkôrnym hmyzom „infikovaného“ lesa, zjednodušenie hasenia potenciálnych požiarov a likvidácie následkov možných povodní, ktoré rozkolísané bystriny - Tichý a Kôprový potok vyvolávajú.
6. Požiare v TANAPe podľa LOZ VLK jednoznačne súvisia so spracovaním kalamity.
Štatistika je proste štatistika. Èísla sa dajú interpretova rôzne. V tomto prípade interpretátori zjavne, možno zámerne podcenili priestorový aspekt vzniku požiarov.
Ako je to s požiarmi naozaj? V roku 2005 vzniklo na štátnych pozemkoch TANAPu 13 požiarov, ktoré spôsobili priame škody vo výške 18 miliónov korún. Uchránené hodnoty presiahli 114 miliónov korún. V roku 2006 vznikli ďalšie 4 požiare. Priame škody nevznikli, uchránené hodnoty presiahli 130 000,- Sk. V tomto roku sme boli svedkami ďalších dvoch požiarov. Všetky vznikli v blízkosti sídiel alebo v blízkosti najviac využívaných komunikácií. Lokality, na ktorých leží nespracované kalamitné drevo, ležia ďaleko od sídiel, sú málo navštevované, alebo je v nich návštevnos vylúčená. Ak teda hovori o akýchsi vzahoch, potom rozhodne nie medzi lokalitami so spracovanou a nespracovanou kalamitou, ale lokalitami vzdialenejšími, resp. menej navštevovanými a lokalitami blízko sídiel, resp. viac navštevovanými.
7. mýtus: Spracovaním kalamitného dreva v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina došlo k poškodeniu biotopov. Zvolený postup nezodpovedá ani odporúčaniam expertov Medzinárodnej únie ochrany prírody (IUCN).
Experti nevládnej organizácie IUCN v správe z misie v TANAP-e v roku 2005, okrem iného uvádzajú:
- Fakt, že 90 % z ažby dreva je klasifikované ako náhodná ažba, teda odstraňovanie stromov zo sanitárnych a bezpečnostných dôvodov potvrdzuje, že ekonomicky orientované hospodárstvo je veľmi limitované.
- Bez ohľadu na zóny s rozdielnym stupňom ochrany v národnom parku, cieľom starostlivosti musí by udržiavanie prírodného stavu v nedotknutých alebo takmer nedotknutých častiach ekosytémov a obnova narušených ekosystémov na prírodný, alebo prírode blízky stav.
- Smrekové monokultúry sú citlivejšie na poškodenie vetrom, ohňom a podkôrnym hmyzom. Preto je mimoriadne akútna potreba prijatia rôznych opatrení, diferencovaných podľa ekologickej citlivosti a medzinárodného štatútu ochrany územia, na dosiahnutie jednotného cieľa – prirodzenejšej štruktúry lesov pre osoh ich domácich obyvateľov ale i ľudí, ktorí závisia na lesoch a pre návštevníkov, ktorí prídu za krásami prírody vo väčšom počte.
- Pre likvidáciu podkôrnikovej kalamity alebo požiaru je dôležité vybudova a udržiava lesné a približovacie cesty tak, aby bolo možné efektívne zasahova.
- Manažment územia postihnutého víchricou musí by integrálnou súčasou dlhodobého plánu starostlivosti o les. Spoluúčas vlastníkov pri príprave plánov pre postihnuté územie je nevyhnutnos.
Akože sa to zhoduje s vyhláseniami tzv. ochranárov?
8. mýtus: Lesoochranárski aktivisti majú právo zabráni spracovaniu kalamitného dreva akýmikoľvek prostriedkami.
Každý má právo vyslovi svoj názor, avšak nemá právo presadzova ho akýmkoľvek spôsobom, najmä nie porušovaním zákonov. Od 12. apríla hàstka aktivistov blokuje v Tichej a Kôprovej doline práce pri spracovaní kalamitného dreva a porušuje lesný zákon i zákon o ochrane prírody a krajiny!
O podhodenom neživom krivonosovi, ktorého našiel dopoludnia 17. apríla t.r. na svojom motorovom vozidle dodávateľ prác v Tichej doline, vieme svoje. Podľa veterinárneho osvedčenia bol vtedy màtvy už aspoň dva dni. Štátne lesy TANAP-u nevylúčili pritom zámernos a použitie màtvolky krivonosa ako „nástrahy“ počas vyšetrovania z podnetu tzv. ochranárov na prešetrenie porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny.
V tom istom období, vraj v akejsi prešovskej pivárni napadli zástancovia lesníkov jedného z podporovateľov protestných aktivít v Tichej a Kôprovej doline. Je nesporné, že obsah jeho vyjadrenia mal obráti verejnú mienku v neprospech Štátnych lesov TANAPu a vôbec práce lesníkov na Slovensku. Po kalamite v novembri 2004 vyhlásil, že jej príčinou sú lesníci, že všetko padnuté drevo treba necha na zemi, pretože príroda sa s tým sama vyrovná. O rok neskôr, po veľkom požiari medzi Tatranskou Poliankou a Smokovcami naopak obviňoval Štátne lesy TANAP-u, že ho neodpratali, preto mal vraj požiar taký veľký rozsah. Vodu kázal a víno pil, keď súdne trovy voči neoprávnene obvineným ŠL TANAPu uhradil až po zásahu exekútora.
V júni 2005 jeden z protagonistov dodržiavania zákonov porušil zákon o ochrane prírody a krajiny pohybom mimo chodníka a pustením psa v území s najprísnejším, 5. stupňom ochrany prírody. Po zdokumentovaní lesnou strážou mu bola uložená bloková pokuta profesionálom ŠOP, ktorý tam bol už predtým.
V roku 2006 vyšetrovateľ uzavrel ako neopodstatnené oznámenie o napadnutí člena stráže prírody členom lesnej stráže. Oznamovateľ – člen stráže prírody, pritom svojou činnosou evidentne porušoval lesný zákon. Dnes v Tichej a Kôprovej doline niekoľko ochranárskych aktivistov ho porušuje znova, paradoxne, že aj zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý, akože, obhájujú.
Plechová tabuľka Štátnych lesov TANAPu upozorňujúca turistov a návštevníkov Tichej a Kôprovej doliny na zákaz vstupu do dolín v čase od 12. 4. do 31. 7. t.r. sa v noci z pondelka na utorok „stratila“. Zostal po nej len prázdny ståp. Doteraz neznámy páchateľ si neuvedomil, že svojim činom ohrozil tých, ktorí sa do oblasti Podbanského vyberú v týchto dňoch na túru a o zákaze vstupu do dolín sa nedozvedia.
9. mýtus: LOZ VLK reprezentuje záujmy a názory neštátnych vlastníkov lesov.
Záujmy vlastníkov pozemkov LOZ VLK neobhájuje a ich názory absolútne ignoruje. O vzahoch medzi nim, resp. jemu podobných združeniach a neštátnymi vlastníkmi, azda najlepšie hovorí vyhlásenie Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Východná z 12. apríla 2007:
Len nedávno sme v tlači prezentovali náš postoj na pôsobenie niektorých slovenských extrémistických environmetálnych zoskupení! V tlačovom vyhlásení z 18. novembra 2006 napríklad uvádzame: Ako bezprostredne dotknutí vlastníci takmer tisíc hektárov pozemkov v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina týmto ostro protestujeme proti bezočivému zasahovaniu Mimovládneho výboru Naše Tatry, Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a ich komplicov (OZ Tatry, A-projekt, Nadácia Ekopolis) do našich, výsostne súkromných záležitosti. Rovnako ako absolútna väčšina obyvateľov tatranskej oblasti odsudzujeme agresívne a neodborné vmiešavanie sa týchto subjektov do problémov, ktoré v TANAPe obnažila veterná kalamita v roku 2004. Dozrel čas vyhlási, že sa považujeme za svojprávnych občanov tohto štátu a neželáme si, aby za nás hovorili a o našom majetku rozhodovali samozvaní ochranári, či už z Bratislavy alebo z Tulčíka...
Po piatich mesiacoch s počudovaním konštatujeme, že pre niektorých z nich nie je pojem „vlastnícke právo“, známy. Aktivity voči nám, nielenže neutíchli, ale sa dokonca stupňujú. Na „obranu“ Tichej doliny, aj proti nám - vlastníkom - vytvorili na slovenskom internete dokonca osobitnú stránku, na ktorej, sebe vlastným, provokatívnym spôsobom naďalej rozširujú neuveriteľnú demagógiu.
Vážime si vlastný majetok a jeho prírodné hodnoty. Tunajšie prírodné procesy poznáme lepšie ako petičný výbor na vyhlásenie UCHO („územia chráneného občanmi“ = Tichá a Kôprová dolina) alebo nezorientovaná skupina jeho priaznivcov, prevažne z mestského prostredia, ktorá sotva dokáže pochopi život v podtatranských obciach. Žili sme v nich dávno predtým, než sa oni mohli vôbec dozvedie, kde Tichá dolina je. Chceme tu ži naďalej, v pokoji, bez prekážok, ktoré nám neustále predhadzujú.
Už dávno sme sa rozhodli v rozumnej miere a za jasných podmienok akceptova na vhodných lokalitách v lesných ekosystémoch tzv. „samovývoj“ (= absolútne bezzásahový ochranný režim). Prinajmenšom 50 rokov slúžia naše pozemky tejto myšlienke ochrany prírody. Nikto, tobôž ochranári sa nám za to nepoďakovali. Akurát si privlastnili právo rozhodova o nás.
Potešilo nás rozhodnutie kompetentných orgánov spracova čas kalamitného dreva na štátnych pozemkoch vo štvrtom stupni ochrany v Tichej a Kôprovej doline. Trvalo im to síce dlho, ale predsa, rozum zvíazil! Lepšie teraz ako nikdy!
Odsudzujeme bratislavské protestné demonštrácie, ktoré sa uskutočňujú údajne „za záchranu Tichej doliny!“ Netreba nás zachraňova! Sme doma! Vieme si rady aj bez novodobých radikálnych až prihlúplych ekologických regionálnych a mimoregionálnych nedovzdelancov.
10. mýtus: V Tichej a Kôprovej doline je potrebné zriadi UCHO s absolútne bezzásahovým režimom.
Tunajší lesníci, prinajmenšom dvestoročnou existenciou, donedávna zároveň praktickí a zo zákona zodpovední ochranári sa držia skúseností, ktoré hovoria, že ponecha spracovateľné, kalamitou rozvrátené nepôvodné porasty v Tichej a Kôprovej doline na samovývoj je nezodpovednos. Ďalšou stratou lesa by krajina prišla nielen o jeho blahodárne účinky, ale aj o súčasné prírodoochranné hodnoty, nadobúdané vyše pol storočia. Ďalšie desaročia by sa z tejto straty len veľmi ažko spamätávala. O tom, že to v minulosti lesníci robili dobre, potvrdzuje dokonca aj „vysvedčenie“ samozvaných ochranárov, ktorí v Tichej a Kôprovej doline dnes vidia „prírodný klenot s hlbokými pralesmi“.
S názormi lesoochranárskych aktivistov sa nestotožňujú obyvatelia tatranskej oblasti. Konanie tejto skupiny ľudí v Tichej a Kôprovej doline, ktorí im vnucujú svoje fiktívne predstavy aj proti vôli tunajších neštátnych vlastníkov je pre nich neprijateľné, absurdné, ak sa pritom odvolávajú na svoje občianske práva!
Tatranská Lomnica, 26. apríla 2007
30.4 2007 20:55
autor: neznámy
LESY SR vyjadrujú plnú podporu konaniu Štátnych lesov TANAP-u
Vedenie štátneho podniku LESY SR vyhlasuje, že bezvýhradne odporuje činnos lesníkov zo Štátnych lesov TANAP-u, zameranú na aktívny a účinný boj s množiacim sa podkôrnym hmyzom. Ostro odmieta akékoľvek prejavy extrémizmu a vytvárania nátlaku zo strany osôb, ktoré sledujú len osobné a skupinové záujmy, nie skutočné záujmy reálnej ochrany lesov, realizovanej v prospech nás všetkých.
Lesníci chcú uchráni pre spoločnos nevyčísliteľné hodnoty fungujúcich ekosystémov a vzácnych biotopov, ktoré vo Vysokých Tatrách sami pomáhali prírode vytvára. Preto považujú za životne dôležité efektívne a profesionálne zakroči proti riziku extrémneho rozšírenia podkôrneho hmyzu. Mierna zima a teplá a suchá jar sú ideálnym predpokladom pre jeho premnoženie. Ak lesníci nezabránia podkôrnikom v napadnutí zdravých stromov v smrekových porastoch, povedie to k vyhynutiu rozsiahlych lesných komplexov, ktoré zalesňovali sami lesníci pred takmer storočím.
Lesníci nechcú pripusti, aby došlo ponechaním civilizačnými vplyvmi oslabenej prírody na samovývoj na rozsiahlom území vo Vysokých Tatrách - a teda aj v Tichej a Kôprovej doline - k tomu, čoho sme „vďaka“ tomuto nevedeckému a iracionálnemu prístupu smutnými svedkami napríklad v Bavorskom lese a na Šumave, kde po invázii podkôrnikov a ďalších sekundárnych škodcov lesa, ostali stá na mieste kedysi zdravých a krásnych porastov iba sucháre ako pomníky ľudskej nevedomosti a neodbornosti.
Sme presvedčení o tom, že drvivá väčšina širokej verejnosti sa postaví na stranu lesníkov a podporí našu úprimnú snahu uchráni lesy predovšetkým pre ľudí tak, aby plnili všetky funkcie, životne dôležité pre existenciu každého z nás. LESY SR presadzujú v ochrane lesov nielen na papieri, ale v každodennej práci jedinú správnu filozofiu: Chráňme lesy pre človeka, nie pred človekom!
V vyhláseniu sa pripájajú aj lesníci z Èiech. Ing. Jiøí Holický, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Èeské republiky, sa vyjadril na margo situácie:
„Lesy Èeské republiky, státní podnik, vyjadøuje jednoznačnou podporu vzájemné a tolerantní komunikaci všech stran, které chtìjí slyšet vzájemnì svoji problematiku a podporují ji jasnými argumenty. Øešit ryze odborné problémy nátlakovými a extrémními akcemi nepøispívá k vzájemnému pochopení a toleranci. Podporujeme naše slovenské kolegy v úsilí o ochranu lesních ekosystémù pøed kalamitními škùdci tak, aby lesní ekosystémy zùstaly zachovány ve své existenci a jejich další pøípadný vývoj probíhal postupnými kroky.“
Banská Bystrica, 27. apríla 2007
LESY SR vyjadrujú plnú podporu konaniu Štátnych lesov TANAP-u
Vedenie štátneho podniku LESY SR vyhlasuje, že bezvýhradne odporuje činnos lesníkov zo Štátnych lesov TANAP-u, zameranú na aktívny a účinný boj s množiacim sa podkôrnym hmyzom. Ostro odmieta akékoľvek prejavy extrémizmu a vytvárania nátlaku zo strany osôb, ktoré sledujú len osobné a skupinové záujmy, nie skutočné záujmy reálnej ochrany lesov, realizovanej v prospech nás všetkých.
Lesníci chcú uchráni pre spoločnos nevyčísliteľné hodnoty fungujúcich ekosystémov a vzácnych biotopov, ktoré vo Vysokých Tatrách sami pomáhali prírode vytvára. Preto považujú za životne dôležité efektívne a profesionálne zakroči proti riziku extrémneho rozšírenia podkôrneho hmyzu. Mierna zima a teplá a suchá jar sú ideálnym predpokladom pre jeho premnoženie. Ak lesníci nezabránia podkôrnikom v napadnutí zdravých stromov v smrekových porastoch, povedie to k vyhynutiu rozsiahlych lesných komplexov, ktoré zalesňovali sami lesníci pred takmer storočím.
Lesníci nechcú pripusti, aby došlo ponechaním civilizačnými vplyvmi oslabenej prírody na samovývoj na rozsiahlom území vo Vysokých Tatrách - a teda aj v Tichej a Kôprovej doline - k tomu, čoho sme „vďaka“ tomuto nevedeckému a iracionálnemu prístupu smutnými svedkami napríklad v Bavorskom lese a na Šumave, kde po invázii podkôrnikov a ďalších sekundárnych škodcov lesa, ostali stá na mieste kedysi zdravých a krásnych porastov iba sucháre ako pomníky ľudskej nevedomosti a neodbornosti.
Sme presvedčení o tom, že drvivá väčšina širokej verejnosti sa postaví na stranu lesníkov a podporí našu úprimnú snahu uchráni lesy predovšetkým pre ľudí tak, aby plnili všetky funkcie, životne dôležité pre existenciu každého z nás. LESY SR presadzujú v ochrane lesov nielen na papieri, ale v každodennej práci jedinú správnu filozofiu: Chráňme lesy pre človeka, nie pred človekom!
V vyhláseniu sa pripájajú aj lesníci z Èiech. Ing. Jiøí Holický, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Èeské republiky, sa vyjadril na margo situácie:
„Lesy Èeské republiky, státní podnik, vyjadøuje jednoznačnou podporu vzájemné a tolerantní komunikaci všech stran, které chtìjí slyšet vzájemnì svoji problematiku a podporují ji jasnými argumenty. Øešit ryze odborné problémy nátlakovými a extrémními akcemi nepøispívá k vzájemnému pochopení a toleranci. Podporujeme naše slovenské kolegy v úsilí o ochranu lesních ekosystémù pøed kalamitními škùdci tak, aby lesní ekosystémy zùstaly zachovány ve své existenci a jejich další pøípadný vývoj probíhal postupnými kroky.“
Banská Bystrica, 27. apríla 2007
30.4 2007 22:46
autor: neznámy
WWF požaduje zachovanie najcennejších častí národného parku
ažba a spracovanie polomov je neprijateľný spôsob starostlivosti o jadrové územia národných parkov, ktorými sú aj Tichá a Kôprová dolina v Tatranskom národnom parku. Jadrové územia národných parkov sú posledné miesta v Európe, kde môžeme sledova a uči sa, ako fungujú prírodné procesy.
„Spracovanie polomov znižuje potenciál ekosystémov pre prirodzenú obnovu. Víchrice a gradácie podkôrneho hmyzu sú súčasou prírodných procesov“ povedal Michael Baltzer, riaditeľ WWF Dunajsko-karpatského programu.
WWF považuje ažbu, ktorú vykonávali Štátne lesy TANAP-u v NPR Tichá a Kôprová dolina za nelegálnu, lebo ažbou sú poškodzované biotopy európskeho a národného významu. Spracovaním polomu sa ničia biotopy chránených druhov a tieto druhy sú vyrušované. Spracovanie polomu v územiach NATURA 2000 malo by posúdené podľa Èl. 6 európskej smernice 92/43/EHS o biotopoch. Štúdia vypracovaná Štátnou ochranou prírody a Národným lesníckym centrom nie je takýmto hodnotením a ani ho nenahradzuje. Štúdia ignoruje všeobecne známe a vedecky podložené fakty o ekológii a dynamike lesných ekosystémov a populácii druhov po prirodzených disturbanciách, ako je napríklad aj polom po vetrovej smršti.
S pracovanie polomu po viac ako dvoch rokoch ma v súčasnosti minimálny vplyv na zníženie početnosti a zabránenie premnoženiu podkôrneho hmyzu, pretože približne 70% populácie podkôrneho hmyzu opustilo padnuté stromy v polome už v roku 2006.
WWF žiada Vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila náležitú ochranu Tatranského národného parku a nepokračovala v ažbe v jeho najcennejších územiach. Slovensko patrí medzi krajiny z najlepšie zachovaným prírodným dedičstvom v Európe. Ochrana a zachovanie tohto dedičstva je príležitosou pre dlhodobý a trvaloudržateľný rozvoj krajiny.
V Èičmanoch sa začalo stretnutie odborníkov z WWF na ochranu prírody, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo z Dunajsko-karpatského regiónu. Èas pracovného stretnutia je venovaná aj problematike spracovania polomu v NPR Tichá a Kôprová dolina v Tatranskom národnom parku. Pracovné stretnutie potrvá do 4. mája 2007.
WWF požaduje zachovanie najcennejších častí národného parku
ažba a spracovanie polomov je neprijateľný spôsob starostlivosti o jadrové územia národných parkov, ktorými sú aj Tichá a Kôprová dolina v Tatranskom národnom parku. Jadrové územia národných parkov sú posledné miesta v Európe, kde môžeme sledova a uči sa, ako fungujú prírodné procesy.
„Spracovanie polomov znižuje potenciál ekosystémov pre prirodzenú obnovu. Víchrice a gradácie podkôrneho hmyzu sú súčasou prírodných procesov“ povedal Michael Baltzer, riaditeľ WWF Dunajsko-karpatského programu.
WWF považuje ažbu, ktorú vykonávali Štátne lesy TANAP-u v NPR Tichá a Kôprová dolina za nelegálnu, lebo ažbou sú poškodzované biotopy európskeho a národného významu. Spracovaním polomu sa ničia biotopy chránených druhov a tieto druhy sú vyrušované. Spracovanie polomu v územiach NATURA 2000 malo by posúdené podľa Èl. 6 európskej smernice 92/43/EHS o biotopoch. Štúdia vypracovaná Štátnou ochranou prírody a Národným lesníckym centrom nie je takýmto hodnotením a ani ho nenahradzuje. Štúdia ignoruje všeobecne známe a vedecky podložené fakty o ekológii a dynamike lesných ekosystémov a populácii druhov po prirodzených disturbanciách, ako je napríklad aj polom po vetrovej smršti.
S pracovanie polomu po viac ako dvoch rokoch ma v súčasnosti minimálny vplyv na zníženie početnosti a zabránenie premnoženiu podkôrneho hmyzu, pretože približne 70% populácie podkôrneho hmyzu opustilo padnuté stromy v polome už v roku 2006.
WWF žiada Vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila náležitú ochranu Tatranského národného parku a nepokračovala v ažbe v jeho najcennejších územiach. Slovensko patrí medzi krajiny z najlepšie zachovaným prírodným dedičstvom v Európe. Ochrana a zachovanie tohto dedičstva je príležitosou pre dlhodobý a trvaloudržateľný rozvoj krajiny.
V Èičmanoch sa začalo stretnutie odborníkov z WWF na ochranu prírody, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo z Dunajsko-karpatského regiónu. Èas pracovného stretnutia je venovaná aj problematike spracovania polomu v NPR Tichá a Kôprová dolina v Tatranskom národnom parku. Pracovné stretnutie potrvá do 4. mája 2007.
2.5 2007 20:06
autor: neznámy
..toľko polyhistorov,nepochopených elektrikárov-odborníkov na ochranu a pestovanie lesov?Sú to chudáčikovia,preto navrhujem:Zrušme odborné lesnícke školy a uzákoňme,že absolvent každej školy od základnej počnúc sa okamžite stáva odborníkom túto problematiku.
..toľko polyhistorov,nepochopených elektrikárov-odborníkov na ochranu a pestovanie lesov?Sú to chudáčikovia,preto navrhujem:Zrušme odborné lesnícke školy a uzákoňme,že absolvent každej školy od základnej počnúc sa okamžite stáva odborníkom túto problematiku.
3.5 2007 18:07
autor: neznámy
Dovoľujem si s plnou vážnosou, obráti sa na Vás bývalých kamarátov i kolegov z environmentálnych hnutí, ktorí chránite Tatranskú prírodu. Ak nemáte nápad, ako obnovova zdevastovanú prírodu, umožnite to tým, ktorí sa o to snažia. Ak sa nezapojíte a budete bráni obnove tatranskej prírody, vytvárate kuriózny precedens devastácie toho, čo sa snažíte zachráni. Èastejšie a extrémnejšie živelné pohromy bez obnoveného ochranného lesa v Tatrách vytvárajú potenciálne riziko pre ďalšiu devastáciu tatranskej prírody. Verejnos Vám teraz nerozumie a onedlho Vám prestane veri, že Vám ozaj ide o ochranu prírody. Ukážte verejnosti, že máte skutočný záujem o ochranu a obnovu prírodného dedičstva na Slovensku. Úprimne Vás o to prosím!
Zničený les na ploche 12.600 ha na predhorí Tatranského národného parku, ktorý bol vysadený a pestovaný na lúkach a pastvinách celého predhoria Vysokých Tatier od Kežmarských Žľabov až po Tichú a Kôprovú dolinu, vytváral ochranné pásmo pre jadro najvzácnejších ekosystémov Vysokých Tatier, ktoré sú zaradené do 5-tého stupňa ochrany prírody.
Umelo vysadené lesy okolo tatranských osád tiež vytvárali unikátnu tatranskú klímu, ktorá liečila naše deti, traumatizované zdevastovaným mestským prostredím. Vypestovaný les 19. novembra 2004 padol. Padol nie preto, že bola vysadená smreková monokultúra v Tatrách, ale preto, lebo poľnohospodársko-urbárne časti európskeho kontinentu, vrátane Slovenska sú natoľko zdevastované, že to ohrozuje horské lesnaté oblasti extrémnejšími živelnými pohromami, víchricami i dažďami oproti minulosti.
Ak chceme ma nádherné a ekologicky funkčné národné parky i chránené územia, nestačí nám ochraňova len vzácne prírodné územia. Potrebujeme vytvori plošný integrovaný systém ochrany a obnovy prírody na celom území Slovenska tak, aby sme mali menej živelných pohrôm, víchríc, povodní, súch i požiarov, aby naša príroda zaručovala priestor pre druhovú rozmanitos rastlinnej a živočíšnej ríše, produkovala dostatok potravín pre občanov, zaručovala stabilnú klímu so stabilným vodným režimom pre človeka i prírodu.
Sektorové princípy legislatívnych nástrojov štátov EÚ pri ochrane prírodných zdrojov za posledných 60 rokov dovolili poľnohospodársku a urbánnu krajinu natoľko vydrancova, že to v súčasnosti ohrozuje potravinovú bezpečnos poľnohospodárskej krajiny, destabilizuje klímu urbánnych zón, zvyšuje riziká degenerácie celého životného prostredia aj s devastáciou najvzácnejších chránených krajinných oblastí i národných parkov. Tatranská víchrica v novembri 2004 na tento degeneratívny proces zhoršovania stavu životného prostredia upozornila. Bolo to varovanie, ktoré nás malo upozorni, aby sme sa zamysleli, ako neuvážene využívame prírodné zdroje a aby sme hľadali riešenia pre integrovanú ochranu prírody Slovenska.
Dovoľujem si s plnou vážnosou, obráti sa na Vás bývalých kamarátov i kolegov z environmentálnych hnutí, ktorí chránite Tatranskú prírodu. Ak nemáte nápad, ako obnovova zdevastovanú prírodu, umožnite to tým, ktorí sa o to snažia. Ak sa nezapojíte a budete bráni obnove tatranskej prírody, vytvárate kuriózny precedens devastácie toho, čo sa snažíte zachráni. Èastejšie a extrémnejšie živelné pohromy bez obnoveného ochranného lesa v Tatrách vytvárajú potenciálne riziko pre ďalšiu devastáciu tatranskej prírody. Verejnos Vám teraz nerozumie a onedlho Vám prestane veri, že Vám ozaj ide o ochranu prírody. Ukážte verejnosti, že máte skutočný záujem o ochranu a obnovu prírodného dedičstva na Slovensku. Úprimne Vás o to prosím!
Zničený les na ploche 12.600 ha na predhorí Tatranského národného parku, ktorý bol vysadený a pestovaný na lúkach a pastvinách celého predhoria Vysokých Tatier od Kežmarských Žľabov až po Tichú a Kôprovú dolinu, vytváral ochranné pásmo pre jadro najvzácnejších ekosystémov Vysokých Tatier, ktoré sú zaradené do 5-tého stupňa ochrany prírody.
Umelo vysadené lesy okolo tatranských osád tiež vytvárali unikátnu tatranskú klímu, ktorá liečila naše deti, traumatizované zdevastovaným mestským prostredím. Vypestovaný les 19. novembra 2004 padol. Padol nie preto, že bola vysadená smreková monokultúra v Tatrách, ale preto, lebo poľnohospodársko-urbárne časti európskeho kontinentu, vrátane Slovenska sú natoľko zdevastované, že to ohrozuje horské lesnaté oblasti extrémnejšími živelnými pohromami, víchricami i dažďami oproti minulosti.
Ak chceme ma nádherné a ekologicky funkčné národné parky i chránené územia, nestačí nám ochraňova len vzácne prírodné územia. Potrebujeme vytvori plošný integrovaný systém ochrany a obnovy prírody na celom území Slovenska tak, aby sme mali menej živelných pohrôm, víchríc, povodní, súch i požiarov, aby naša príroda zaručovala priestor pre druhovú rozmanitos rastlinnej a živočíšnej ríše, produkovala dostatok potravín pre občanov, zaručovala stabilnú klímu so stabilným vodným režimom pre človeka i prírodu.
Sektorové princípy legislatívnych nástrojov štátov EÚ pri ochrane prírodných zdrojov za posledných 60 rokov dovolili poľnohospodársku a urbánnu krajinu natoľko vydrancova, že to v súčasnosti ohrozuje potravinovú bezpečnos poľnohospodárskej krajiny, destabilizuje klímu urbánnych zón, zvyšuje riziká degenerácie celého životného prostredia aj s devastáciou najvzácnejších chránených krajinných oblastí i národných parkov. Tatranská víchrica v novembri 2004 na tento degeneratívny proces zhoršovania stavu životného prostredia upozornila. Bolo to varovanie, ktoré nás malo upozorni, aby sme sa zamysleli, ako neuvážene využívame prírodné zdroje a aby sme hľadali riešenia pre integrovanú ochranu prírody Slovenska.
9.5 2007 20:04
autor: neznámy
Precitala som si komentare.... Moja mysel ide do Cicman! Tam cudzi ludia, ktorym ziskuchtivi ini ludia predali lesy, nicia jedinecny biotop. Pamatam si, ako som ako dieta pozorovala prirodu, jedinecnu, a aka hroza teraz!!!!!!
Zobudite sa, az ked bude po krase? Ale je potrebne sa priputat retazami o stromy a zabranit ich niceniu?.......
Precitala som si komentare.... Moja mysel ide do Cicman! Tam cudzi ludia, ktorym ziskuchtivi ini ludia predali lesy, nicia jedinecny biotop. Pamatam si, ako som ako dieta pozorovala prirodu, jedinecnu, a aka hroza teraz!!!!!!
Zobudite sa, az ked bude po krase? Ale je potrebne sa priputat retazami o stromy a zabranit ich niceniu?.......
12.5 2009 23:25
autor: neznámy
Pútanie sa o stromi je jedna z možností krátkodobej zachrany. Áž do nasledujúcej doby, keď z popadáneho dreva začne vylieza jeden lykožrýt za druhým. V dalšej generácií z toho jedného malého chrobačíka je 10 a viac a potom z desiatich 100. Milí speudoochrnári, tých generácií je v jednom roku viniekoľko. Tie zelené stromi, o ktoré ste sa tak pevne viazali už dávno niesu. Vyschli.Vyschlo ich tam viac. Vzyšilo sa riziko požiarov a pre obyvateľov žijúcich pod tatrami aj riziko povodní. Kto z Vás im potom uhradí škody na majetku a vôbec skody celej spoločnosti za spálené a zničené porasty,ktoré plnia rad mimoprodukčných funkcií nie len vlastníkom lesov a mám všetkým. Nikto.
Vašim úsilím nevypestujete zelené lesy ale púš suchých màtvych strom tak ako neďaleno v Èesku na Šumave. TAM VÁM ISTE POĎAKUJÚ.
Pútanie sa o stromi je jedna z možností krátkodobej zachrany. Áž do nasledujúcej doby, keď z popadáneho dreva začne vylieza jeden lykožrýt za druhým. V dalšej generácií z toho jedného malého chrobačíka je 10 a viac a potom z desiatich 100. Milí speudoochrnári, tých generácií je v jednom roku viniekoľko. Tie zelené stromi, o ktoré ste sa tak pevne viazali už dávno niesu. Vyschli.Vyschlo ich tam viac. Vzyšilo sa riziko požiarov a pre obyvateľov žijúcich pod tatrami aj riziko povodní. Kto z Vás im potom uhradí škody na majetku a vôbec skody celej spoločnosti za spálené a zničené porasty,ktoré plnia rad mimoprodukčných funkcií nie len vlastníkom lesov a mám všetkým. Nikto.
Vašim úsilím nevypestujete zelené lesy ale púš suchých màtvych strom tak ako neďaleno v Èesku na Šumave. TAM VÁM ISTE POĎAKUJÚ.
16.6 2009 16:22
autor: neznámy
tie lesy boli tak zmenene človekom za poslednych 200 rokov,že same si už nikdy neporadia ako si to predstavuju ortodoxni ochranary..
ked sa niečo začne raz pestovat umelo človekom,potom to musí by po celu dobu..i ked su chranene,proti živlom sposobenym človekom musi aj človek zasiahnu k odstraneniu a zmenšeniu škôd na minimum..
suchy les sa môže pači len niekomu kto k lesu nema žiadny vzah..
možno z každych 1000 ludi,jednému..a rozhodova ma väčšina...
tie lesy boli tak zmenene človekom za poslednych 200 rokov,že same si už nikdy neporadia ako si to predstavuju ortodoxni ochranary..
ked sa niečo začne raz pestovat umelo človekom,potom to musí by po celu dobu..i ked su chranene,proti živlom sposobenym človekom musi aj človek zasiahnu k odstraneniu a zmenšeniu škôd na minimum..
suchy les sa môže pači len niekomu kto k lesu nema žiadny vzah..
možno z každych 1000 ludi,jednému..a rozhodova ma väčšina...
6.4 2010 21:56
autor: neznámy
Na Slovensku je problem .lebo lesnici ktory nesu za les zodpovednos vyrubavaju suche stromy vTichej a Kôprovej doline.Nie je problem ked sa vyrubava aj zdravy les v Tatrach na zjazdovku,lebo hlasne truby nehlasia že je problem.Toto ich nezaujima,alebo im niekto zapchal "truby".Najjednoduchšie je kriča a dava rady ale nenies za nič zodpovednos.
Na Slovensku je problem .lebo lesnici ktory nesu za les zodpovednos vyrubavaju suche stromy vTichej a Kôprovej doline.Nie je problem ked sa vyrubava aj zdravy les v Tatrach na zjazdovku,lebo hlasne truby nehlasia že je problem.Toto ich nezaujima,alebo im niekto zapchal "truby".Najjednoduchšie je kriča a dava rady ale nenies za nič zodpovednos.
16.5 2010 9:59