autor: aa
Čítala som príspevok na stránke, o čom sa hovorí- Týkajúceho sa nového zákona o predkupnom práve, a režime spoločnej nehnuteľnosti.

Toto predkupné právo sa porušuje.A kým sa toto porušenie zistí, vklad je už zapísaný na tretiu osobu.

Prečo tento zákon,nebol postavený tak, aby katastre nemohli takýto vklad zapísať. bez predloženia súhlasu aspoň výboru spoločenstva?.To porušovanie platilo aj pri bežnom predkupnom práve .

A ešte ma zaujíma.

Čo sa rozumelo do schválenia nového zákona 97/2013 , pod pojmom spoločná nehnuteľnosť?

Muselo byť toto vyznačené na LV ?

Alebo stačilo, aby bolo poz. spoločenstvo registrované na Obvodnom lesnom úrade?

A čo v prípade, ak vlastníci urbárskych pozemkov neboli zaregistrovaní na OLÚ._Takých prípadov bolo na Slovensku mnoho.

Ďakujem

autor: neznámy
Právna povaha spoločnej nehnuteľnosti je nezávislá od toho, či je alebo nie je k nej založené pozemkové spoločenstvo. Spoločnou nehnuteľnosťou sa rozumeli a rozumejú nehnuteľnosti, ku ktorým sa vzťahoval historický spoločný právny stav spoločného nedeliteľného užívania. Tento právny stav bol obsiahnutý predovšetkým v zákonnom článku XIX/1898, X/1913, XXXIII/1913. Novodobo pojem spoločná nehnuteľnosť zaviedol zákon č. 181/1995, ktorým boli tieto zákonné články zrušené. Nedostatkom bolo, že tento zákon a ani zákon 97/2013 spoločnú nehnuteľnosť dostatočne nedefinovali. V katastri tak nebolo na LV špecifikáciou označené, že ide o spoločnú nehnuteľnosť. Takéto označovanie v súčasnosti prebieha, pričom je problematické hlavne v prípadoch, ak spoločnú nehnuteľnosť tvoria nehnuteľnosti vedené na viacerých LV. Spravidla potom kataster označuje ( poznámkou ) vzájomnú spojitosť medzi LV tvoriacimi spoločnú nehnuteľnosť. Zvyčajne sa to deje len na základe požiadavky pozemkového spoločenstva. Tiež treba povedať, že nie vždy ide skutočne o listy vlastníctva z jednej a tej istej spoločnej nehnuteľnosti. Dnes a aj pred rokom 1958 totiž niektoré spoločenstvá užívali viacero spoločných nehnuteľností. Napríklad pozemky pridelené bývalým urbárom spolu s inými pozemkami nadobudnutými časťou nových urbárnikov. Vlastnícke práva sú tak niekedy v spoločenstvách komplikované. Pre určenie právneho režimu spoločnej nehnuteľnosti je tak nevyhnutné historické skúmanie jej vzniku. Pokiaľ ide o predkupné právo pre vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, tak tu je potrebné uviesť, že súčasná právna úprava nie je vyhovujúca. Predkupné právo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa zo zákona nerealizuje priamo ale prostredníctvom výboru spoločenstva. Nie je pri tom vo veci zákonom ustanovený žiadny postup, či právna zodpovednosť výboru.

autor: neznámy
Vo vašom príspevku píšete, že právna povaha spoločnej nehnuteľnosti nie je, alebo presnejšie nebola závislá od toho,či bolo PS založené.
Prečítala som mnoho rôznych článkov, elaborátov k tejto téme.
Mne ide konkrétne o spol. nehnuteľnosti zak. článkov XIX/1898-1913.
Dostala som aj vyjadrenie z leg. odboru MP SR. a ich stanovisko je iné, ako to Vaše.
Ďalej píšete, že novodobo pojem spoločná nehnuteľnosť, zaviedol nový zákon 181/95 z.z., po zrušení zákonných článkov z rokov 1898-1913., práve zavedením nového zákona.
Ak však poz. spoločenstvo nepožiadalo o registráciu od roku 1996, platil nový zákon aj pre vlastníkov,týchto nehnuteľností?

Neexistovala žiadna zmluva o založení, neexistovali žiadne interné predpisy a všetko, čo súviselo s takouto spoločnosťou.
Ako tu platilo predkupné právo? Kataster to nezaujímalo..

autor: neznámy
Od roku 1991 boli v rámci reštitučných konaní obnovované vlastnícke a užívacie práva k nehnuteľnostiam spravovaným podľa zák. čl. XIX. Teda spoločenstevným pozemkom. Za týmto účelom vznikali rôzne organizačné útvary. Až zákonom 181/1995 sa zadefinovalo ( § 2 ods. 1 písm. a ), že obnovené spoločenstvá spadajúce pod zákonný článok XIX sa rozumejú pozemkovými spoločenstvami a ich členmi ( § 2 ods. 2 ) sú všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti. "Spoločná nedeliteľná nehnuteľnosť" v právnom poriadku existovala už podľa zákonného článku XIX. Nevznikla teda založením pozemkového spoločenstva podľa zákona č. 181/1995. Aj v tých prípadoch keď k založeniu spoločenstva podľa zákona č. 181/1995 ( § 10 a 11 ) nedošlo sa na tieto pozemky vzťahoval režim spoločnej nehnuteľnosti. Teda jej nedeliteľnosť. Pozemkové spoločenstvá sa zakladali k existujúcej spoločnej nehnuteľnosti a nie naopak. Ani nový zákon č. 97/2013 neviaže existenciu spoločnej nehnuteľnosti na existenciu pozemkového spoločenstva. Aj v prípade, že dôjde k zániku pozemkového spoločenstva spoločná nehnuteľnosť naďalej zostáva nedeliteľnou ( § 31 ods. 11 ). Predkupné právo v prípade spoločnej nehnuteľnosti sa riadilo do účinnosti zákona 97/2013 podľa OZ. Nedodržanie tohto predkupného práva má však za následok len relatívnu neplatnosť prevodu podielu. O jeho neplatnosti môže rozhodnúť len súd. Kataster teda nie je vo veci oprávnený. Zákon 97/2013 zviedol výnimku a "zrušil" predkupné právo pre všetkých podielníkov spoločnej nehnuteľnosti. Podielnik tak môže svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti predať ktorémukoľvek podielnikovi. Len ak by takýto záujemca nebol môže ho predať inej osobe. To ale znamenalo, že predávajúci musel najprv s ponukou preukázateľne osloviť všetkých podielníkov. Na tento účel mohol so svojou ponukou na predaj podielu oboznámiť podielníkov aj prostredníctvom výboru. Aby mal predávajúci relevantný dôkaz, či o ponúkaný podiel prejavil záujem niekto z podielníkov novela zákona č. 97/2013 vec zjednodušila a upresnila. Postačuje ak predavajúci s ponukou osloví výbor spoločenstva a pokiaľ v určenej lehote žiaden podielnik k danej ponuke nepristúpi môže ho predať inej osobe. Tento proces je však bezpredmetný pokiaľ už predávajúci záujemcu o kúpu z podielníkov má.

autor: neznámy
Ďakujem za Vašu vyčerpávajúcu odpoveď.

Napíšem Vám večer stanovisko, ktoré mám od leg. MP.

K tým posledným vašim vetám, ako mám vedieť, že niekto podiel predáva, keď ma o tom nikto neupovedomí? A čo s tým, ako postupovať ďalej? Mala som záujem kúpiť podiel, keby som o ponuke bola vedela. Boli predané tretej osobe a to v čase
keď nebola novelizácia zákona. V máji 2013.
,

autor: neznámy
V máji 2013 platil zákon 97/2013 zákon 97/2013. Ak vlastník podielu v tom čase uzavrel kúpnu zmluvu s vlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti nemusel ho ponúknuť nikomu ďalšiemu. Ak však v tom čase predal podiel inej osobe všetci vlastníci podielu mali predkupné právo a teda bol povinný ho ponúknuť na predaj každému vlastníkovi podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Podľa zákona 97/2013 tak mohol urobiť prostredníctvom výboru existujúceho spoločenstva. Na obsah takejto ponuky sa vzťahujú príslušné ustanovenia OZ. Ponuka teda musí obsahovať kto ponúka na predaj, aký veľký podiel, z ktorého listu vlastníctva, za akú cenu a lehota dokedy je možné na ponuku reagovať. Lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. Vykonanie ponuky musí byť preukázateľné. Pokiaľ predávajúci takúto ponuku predložil výboru existujúceho spoločenstva má sa za to, že ponukovú povinnosť splnil. Je však otázne, či výbor spoločenstva o predmetnej ponuke informoval všetkých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, tak aby mohli na ňu včas reagovať a osloviť predávajúceho. Zákon v tejto veci totiž neukladá výboru žiadny postup, či zodpovednosť. Pokiaľ ste teda vôbec nebola oboznámená s danou ponukou ( predávajúcim, alebo výborom existujúceho spoločenstva ) a podiel bol prevedený na inú osobu oko vlastníka spoločnej nehnuteľnosti, môžete z uvedeného dôvodu podať žalobu na súd na určenie neplatnosti daného prevodu. Poznámky: Pokiaľ je spoločná nehnuteľnosť vedená na viacerých LV nie je prípustné previesť podiel len z niektorých LV. Predkupné právo sa vzťahuje aj na darovanie.

autor: neznámy
ďakujem pekne p. Jozef.Myslím, že v tomto smere je to na dlhé trate. Dodatočne sa môže napísať ponuka výboru, hoci viem, že o tomto predaji nevedeli.

Sĺúbila som p. neznámemu, že napíšam večer rozdiel stanoviska MP.
Ja som však MP , zadala otázku, ktorá bola postavená ohľadom PREDAJA pod líniové stavby z pozemkov v režime spoločnej nehnuteľnosti.
A tu mi odpísali, že bolo dôležité, či Pozemkové spoločenstvo bolo registrované, alebo nie.Napísali mi aj postup.
Ďakujem

autor: neznámy
aa Aj tak by ma zaujímalo stanovisko, či postup podľa MP. Pri predaji spoločnej nehnuteľnosti totiž nevidím rozdiel v tom, či ide o registrované alebo iné spoločenstvo. Pozemok predávajú vždy všetci vlastníci.

autor: neznámy
V súvislosti s predajom pozemkov pod istú líniovú stavbu, ma zaujal veľmi neštandartný výkup , čo od začiatku navodzovalo dojem, že tu nie je niečo v poriadku.
Stavba sa realizovala na rozšírení starej štátnej cesty
Podľa príloh k zmluve-výkazov výmer, som veľmi ľahko zistila, že sa vykupuje to,čo už raz bolo vykúpené.
Hovorí Vám niečo register LS, určite áno. Potom isto viete, že podľa zákona, ktorý bol zrušený niekedy v roku 2010,až do vykúpenia všetkých dielov, zostávajú vlastníkmi pôvodní majitelia, aj keď svoj podiel predali.
Bolo pre mňa záhadou, prečo ešte počas trvania tohto zákona, výkupca kupuje všetko ešte raz.
Lesné pozemky boli vykupované , ako ostatná pôda. Kde je obmedzenie vlastníckych vzťahou, kde je náhrada za trvalé vyňatie, atď .>podľa lesného zákona, samozrejme prihliadajúc na Líniové stavby.?
Boli sme spoločnosť / jedna/ bez právnej subjektivity.

Na internete som našla príspevok p. ministra Jahňátka, kde sa vyjadril, že mnohých prípadoch NDS a.s musela vykúpiť celé podiely, aj keď sú jej nanič.

Tak som sa začala zaujímať, kedy a v akom prípade.
Tu je odpoveď.
Ak bolo Poz.spoločenstvo registrované, tak sa malo vyvlastňovať, tí ktorí podpíšu dohodu,predajú svoj podiel, tí ktorí nie, zostávajú vlastníci,vyvlastniť sa im to nemôže./ vtedy/
Ak sa však spoločenstvo rozpustí, resp. nebolo registrované, tak, postup je taký istý, ten kto nepodpíše, ide na vyvlastňovacie konanie a stavebný úrad mu pôdu vyvlastní, tak ako keby sa o režim spol. nehnuteľnosti nejednalo.,.
.
.V druhom Poz. spoločenstve išlo tiež o režim spoločnej nehnuteľnosti, kde každý vlastník dokonca podiel mal vydržaní v súlade so zákonom jeden podiel z celku.

Správa katastra , resp. jej právnické oddelenie odmietlo zmluvy tak, ako boli vystavené, povolenie vkladov v prospech výkupcu.
Trvalo to 7 rokov, od výstavby po prevod pozemkov.
Tá osoba odišla, a kataster našiel riešenie.Všetky vykupované diely, so všetkými vlastníkmi zostali na pôvodnom LV a Poz. spoločenstvu bol vystavený nový LV, na ktorom je aj vyznačené, že sa jedná o nehnuteľnosť v režime spol. nehnuteľnosti

Pred dvoma mesiacmi som bola na vyvlastňovacom konaní . Doniesla som so sebou námietku proti vyvlastneniu, za zavádzajúce údaje výkupcom,ale aj odvolanie sa na vyvlastňovací zákon v režime spol. nehnuteľnosti, ako aj žiadosti o odkúpenie celého podielu, priloženého podľa istého zákona, o ktorom iste viete.
Bohužiaľ,LV,predložený výkupcom z ktorého výkup bol prevádzaný, už nespadal do režimu spoločnej nehnuteľnosti.Výkupca predložil stavebnému úradu iba torzo LV,
Celý Lv bol zmenený v roku 2010.
Zaujímavý bol aj výklad prac. katastra, ktorý mi tvrdil, že kým nie je na LV zapísané výslovne Režim spol. nehnuteľnosti, tak to spoločná nehnuteľnosť nie je.
Je jasné, že tu o podvod, ktorý môže riešiť iba súd,.
.
Celý výkup som dala prešetriť MV SR, pre podozrenie z podvodu a možno aj korupcie.
Dôkazy, ktoré vlastním, sú nezvratné. Počkám si ich verdikt a potom sa rozhodnem.
Ide o nemalé čiastky, za ktoré sa oplatí trochu bojovať.

autor: neznámy
Nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti zjednodušene znamená, že si ju jej vlastníci nemôžu medzi sebou vlastnícky dohodou rozdeliť a o jej rozdelení medzi vlastníkov nemôže rozhodnúť ani súd. Často sa však nepodložene uplatňoval výklad, že zo spoločnej nehnuteľnosti nemožno oddeliť pozemok.
To samozrejme viedlo k ďalším súvislostiam.

autor: neznámy
A mohol sa zo spoločnej nehnuteľnosti pozemok oddeliť a predať tretej osobe?
Nemohol.
Aj zákon 181/95, presne vymedzuje kedy a za akých okolností je daná táto možnosť.
A bol tu zákon z roku 1976 §110 ods. 3.

autor: neznámy
Samozrejme že mohol. Ide o predaj pozemku ako celku a nie podielu. Ak vlastníci pozemok zo spoločnej nehnuteľnosti predali stratil štatút spoločnej nehnuteľnosti a prešiel na inú PKV, či list vlastníctva. Zákon 181/1995 túto vec osobitne neupravoval. Ustanovoval len v § 4 ods. 1, že podielové vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a že ho nemožno zrušiť a vysporiadať podľa OZ ( § 141 a 142 OZ). Teda nie že je zakázaný predaj pozemku. Až zákon 97/2013 ( § 8 ods. 2 ) vymedzil len na aké účely sa môže pozemok zo spoločnej nehnuteľnosti previesť na inú osobu.V podstate však len uviedol všetky možné účely iného využívania spoločnej nehnuteľnosti ako jej obhospodarovania. Išlo práve o to aby bolo zachované spoločné obhospodarovanie. Na prevod pozemku zo spoločnej nehnuteľnosti sa vyžaduje súhlas zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Samozrejme tam kde pozemkové spoločenstvo k spoločnej nehnuteľnosti neexistuje je takýto súhlas bezpredmetný. Súhlas zhromaždenia sa nelogicky požaduje aj v prípade vyvlastnenia. Vyvlastnenie je nútená forma prevodu vlastníctva a teda nezávislá na súhlase vlastníka.

autor: neznámy
Vážený pán neznámy,
Bavíme sa tu o režime spol. nehnuteľnosti POz. spoločenstiev, alebo o režime spol. nehnuteľností podľa zákona 504/2003?
Ja som sa tu pred časom pýtala, či je možné odkúpiť -vyčleniť zo spol. nehnuteľnosti parcelu, ktorá predstavuje výmeru vo výške môjho podielu.Je to možné?
To znamená, že podľa zákona 181/95, hocikto mohol si dať z parcely Urbaristov, ktorí navyše boli registrovaní na OLÚ, odčleniť výmeru napr. na
základe vydržania?Kto toto vydržanie mal podpísať?
Samozrejme že predajom na iný LV sa tento štatút stratil! Ale PREDAJOM a nie rozdelením PRED PREDAJOM. a aj to iba v prípade podľa zákona 181/95 Z.z.

Boli sme spoločnosť bez právnej subjektivity a na prevod pozemku bol potrebný nie súhlas nadpolovičnej väčšiny, ale písomné splnomocnenie od každého jedného.
Takže Vy nepoznáte vyvlastňovací zákon z roku 1964 a nie je Vám ani známy zákon, ktorý bol v platnosti do decembra 2013.
Ďakujem za Vaše ctené informácie.
.

autor: neznámy
Zrejeme ste môj príspevok nepochopili. Uvádzam v ňom zákon 181/1995 teda "bavíme" sa o spoločnej nehnuteľnosti. Zákon 504/2003 nepojednáva o spoločnej nehnuteľnosti ale o nájme. Neodpovedal som na otázku, či je možné vyčleniť vlastníkovi pozemok zodpovedajúci jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Samozrejme že nie. Vyčlenenie vlastníckeho podielu a predaj pozemku na nového vlastníka sú dve odlišné veci. Či ide o predaj alebo vydržanie vždy bol a je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Bez ohľadu na to či išlo o pozemkové spoločenstvo s právnou alebo bez právnej subjektivity. Odporúčam Vám aby sa vo veci poradili s fundovaným právnikom.

autor: neznámy
V.p..neznámy, pochopila som.
VIete,hnevá ma, keď špekulanti využijú každú medzeru v zákonoch vo svoj prospech.
Nie je mi známe, ako sa zákony tvoria,, ale ich tvorcovia by mali konzultovať každý jeden paragraf , počnúc fakultami Práva-až po ÚS SR.
Písalo sa tu veľa , ako to bolo so spoločnosťami bez právnej subjektivity.Každý zákon je na ne krátky .
Založili sme schválením zmluvy nový právny subjekt .Je evidentné u nás, že zmluva- to čo je v nej, nie je v súlade so zákonom.Notár za ňu nezodpovedá.
POz. a lesný úrad ju zaregistroval.
Podľa zákona do mesiaca bola povinná registrácia na DÚ ERP.Tak mi to napísali z Finančného riaditeľstva v B. Bystrici.
Náš výbor predáva drevo, vedome s porušovaním zákona, viac ako pol roka.
Bola som vlastníčka niekoľkých urbariátov. Podľa nového zákona sa dva a dva zlúčili.
Ešte pred vyjdením nového zákona sa do jedného, kúpou podielu dostalo roľ
družstvo.Pozerala som kat. portál.Zanedlho bude prioritným vlastníkom.
Vlastníci sú znechutení a myslím, že terajšie generácie nemajú taký vzťah k pôde, ako mali naši predkovia. Na dedinách je pre niektorých každý cent dobrý.
A v konečnom dôsledku strácajú silu bojovať.
Toto bolo predsa cieľom nového zákona, či nie, aby takéto subjekty sa dostali ľahko aj k lesným pozemkom. Veď nepoznám vo svojom blízkom okolí predsedu družstva, ktorý by nebol zviazaný s poľovníctvom.
.
Možno bolo niečo nevyhovujúce v zákonoch, Márie Terézie, ale pretrvali roky.
Úprimne Vám ďakujem za príspevky.

autor: neznámy
Aa, skorigujem tvoje tvrdenie týkajúce sa elektronickej registračne pokladnice.
Tá je povinná len vtedy, ak sa prijímajú platby v hotovosti. Ak vaše spoločenstvo vykonáva predaj v malom tak, že kupec ide zaplatiť na poštu, alebo ide s peniazmi do banky, tak je všetko v poriadku. Teda aj predaj vo veľkom sa môže tak uskutočňovať, ale tie sa zvyknú robiť cez faktúru.

autor: neznámy
P. Vlado,
O tomto sme už spolu diskutovali, v inom príspevku.
Ak sa prijímajú platby v hotovosti, doklad o prijatí platby musí byť vystavený ERP! .
A ja som predsa písala, že pokladníčka za platby v hotovosti vystavujej bločky ručne, nie ERP...
Každý právny subjekt, ktorý podniká, je povinný zo zákona zaregistrovať na príslušnom DÚ -ERP.
Prajem Vám pekný deň a príjemný víkend. U nás je zamračené a prší.

autor: neznámy
Zabudla som dopísať, že táto povinnosť vzniká do 30 dní od vzniku registrácie právneho subjektu.

autor: neznámy
P. aa.
Napísali ste:

"Podľa zákona do mesiaca bola povinná registrácia na DÚ ERP.Tak mi to napísali z Finančného riaditeľstva v B. Bystrici.
Náš výbor predáva drevo, vedome s porušovaním zákona, viac ako pol roka."

Možno ste niekde aj písali, že pokladníčka prijíma platby v hotovosti. Náhodný čitateľ o tom nemôže vedieť a to čo som z Vašej reakcie citoval, by ho mohlo iba uviesť do omylu.

autor: neznámy
P. Vlado,
Dostala som sa na toto fórum náhodou.Chcela som poznať názory iných, na rôznu problematiku Poz. spoločenstiev, hlavne týkajúcich sa tých, bez právnej subjektivity.
Myslím, že je čas,prestať sa miešať do diskusií ľudí, ktorí sa pohybujú v inom mne dosť neznámom prostredí .Na internet sa dostanem iba úchytkom a v náhlivosti som tu popísala nielen mnoho preklepov, pravopisných chýb, na ktoré som vôbec nie hrdá, ale aj takých, na ktoré ste ma už upozornili minimálne dvakrát.Áno formulovanie viet má byť presné, zrozumiteĺné a nie zmätočné.
..
Ďakujem za všetky názory
Určite budem túto stránku pravidelne čítať.

autor: neznámy
Odkaz pre Neznámeho:
Zostala som vlastníčka podielu , ktorý mi chceli vyvlastniť.V zákonoch stálo, že vyvlastňovať sa mohlo iba pred kolaudáciou a nie po nej