autor: Vlado G
V dvojmesačníku júl-august som venoval pozornos článku "Lesy vo vlastníctve neštátnych subjektov ..., alebo ako ovplyvnili súčasnos roky dávno minulé? "

Èlánok, ktorý si zaslúži prívlastok potrebný. Mňa osobne upozornil na to,

že som sa mýlne domnieval, že pracovníci pozemkovej knihy mali v roku 1958 v zákonoch zmätok a po zrušení urbariátov, komposesorátov a ďalších

nepreviedli vlastníctvo pozemkov na štát. Išlo iba o odovzanie lesov do obhospodarovania krajským správam lesov, ojedinele družstvám.

Už ďalej neskúmam, či sa nemýli aj Ing. Fischer. Verím mu.

Èi už tak, alebo onak. Po roku 1958 sa v pozemkových knihách odňalo vlastníctvo spoločenstvám a podľa výšky podielov v spoločenstvách previedlo na jednotlivcov. Ostáva otázka, či všetky komposesoráty (urbariáty) boli pred účinnosou tohto zákona vlastníkmi pozemkov a ich členovia mali len podiel na spoločenstvách. U urbariátoch to vyzerá tak, že neboli vlastníkmi oni, ale ich členovia, ktorí mali ideálne podiely na spoločne obhospodarovaných pozemkoch. Ale na koľko to je pravda, to sa mi pri pozeraní historických prameňoch nepodarilo dopátra.

Súčasná prax, sa na pozemkové spoločenstvá díva ako na vlastníkov pozemkov. Bez ohľadu na to, či majú pôvod v komposesorátatoch alebo urbariátoch. A čo je povážlivejšie aj na novodobé spoločenstvá, ktoré vznikli po dohode vlastníkov, že svoje pozemky budú spoločne obhospodarova.

Ak by nedošlo k týmto dohodám, percento neodovzdaných lesných pozemkov by bolo vyššie. Mohol by som pokračova aj ďalej, ale to by už veľmi prekročilo hranice ohlasu na článok.