V poslednom čase sa v médiách vo veľkej miere jednostranne interpretujú názory predstaviteľov drevospracujúceho priemyslu na Slovensku, že vlastníci a užívatelia lesov vývozom surového dreva do zahraničia spôsobujú spracovateľom dreva vážne existenčné problémy, ktoré končia bankrotom. Samozrejme takto uverejňované názory bez toho, aby sa dal v médiách priestor aj predstaviteľom obhospodarovateľov lesov vytvára vo verejnosti už i tak negatívny obraz o lesníctve a lesnom hospodárstve ako i o tom, ako vlastníci a užívatelia lesov zneužívajú svoje postavenie producentov drevnej suroviny na vývoz dreva do zahraničia a na druhej strane na likvidáciu domáceho drevospracujúceho priemyslu a tým spôsobujú znižovanie zamestnanosti obyvateľstva. Je to politická agenda známych predstaviteľov združenia spracovateľov dreva a niektorých poslancov vystupujúcich v televízii na zastretie vlastných problémov nekoncepčne pripravenej transformácie a koncepčného riadenia drevospracujúceho priemyslu. Samozrejme, že takéto hodnotenie situácie ešte zhoršuje vo verejnosti už aj tak veľmi zlé pozície lesníctva a lesného hospodástva koordinované "ochranármi a mimovládnymi organizáciami".

Najhoršie na tom je, že sa už vôbec ich predstavitelia neunúvajú analyzovaním skutočných príčin a objektívnou dopadovou štúdiou existujúceho stavu .

Nuž pozime sa preto na túto skutočnos aj z pohľadu "druhej strany mince" t.j. neuhrádzania dodávok dreva v lehote splatnosti a ich dopadu na ekonomiku a financovania riadneho obhospodarovania lesov. Vykonaná analýza makroekonomických súvislostí a súčasnej obchodnej politiky so surovým drevom poukazuje objektívne na mimoriadne obtiažnu finančnú situáciu v akej sa nachádzajú podnikateľské subjekty v lesníctve, ktorá spôsobuje, že vlastníci a užívatelia lesov sú nútení bez výraznejšej podpory štátu a iných finančných zdrojov viac-menej dlhodobe znáša na úkor vlastných prevádzkových potrieb a riadneho obhospodarovania lesov dôsledky nekoordinovanej transformácie spracovateľských firiem drevospracujúceho priemyslu. Prejavuje sa to okrem iného aj neuhrádzaním pohľadávok v lehote splatnosti dodávateľom surového dreva a tlakom na znižovanie cien prakticky na všetky podnikateľské subjekty v lesníctve, ktoré povedané terminológiou účtovníka úverujú firmy drevospracujúceho priemyslu.

Aké to má dôsledky na lesné hospodárstvo ? Neplatením pohľadávok v lehote splatnosti sa výrazne obmedzuje financovanie lesníckej prevádzky u všetkých vlastníkov a užívateľov lesov, ktoré sa už výrazne "podpísalo" na zhoršovaní celkového stavu lesov a lesného hospodárstva na Slovensku.

Považujem preto za mimoriadne dôležité upozorni lesnícku verejnos a hlavne predstaviteľov drevospracujúceho priemyslu na túto naliehavú problematiku eliminácie dôsledkov platobnej zadåženosti. Bez vyriešenia tohoto neodkladného problému dobrých obchodných vzahov, medzi ktoré patrí aj úhrada pohľadávok v lehote splatnosti nemožno očakáva v obchode s drevom na domácom trhu zlepšenie, ktoré pri vývoze dreva do zahraničia je okrem dohodnutej ceny prvoradou podmienkou uzavretia kontraktov medzi dodávateľom a odberateľom a dlhodobej spoluprácu.

Z národohospodárskeho pohľadu si riešenie problému vyžaduje každopádne serióznu spoluprácu viac ako 150 firiem drevospracujúceho priemyslu na Slovensku s podnikateľskými subjektami v lesnom hospodárstve. Pre názornos situácie treba uvies, že pohľadávky po lehote splatnosti celoštátne majú stúpajúci trend a predstavujú za rok 2011 čiastku 23,9 mil. EUR a od roku 1990 vzrástli o viac ako 700 %. V prepočítaní na priemerné speňaženie dreva v roku 2010 predstavujú pohľadávky neuhradené v lehote splatnosti objem až 606 tis.m3 dreva, čo je viac ako 6 % celkovej ažby dreva na Slovensku.

Absolútny nedostatok reálne vytvorených, ale neuhradených finančných prostriedkov za dodávky dreva na bežnom účte štátnych podnikov fakticky obmedzuje vykonanie napr. prác pestovnej činnosti u ktorých objem výkonov predstavuje viac ako 41 % objemu pohľadávok po lehote splatnosti, ale i prác celospoločenského významu, opráv a údržieb a ochranu lesa, technického rozvoja, zvyšovanie zamestnanosti, zvýšenie nominálnych priemerných zárobkov atď. Keď berieme do ohľadu limitujúce faktory makroekonomiky lesného hospodárstva, medzi ktoré objektívne patrí aj znižovanie štátnych dotácií a  neustály tlak na znižovanie cien surového dreva zo strany spracovateľov a naproti tomu nárast materiálových a mzdových vstupov do výroby, vyžaduje si v záujme obhájenia existencie lesného hospodárstva neodkladne rieši uvedené problémy.

Z pozície vlastníkov a užívateľov lesov vystupuje preto do popredia priorita narovna deformované ekonomické vzahy s podnikateľskými subjektami v lesníctve vrátane zreálnenia cenovej politiky a aktívne podporova lesné hospodárstvo zo strany drevospracujúceho priemyslu na všetkých úrovniach nielen v pragmatických otázkach ale aj v rovine politickej.

Zo strany firiem drevospracujúceho priemyslu si riešenie týchto problémov vyžaduje reštrukturalizova a zavies nové výrobné technológie na komplexné spracovanie surového dreva, ale to je problém drevospracujúceho komplexu a neradi by sme k tomu dávali návody.