Lesmedium

Hospodárske aktivity a činnosti v chránených územiach

autor: "lesník"
Aké sú reálne obmedzenia v hospodárení v lesoch a ekonomických aktivitách v chránených územiach vzhľadom na jednotlivé stupne ochrany (3. - 5. stupeň ochrany), prípadne osobitný typ chráneného územia (napríklad chránené vtáčie územie) a ich celospoločenské dopady?

Dôležitá je aplikácia a hlavne uplatnenie legislatívy SR, predovšetkým zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o lesoch, ich náväzné a súvisiace predpisy.

sekcia: Archívne fórum, 14.2 2011 18:27
autor: neznámy
Ked sme prvy krat podavali žiados s predsedom na platby za vtačie uzemia a chranene biotopy na PPA bol som veľmi prekvapeny.Pracovnici agentury nemali ani šajnu o biotopoch a vtačich uzemiach.Predpisy boli v rozpore z lesnym zakonom.Museli sme ich uči zakladne lesnicke pojmy.
15.2 2011 14:06
autor: neznámy
Základný problém prečo sú a budú zmätky je vo vnímaní a jednostrannosti. Zákon o lesoch je v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny, alebo zákon o ochrane prírody a krajiny je v rozpore so zákonom o lesoch? Možno ide o slovičkárenie, ale preukazuje to nutnos rieši túto problematiku komplexne, všetkými dotknutými stranami súčasne a spoločne. Inak to bude vždy na màtvom bode a nevyjde z toho nik, ani jedni, ani druhí .
15.2 2011 15:08
autor: neznámy
Ja mám zase veľmi dobrú skusenos sPPA v regione kde pôsobím . Sú ústretoví , dajú si vysvetli čomu nerozumejú a dokážu veľmi dobre pomôc. Dokonca volajú do Blavy na ústredie a spätne k nám aby nám pomohli. Sú fakt dobrý . Asi je to prístupom z ich strany ale nikdy som sa u nich nestretol s niečím ako arogancia alebo niečo podobné . To , že niečomu nerozumeli chápem , nie sú lesníci , ale všetko si nechali vysvetli a dokázali veľmi pomôc. Tomuto regionálnemu pracovisku PPA na severe Slovenska všetka čes.
15.2 2011 18:02
autor: neznámy
Toto je príklad, ako by to malo by a ako ľahko je možné všetko porieši. Téma a problematika, ktorú som zadal, nie je žiadnym problémom, ak sa to rieši takto.
15.2 2011 18:40
autor: neznámy
Neviem, či ste zachytili, tak len pre Vašu informáciu:
http://www.sme.sk/c/5767273/postreky-v-narodnych-parkoch-proti-lykozrutovi-boli-nezakonne.html
15.2 2011 18:58
autor: neznámy
Riešením je Boveril . Prípravok na báze biologickej ochrany lesa , ktorý je možné aplikova aj v stupňoch ochrany tamn , kde nemožno da chémiu okrem 5. stupňa lebo tam nemôžeme usmrcova živočíchy. Ale má dobré výsledky až ho majú rôzny vlastníci lesov
15.2 2011 19:16
autor: neznámy
Riešením od začiatku, ohľadom kalamít a následného množenia hmyzu, mali by hlavne klasické lapáky, prehľad o lese a zdravý lesnícky rozum.
15.2 2011 19:36
autor: neznámy
samozrejme , ale ked nemôžem použi chemiu , tak biologiu ano učinky sú rovnaké , biologia funguje a má to ešte trocha viac pozitív ako chémia . A som s ňou spokojný a ochranári tiež nepidnajú a akceptujú ju.
15.2 2011 20:30
autor: neznámy
Podľa mňa by vôbec k problematike použitia alebo nepoužitia chémie vôbec nemuselo dojs.Stačila dobrá organizácia a dôsledne vykonané činnosti pri kalamitách ako je rýchla ažba a spracovanie kalamitného dreva, jeho následný odvoz, zoštiepkovanie alebo spálenie haluziny, a následné položenie a asanácia lapákov, a o podkôrnikovi by sme dnes ani nevedeli, čiže by sa nemuselo špekulova o nejakej aplikácii chémie. Toto sa však v Tatrách neudialo, a tak tu teraz máme takýto stav. Žial na Slovensku je to tak
16.2 2011 17:48
autor: neznámy
Je to tak a chýba operatívne konanie. Problémom je i papierová byrokracia, ktorá mnohokrát po čase zásah aj povolí, keď je už lykožrút naletený a aj vyletený.
16.2 2011 18:22
autor: neznámy
A aby sme nezabudli, prehľad v lese musí by. Chýba riadne funkčná a stabilná lesnícka prevádzka.
16.2 2011 18:24
autor: neznámy
Súhlasím s lesníkom, že riešením ohľadom vetrových kalamít a následného množenia hmyzu, mali by od začiatku klasické lapáky, porastová hygiena, dôsledné spracovanie kalamity aj v chránených územiach. Zdravý lesnícky rozum už našim starým otcom velil les vychováva a ochraňova "sekerou". Ako príklad uvediem osrbliansku kalamitu z 8. júla 1996. Kalamitné drevo sa vypratalo / aj z chránených území/ do konca roka 1998. Vykonala sa dôkladná porastová hygiena /uhádzanie a spálenie zvyškov po ažbe/. Následne v čisto smrekových porastoch sa postriekali chemicky porastové steny a hlavne sa monitoroval stav porastov klasickými lapákmi, ale aj lapačmi. Boli zriadení "kôrovcoví pozorovatelia"- jeden pozorovateľ na jeden LO. Žiadna kôrovcová kalamita nenasledovala a pokoj s kôrovcom na uvedených lokalitách je dodnes. Platil vdedy zákon o ochrane prírody č. 287/1994 Z.z., ktorý nebol, dovolím si tvrdi v rozpore s vtedajším lesným zákonom. Pohromu pre lesníkov doniesol až zákon o ochrane prírody č. 543/2002 Z.z. - hlavne ponechanie 10 - 30 % drevnej hmoty po veterných kalamitách dokonca aj v hospodárskych lesoch v 2. stupni ochrany. Tu sú počiatky dnešnej kôrovcove kalamity takmer vo všetkých pohoriach Slovenska
21.2 2011 12:04
autor: neznámy
Treba ešte doplni, že v tom období bola i správne diferencovaná lesnícka legislatíva na zákon č. 61/1977 Zb. - zákon o lesoch a zákon č. 100/1977 Zb. - zákon o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. Les je les a hospodárenie v lesoch je hospodárenie v lesoch. Uplatňovanie zákona č. 543/2002 Z.z. po nadobudnutí jeho účinnosti nebolo práve najšastnejšie, hlavne povoľovanie spracovania kalamít. Mnohokrát po udelení súhlasu v zmysle tohto zákona bolo sparacovanie kalamity v súvislosti s podkôrnym hmyzom často už bezpredmetné. Komplikovalo to i systém, náväznos prác a postupov pri spracovaní kalamít. Treba však aj doda, že v Lesoch SR, š.p. z dôvodu speňaženia dreva mala lesnícka prevádzka príkazom ponecháva menej kvalitnú a speňažiteľnú hmotu v poraste, čo je v rozpore s predpismi na úseku lesného hospodárstva v ochrane lesa.
21.2 2011 20:45