Politika, slovo ktorého pôvod môžeme hľada v Grécku. Toto slovo znamená umenie správy štátu. Obsahuje v sebe proces, spôsob a metódu rozhodovania určitej skupiny ľudí k dosiahnutiu určitého cieľa. Takmer neexistuje občan na Slovensku, ktorý by nepočul o umení spravova štát v Grécku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku a ďalších krajinách EÚ. Všetci počúvame o tzv. Eurovale, „zodpovednej politike“ niektorých členských štátov Európskej únie a dôvodoch pádu vlády Slovenskej republiky.

Avšak málo je bežných občanov Slovenska, ktorí vedia niečo o lesníckej politike. Existuje veľa ľudí, ktorí si myslia, že lesníctvu rozumejú a môžu o ňom hovori čokoľvek a rozhodova o ňom. Pod týmto pojmom však musíme rozumie schopnos hospodári v lese tak, aby les trvalo prinášal úžitky vrátane finančných zdrojov. Zodpovedné hospodárenie v lese nie je na dlh ! Hospodárenie v lese má svoje jedinečné špecifiká a nedá sa porovnáva s továrňou na výrobu áut alebo hygienických potrieb. Je potrebné zopakova, že medzi osobitosti lesnej výroby patrí štruktúra výroby, dlhý výrobný cyklus a  nepravidelnos odbytu konečnej produkcie. To spôsobuje výkyvy v nákladoch a príjmoch a tým nerovnomerný tok financií v podnikoch lesného hospodárstva. Okrem toho sú finančné prostriedky lesných podnikov viazané aj v nákladoch budúcich období. Finančné prostriedky viazané v nedokončenej lesnej výrobe (výchova mladých lesných porastov, ochrana lesa a ďalšie) sú špecifickým druhom obežných aktív. Podniky lesnej výroby tvoria rezervy pestovnej činnosti, ktoré nevyhnutne potrebujú na to, aby mohli les vychováva, chráni ho a  realizova nápravné opatrenia v prípade negatívnych prírodných vplyvov. Peniaze, ktoré lesný podnik zinkasuje za vyažené drevo musí šetri na výkony, ktoré sú ovplyvňované prírodnými pomermi. Okrem toho treba zdôrazni, že lesné podniky sú často krát schopné tvori rezervy na úkor niektorých úkonov, ktoré sa v lese nevykonajú a mali by sa vykona. Èasto sa šetrí na mzdách svojich zamestnancov alebo v oblasti investícií. Sektor lesného hospodárstva patrí azda k tým sektorom hospodárstva, kde sa najčastejšie mení organizačná štruktúra. Lesníctvo patrí dlhodbo k odvetviam s najnižšou mzdou, hoci práca v lese je ažká a namáhavá.

Na Slovensku je lesnícka politika postavená na hlavu. Na Slovensku neplatí to, čo sa učia lesní inžinieri a absolventi stredných lesníckych škôl. Preto sa môže sta, že to, čo si podnik lesného hospodárstva ušetrí pre ďalšie generácie, musí bez slova a mihnutia oka darova. Darova tomu, kto pre les neurobil ani štipku užitočnej služby, naopak spôsobil škodu. Ako ináč pomenova rozhodnutia, na základe ktorých musí štátny podnik Lesy SR odvies čas zisku do štátnej kasy, aby štát mohol vzápätí poskytnú investičnú pomoc prosperujúcim podnikom spracujúcich celulózu a vyrábajúcich výrobky z dreva ?

Je veľmi zvláštne, keď Slovensko nemá v štátnej kase dostatok finančných zdrojov na krytie najzákladnejších potrieb obyvateľstva ako sú vzdelanie a zdravotníctvo a dovolí si mrha finančnými prostriedkami na investičné pomoci firmám so zahraničnou účasou, ktoré navyše značnú čas svojej výroby exportujú a za prácu platia našim ľuďom smiešne peniaze.

Mnohí ekonómovia tvrdia, že poskytovanie investičných stimulov zahraničným spoločnostiam je choré. Tvrdia, že plati niekomu za to, aby zarobil, popiera základné princípy podnikania. Štát takýmito nesystémovými opatreniami deformuje podnikateľské prostredie a rovnos šancí, diskriminuje domácich podnikateľov, ktorí si musia na ďalší rozvoj zarobi a investova z vlastných zdrojov. Štát tak nepriamo likviduje svoju vlastnú konkurenciu. Dôvodom predloženia žiadosti o investičné stimuly zahraničných firiem sú právne možnosti v Slovenskej republiky. Takéto zahraničné firmy sú často krát rozhodnuté investova na Slovensku ako riadny podnikateľ, bez takejto pomoci. Èasto krát rozhodovanie o investovaní v rôznych lokalitách na Slovensku je  dávno pred tým, ako sa takéto spoločnosti dozvedia o možnosti investičných stimulov. Rozhodujúcim dôvodom je dlhodobá tradícia ich priemyselného odvetvia   a  existencia kvalifikovanej pracovnej sily v danej lokalite, a samozrejme, že  im vyhovuje aj relatívne vysoká miera nezamestnanosti, a tým nízke náklady na pracovnú silu v predmetných lokalitách. Investičné rozhodnutia nie sú v prípade týchto firiem závislé od investičných stimulov,  ale od  európskeho, resp. globálneho plánovania výrobných a logistických kapacít v rámci ich holdingov, počet pracovných miest tiež nemôže by ovplyvnený nejakými lokálnymi  stimulmi, ale závisí od výrobnej kapacity a vyaženosti fabriky, stupňa automatizácie procesov a plánovanej produktivity práce.

Je nemorálne a zvrátené, aby lesné podniky dotovali toho, kto na to má a kto les využíva. Na Slovensku je však možné všetko ! Je toto zodpovedná lesnícka politika ? Budú o hospodárení v lese už konečne na Slovensku rozhodova odborníci ?!