Má to logiku ?
Má to logiku ?
Politika, slovo ktorého pôvod môžeme hľada v Grécku. Toto slovo znamená umenie správy štátu. Obsahuje v sebe proces, spôsob a metódu rozhodovania určitej skupiny ľudí k dosiahnutiu určitého cieľa. Takmer neexistuje občan na Slovensku, ktorý by nepočul o umení spravova štát v Grécku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku a ďalších krajinách EÚ. Všetci počúvame o tzv. Eurovale, „zodpovednej politike“ niektorých členských štátov Európskej únie a dôvodoch pádu vlády Slovenskej republiky.
Avšak málo je bežných občanov Slovenska, ktorí vedia niečo o lesníckej politike. Existuje veľa ľudí, ktorí si myslia, že lesníctvu rozumejú a môžu o ňom hovori čokoľvek a rozhodova o ňom. Pod týmto pojmom však musíme rozumie schopnos hospodári v lese tak, aby les trvalo prinášal úžitky vrátane finančných zdrojov. Zodpovedné hospodárenie v lese nie je na dlh ! Hospodárenie v lese má svoje jedinečné špecifiká a nedá sa porovnáva s továrňou na výrobu áut alebo hygienických potrieb. Je potrebné zopakova, že medzi osobitosti lesnej výroby patrí štruktúra výroby, dlhý výrobný cyklus a nepravidelnos odbytu konečnej produkcie. To spôsobuje výkyvy v nákladoch a príjmoch a tým nerovnomerný tok financií v podnikoch lesného hospodárstva. Okrem toho sú finančné prostriedky lesných podnikov viazané aj v nákladoch budúcich období. Finančné prostriedky viazané v nedokončenej lesnej výrobe (výchova mladých lesných porastov, ochrana lesa a ďalšie) sú špecifickým druhom obežných aktív. Podniky lesnej výroby tvoria rezervy pestovnej činnosti, ktoré nevyhnutne potrebujú na to, aby mohli les vychováva, chráni ho a realizova nápravné opatrenia v prípade negatívnych prírodných vplyvov. Peniaze, ktoré lesný podnik zinkasuje za vyažené drevo musí šetri na výkony, ktoré sú ovplyvňované prírodnými pomermi. Okrem toho treba zdôrazni, že lesné podniky sú často krát schopné tvori rezervy na úkor niektorých úkonov, ktoré sa v lese nevykonajú a mali by sa vykona. Èasto sa šetrí na mzdách svojich zamestnancov alebo v oblasti investícií. Sektor lesného hospodárstva patrí azda k tým sektorom hospodárstva, kde sa najčastejšie mení organizačná štruktúra. Lesníctvo patrí dlhodbo k odvetviam s najnižšou mzdou, hoci práca v lese je ažká a namáhavá.
Na Slovensku je lesnícka politika postavená na hlavu. Na Slovensku neplatí to, čo sa učia lesní inžinieri a absolventi stredných lesníckych škôl. Preto sa môže sta, že to, čo si podnik lesného hospodárstva ušetrí pre ďalšie generácie, musí bez slova a mihnutia oka darova. Darova tomu, kto pre les neurobil ani štipku užitočnej služby, naopak spôsobil škodu. Ako ináč pomenova rozhodnutia, na základe ktorých musí štátny podnik Lesy SR odvies čas zisku do štátnej kasy, aby štát mohol vzápätí poskytnú investičnú pomoc prosperujúcim podnikom spracujúcich celulózu a vyrábajúcich výrobky z dreva ?
Je veľmi zvláštne, keď Slovensko nemá v štátnej kase dostatok finančných zdrojov na krytie najzákladnejších potrieb obyvateľstva ako sú vzdelanie a zdravotníctvo a dovolí si mrha finančnými prostriedkami na investičné pomoci firmám so zahraničnou účasou, ktoré navyše značnú čas svojej výroby exportujú a za prácu platia našim ľuďom smiešne peniaze.
Mnohí ekonómovia tvrdia, že poskytovanie investičných stimulov zahraničným spoločnostiam je choré. Tvrdia, že plati niekomu za to, aby zarobil, popiera základné princípy podnikania. Štát takýmito nesystémovými opatreniami deformuje podnikateľské prostredie a rovnos šancí, diskriminuje domácich podnikateľov, ktorí si musia na ďalší rozvoj zarobi a investova z vlastných zdrojov. Štát tak nepriamo likviduje svoju vlastnú konkurenciu. Dôvodom predloženia žiadosti o investičné stimuly zahraničných firiem sú právne možnosti v Slovenskej republiky. Takéto zahraničné firmy sú často krát rozhodnuté investova na Slovensku ako riadny podnikateľ, bez takejto pomoci. Èasto krát rozhodovanie o investovaní v rôznych lokalitách na Slovensku je dávno pred tým, ako sa takéto spoločnosti dozvedia o možnosti investičných stimulov. Rozhodujúcim dôvodom je dlhodobá tradícia ich priemyselného odvetvia a existencia kvalifikovanej pracovnej sily v danej lokalite, a samozrejme, že im vyhovuje aj relatívne vysoká miera nezamestnanosti, a tým nízke náklady na pracovnú silu v predmetných lokalitách. Investičné rozhodnutia nie sú v prípade týchto firiem závislé od investičných stimulov, ale od európskeho, resp. globálneho plánovania výrobných a logistických kapacít v rámci ich holdingov, počet pracovných miest tiež nemôže by ovplyvnený nejakými lokálnymi stimulmi, ale závisí od výrobnej kapacity a vyaženosti fabriky, stupňa automatizácie procesov a plánovanej produktivity práce.
Je nemorálne a zvrátené, aby lesné podniky dotovali toho, kto na to má a kto les využíva. Na Slovensku je však možné všetko ! Je toto zodpovedná lesnícka politika ? Budú o hospodárení v lese už konečne na Slovensku rozhodova odborníci ?!