Ekonomika a riadenie lesného hospodárstva
autor: Lesný radca
Vo februárovom čísle časopisu LES a Slovenské lesokruhy ma zaujal rozhovor šefredaktora časopisu s Doc.Ing. Konôpkom na tému "Quo vadis lesníctvo", kde fundovane ale aj reálne hodnotí stav lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku po ekonomickej reforme a transformácii lesného hospodárstva na Slovensku. Odporúčam všetkým lesníkom pozorne si naštudova tento článok a zamysle sa nad jeho záverom. Je na škodu veci, že sa uvedené problémy lesného hospodárstva a lesníctva v koncentrovanej podobe nedostali do Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré by musel rezortný minister Z. Simon zabezpeči a na konci volebného obdobia vyhodnoti ich plnenie. Bola to veľká chyba lesníckej verejnosti, že ani po toľkých rokoch ekonomickej reformy nepresadila takých zástupcov politickej reprezentácie, ktorí by nielen robili dojem, že niečo pre lesníctvo robia v záujme vlastnej kariéry, ale aj v celospoločenskom záujme.
Vo februárovom čísle časopisu LES a Slovenské lesokruhy ma zaujal rozhovor šefredaktora časopisu s Doc.Ing. Konôpkom na tému "Quo vadis lesníctvo", kde fundovane ale aj reálne hodnotí stav lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku po ekonomickej reforme a transformácii lesného hospodárstva na Slovensku. Odporúčam všetkým lesníkom pozorne si naštudova tento článok a zamysle sa nad jeho záverom. Je na škodu veci, že sa uvedené problémy lesného hospodárstva a lesníctva v koncentrovanej podobe nedostali do Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré by musel rezortný minister Z. Simon zabezpeči a na konci volebného obdobia vyhodnoti ich plnenie. Bola to veľká chyba lesníckej verejnosti, že ani po toľkých rokoch ekonomickej reformy nepresadila takých zástupcov politickej reprezentácie, ktorí by nielen robili dojem, že niečo pre lesníctvo robia v záujme vlastnej kariéry, ale aj v celospoločenskom záujme.
sekcia: Archívne fórum, 12.2 2011 18:58
autor: neznámy
Vrátim sa k ekonomike lesného hospodárstva na makroekonomickej úrovni, ku korej zaujal reálne stanovisko pán Doc. Konôpka. Podľa zahraničných štúdií lesnícky vyspelých štátov Európy ako je Spolková republika Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, ale aj škandinávskych krajín, Èeskej republiky a Poľska je vo všeobecnosti známe, že lesné hospodárstvo nevytvorí dostatok vlastných zdrojov z tržieb za drevo a ostatné lesnícke činnosti. Preto je v štátnej lesníckej politike legislatívne zabezpečená štátna podpora lesného hospodárstva, ktorou štát podporuje obhospodarovanie lesov v súlade so záujmami štátu. Zo zahraničých štúdií a ekonomických analýz a výskumných úloh, vykonaných u nás a v zahraničí (napr. v Èeskej republike) je jednoznačne preukázané, že lesné hospodárstvo, aby pokrylo náklady na zabezpečenie reprodukčného cyklu obnovy lesa a technického rozvoja, by nutne muselo zvýši ceny surového dreva o 35 až 40%, čo je pre drevospracujúci a cellózopapierenský priemysel neakceptovateľné, lebo by mimoriadne zvýšilo tlak na infláciu . Preto sa v každom európskom štáte riešia problému nedostatku finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie lesov vo vlastníctve štátu a v sektore neštátnych lesov štátnou podporou, finančnými prostriedkami zo štrukturálnych fondov a iných zdrojov.
V podmienkach Slovenska sa s ekonomickou reformou lesného hospodárstva postupne po roku 1990 redukovali štátne dotácie na prevádzku a investície tak, že sa lesníctvo dostáva do vážnej hospodárskej krízy. Je zarážajúce o neznalosti top manažmentu ministerstva, ako ústredného orgánu štátnej správy, ale i sektoru štátnych lesov o nutnosti vypracovania dlhodobej koncepcie financovania lesného hospodárstva. V súčasnosti sa hľadajú len také nástroje, ktoré momentálne znížia vlastné náklady ako sú reorganizácie, znižovanie stavov zamestnancov, zabezpečenie prác dodávateľskými firmami a živnostníkmi, ktorí boli pred pár rokmi riadnymi zamestnancami štátnych lesov. Nezabúdajme na to a diskusné príspevky to jednoznačne potvrdzujú, že všetky tieto tzv. opatrenia sa reaizujú v lesníckej prevádzke na úkor riadneho obhospodarovania štátnych a neodovzdaných neštátnych lesov. Preto sa pýtam pána Ing. J. Švančaru rozvojovo-technického riaditeľa Lesov SR š.p. dokedy takéto opatrenia prinesú zníženie nákladov a finančný efekt podniku, ktorý uvádzate v článku "Ako ďalej v lesoch SR" ? V sektore štátnych lesov iba v tom kalendárnom roku v ktorom sa vykonajú v porovnania na predchádzajúci rok a nasledujúci rok užbudete v červených číslach. V sektore neštátnych lesov len pokiaľ sa nevyažia rubné porasty, ktoré boli pestované do rubného veku do obdobia reprivatizácie lesov bez nákladov (dotované štátom).
Pre názornos financovania lesného hospodárstva v Èeskej republike. Štát podporuje plošne všetky subjekty obhospodarujúce lesy rôznou formou. Ročne táto podpora predstavuje od 800 mil. do 1,0 mld. Èk a ide o lesy s ročnou ažbou cca 10 mil.m3 s vysokým zastúpením smreka ,s dobrým speňažením dreva a 30 % - ným vývozom surového dreva do zahraničia. A aké je drevinové zastúpenie lesov na Slovensku, ich vekové zloženie a ceny dreva iste viete zo "Zelenej správy", ktorá sa predkladá na rokovanie vlády a parlamentu ? Nezabúdajme preto na skutočnos, že aj subjekty obhospodarujúce lesy ak majú hospodári podľa LHP musia ma dostatok finančných zdrojov. Je to každodenná realita, že ten kto disponuje dostatkom finančných prostriedkov dokáže riadne hospodári v lesoch, zabezpečí sociálne istoty zamestncov a technický rozvoj a ten kto ich nemá je duševný maloroľník a pestuje výmladkové lesy na palivo. Preto som toho názoru, že treba na všetkých úrovniach zásadne rieši financovanie riadneho obhospodarovania všetkých lesov celoplošne na Slovensku a nie výberove prostredníctvom projektov financovaných z európskych štrukturálnych fondov ! Kto ich využíva a na úkor koho ? Očakávam Váš názor na riešenie a zainteresovaných lesníckych inštitúcií vrátane Katedry ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva TU Zvolen.
Vrátim sa k ekonomike lesného hospodárstva na makroekonomickej úrovni, ku korej zaujal reálne stanovisko pán Doc. Konôpka. Podľa zahraničných štúdií lesnícky vyspelých štátov Európy ako je Spolková republika Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, ale aj škandinávskych krajín, Èeskej republiky a Poľska je vo všeobecnosti známe, že lesné hospodárstvo nevytvorí dostatok vlastných zdrojov z tržieb za drevo a ostatné lesnícke činnosti. Preto je v štátnej lesníckej politike legislatívne zabezpečená štátna podpora lesného hospodárstva, ktorou štát podporuje obhospodarovanie lesov v súlade so záujmami štátu. Zo zahraničých štúdií a ekonomických analýz a výskumných úloh, vykonaných u nás a v zahraničí (napr. v Èeskej republike) je jednoznačne preukázané, že lesné hospodárstvo, aby pokrylo náklady na zabezpečenie reprodukčného cyklu obnovy lesa a technického rozvoja, by nutne muselo zvýši ceny surového dreva o 35 až 40%, čo je pre drevospracujúci a cellózopapierenský priemysel neakceptovateľné, lebo by mimoriadne zvýšilo tlak na infláciu . Preto sa v každom európskom štáte riešia problému nedostatku finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie lesov vo vlastníctve štátu a v sektore neštátnych lesov štátnou podporou, finančnými prostriedkami zo štrukturálnych fondov a iných zdrojov.
V podmienkach Slovenska sa s ekonomickou reformou lesného hospodárstva postupne po roku 1990 redukovali štátne dotácie na prevádzku a investície tak, že sa lesníctvo dostáva do vážnej hospodárskej krízy. Je zarážajúce o neznalosti top manažmentu ministerstva, ako ústredného orgánu štátnej správy, ale i sektoru štátnych lesov o nutnosti vypracovania dlhodobej koncepcie financovania lesného hospodárstva. V súčasnosti sa hľadajú len také nástroje, ktoré momentálne znížia vlastné náklady ako sú reorganizácie, znižovanie stavov zamestnancov, zabezpečenie prác dodávateľskými firmami a živnostníkmi, ktorí boli pred pár rokmi riadnymi zamestnancami štátnych lesov. Nezabúdajme na to a diskusné príspevky to jednoznačne potvrdzujú, že všetky tieto tzv. opatrenia sa reaizujú v lesníckej prevádzke na úkor riadneho obhospodarovania štátnych a neodovzdaných neštátnych lesov. Preto sa pýtam pána Ing. J. Švančaru rozvojovo-technického riaditeľa Lesov SR š.p. dokedy takéto opatrenia prinesú zníženie nákladov a finančný efekt podniku, ktorý uvádzate v článku "Ako ďalej v lesoch SR" ? V sektore štátnych lesov iba v tom kalendárnom roku v ktorom sa vykonajú v porovnania na predchádzajúci rok a nasledujúci rok užbudete v červených číslach. V sektore neštátnych lesov len pokiaľ sa nevyažia rubné porasty, ktoré boli pestované do rubného veku do obdobia reprivatizácie lesov bez nákladov (dotované štátom).
Pre názornos financovania lesného hospodárstva v Èeskej republike. Štát podporuje plošne všetky subjekty obhospodarujúce lesy rôznou formou. Ročne táto podpora predstavuje od 800 mil. do 1,0 mld. Èk a ide o lesy s ročnou ažbou cca 10 mil.m3 s vysokým zastúpením smreka ,s dobrým speňažením dreva a 30 % - ným vývozom surového dreva do zahraničia. A aké je drevinové zastúpenie lesov na Slovensku, ich vekové zloženie a ceny dreva iste viete zo "Zelenej správy", ktorá sa predkladá na rokovanie vlády a parlamentu ? Nezabúdajme preto na skutočnos, že aj subjekty obhospodarujúce lesy ak majú hospodári podľa LHP musia ma dostatok finančných zdrojov. Je to každodenná realita, že ten kto disponuje dostatkom finančných prostriedkov dokáže riadne hospodári v lesoch, zabezpečí sociálne istoty zamestncov a technický rozvoj a ten kto ich nemá je duševný maloroľník a pestuje výmladkové lesy na palivo. Preto som toho názoru, že treba na všetkých úrovniach zásadne rieši financovanie riadneho obhospodarovania všetkých lesov celoplošne na Slovensku a nie výberove prostredníctvom projektov financovaných z európskych štrukturálnych fondov ! Kto ich využíva a na úkor koho ? Očakávam Váš názor na riešenie a zainteresovaných lesníckych inštitúcií vrátane Katedry ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva TU Zvolen.
12.2 2011 21:40
autor: neznámy
Lesné hospodárstvo je osobitný a špecifický druh hospodárenia. Financovaniu lesného hospodárstva z pohľadu dlhodobej komplexnej funkčnosti lesov bolo nutné venova zvýšenú pozornos (už) ešte v roku 2004 po kalamite v Tatrách. Po ďalších kalamitách bolo predpokladateľné (bez ohľadu na krízu), že lesy a lesné hospodárstvo sa dostane do finančných a ostatných problémov. Už vtedy bolo nutné vytvára rezervy do budúcnosti. Legislatíva SR je v tomto smere vcelku dostatočná. Tu je primárne a historické zlyhanie rezortu pôdohospodárstva a príslušnej sekcie. Je veľmi smutné, že lesníctvo na Slovensku už nepatrí medzi vyspelé lesníctva. V minulosti si napríklad rakúske lesníctvo, jeho riadenie a štruktúra, práve zobrala za vzor systém lesníctva a jeho riadenia v bývalom Èeskoslovensku, ktorý navrhol, už na tomto fóre spomínaný, prof.Josef Opletal.
Lesné hospodárstvo je osobitný a špecifický druh hospodárenia. Financovaniu lesného hospodárstva z pohľadu dlhodobej komplexnej funkčnosti lesov bolo nutné venova zvýšenú pozornos (už) ešte v roku 2004 po kalamite v Tatrách. Po ďalších kalamitách bolo predpokladateľné (bez ohľadu na krízu), že lesy a lesné hospodárstvo sa dostane do finančných a ostatných problémov. Už vtedy bolo nutné vytvára rezervy do budúcnosti. Legislatíva SR je v tomto smere vcelku dostatočná. Tu je primárne a historické zlyhanie rezortu pôdohospodárstva a príslušnej sekcie. Je veľmi smutné, že lesníctvo na Slovensku už nepatrí medzi vyspelé lesníctva. V minulosti si napríklad rakúske lesníctvo, jeho riadenie a štruktúra, práve zobrala za vzor systém lesníctva a jeho riadenia v bývalom Èeskoslovensku, ktorý navrhol, už na tomto fóre spomínaný, prof.Josef Opletal.
12.2 2011 22:20
autor: neznámy
Podľa dostupných zahraničných zdrojov v posledných desaročiach je ekonomický vývoj lesného hospodárstva v priemyselne vyspelých štátoch Európy čím ďalej tým viac negatívne ovplyvňovaný viacerými antropogénnymi vplyvmi, ktoré na jednej strane výrazne zvyšujú vklady kapitálu a práce do lesného hospodárstva, a na druhej strane znižujú požadovaný finančný efekt. Znižovanie ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov v súčasnosti súvisí so zabezpečením dlhodobých strategických cieľov lesníctva zameraných na zachovanie, ochranu a zveľaďovanie stavu lesov v záujme zabezpečenia globálnych záujmov a v súčasnej dobe už aj ohrozovanej existencie ľudstva. Negatívne dôsledky antropogénnej činnosti sa prejavujú najmä výrazným zhoršovaním zdravotného stavu lesov, spôsobeného globálnym otepľovaním atmosféry a znečistením ovzdušia, ktoré má za následok vysoké neplánované ažby dreva. Náhodné ažby dreva nadobúdajú v určitých opakujúcich sa obdobiach až kalamitný rozsah. Eliminovanie a odstraňovanie následkov antropogénnej činnosti tak v konečnom dôsledku výrazne znižuje ekonomickú výkonnos odvetvia lesného hospodárstva. Súčasne s tým narastá mimoriadne veľký celospoločenský tlak na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov predovšetkým pôdoochrannej, protieróznej, vodohospodárskej, protiimisnej, liečebnej, rekreačnej atď., ktoré nie sú zatiaľ spoplatnené resp. finančne kompenzované. Zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov má tak v mnohých prípadoch za následok obmedzovanie produkčných funkcií lesov a znižovanie ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa táto strata z produkcie kompenzuje finančnou podporou lesného hospodárstva a inými ekonomickými nástrojmi štátu. Žiaľ v podmienkach Slovenska sa na tieto reálne existujúce nástroje štátnej lesníckej politiky neprihliadalo v období ekonomickej reformy lesného hospodárstva a zásluhou riadenia lesníctva takých rezortných ministrov, štátnych tajomníkov a generálnych riaditeľov lesníckej sekcie ministerstva a manažerov a ich poradcov na nižších stupňoch riadenia o ktorých vecne píšete vo svojich diskusných príspevkoch, sa lesníctvo dostalo do takého stavu v akom sa nachádza. Žiaľ aj sektor neštátnych lesov zostal bez akéhokoľvek finančnej podpory štátu, usmerňovania a organizácie a fakticky zostal na pospas trhového hospodárstva bez rešpektovania mimoriadne dlhej doby ich obnovy a ďalších špecifík, ktoré obhospodarovanie týchto lesov po druhej svetovej vojne boli zo spoločenského a hospodárskeho hľadiska rešpektované. Zlepšenie ekonomickej a finančnej situácie lesného hospodárstva nemožno očakáva na úrovni ústredného orgánu štátnej správy ani od súčasnej politickej reprezentácie, ktorá nerobí žiadne opatrenia k tomu, aby sa finančná a celková ekonomická situácia sektoru štátnych a neštátnych lesov o ktorých píše lesný radca a lesník zlepšila. Nutne musí do riešenia mimoriadne obtiažnej finančnej situácie lesného hospodárstva vstúpi NLC lesnícky výskum a publikovaním záverov riešenia aktuálnych výskumných úloh presvedči verejnos a politickú reprezentáciu Slovenska o nutnosti realizácie takých nástrojov riadenia lesníctva, vrátane štátnych dotácií, eurofondov a iných zdrojov (napr. zo znečisovania ovzdušia, využívania anergoprojektov atď.) aby mohlo zabezpeči lesné hospodárstvo požadované funkcie, ktoré som uvádzal na začiatku. Vyžaduje si to aj v lesníctve takých razantných opatreni, ako to predviedli lekári vláde v Èeskej republike.
Podľa dostupných zahraničných zdrojov v posledných desaročiach je ekonomický vývoj lesného hospodárstva v priemyselne vyspelých štátoch Európy čím ďalej tým viac negatívne ovplyvňovaný viacerými antropogénnymi vplyvmi, ktoré na jednej strane výrazne zvyšujú vklady kapitálu a práce do lesného hospodárstva, a na druhej strane znižujú požadovaný finančný efekt. Znižovanie ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov v súčasnosti súvisí so zabezpečením dlhodobých strategických cieľov lesníctva zameraných na zachovanie, ochranu a zveľaďovanie stavu lesov v záujme zabezpečenia globálnych záujmov a v súčasnej dobe už aj ohrozovanej existencie ľudstva. Negatívne dôsledky antropogénnej činnosti sa prejavujú najmä výrazným zhoršovaním zdravotného stavu lesov, spôsobeného globálnym otepľovaním atmosféry a znečistením ovzdušia, ktoré má za následok vysoké neplánované ažby dreva. Náhodné ažby dreva nadobúdajú v určitých opakujúcich sa obdobiach až kalamitný rozsah. Eliminovanie a odstraňovanie následkov antropogénnej činnosti tak v konečnom dôsledku výrazne znižuje ekonomickú výkonnos odvetvia lesného hospodárstva. Súčasne s tým narastá mimoriadne veľký celospoločenský tlak na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov predovšetkým pôdoochrannej, protieróznej, vodohospodárskej, protiimisnej, liečebnej, rekreačnej atď., ktoré nie sú zatiaľ spoplatnené resp. finančne kompenzované. Zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov má tak v mnohých prípadoch za následok obmedzovanie produkčných funkcií lesov a znižovanie ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa táto strata z produkcie kompenzuje finančnou podporou lesného hospodárstva a inými ekonomickými nástrojmi štátu. Žiaľ v podmienkach Slovenska sa na tieto reálne existujúce nástroje štátnej lesníckej politiky neprihliadalo v období ekonomickej reformy lesného hospodárstva a zásluhou riadenia lesníctva takých rezortných ministrov, štátnych tajomníkov a generálnych riaditeľov lesníckej sekcie ministerstva a manažerov a ich poradcov na nižších stupňoch riadenia o ktorých vecne píšete vo svojich diskusných príspevkoch, sa lesníctvo dostalo do takého stavu v akom sa nachádza. Žiaľ aj sektor neštátnych lesov zostal bez akéhokoľvek finančnej podpory štátu, usmerňovania a organizácie a fakticky zostal na pospas trhového hospodárstva bez rešpektovania mimoriadne dlhej doby ich obnovy a ďalších špecifík, ktoré obhospodarovanie týchto lesov po druhej svetovej vojne boli zo spoločenského a hospodárskeho hľadiska rešpektované. Zlepšenie ekonomickej a finančnej situácie lesného hospodárstva nemožno očakáva na úrovni ústredného orgánu štátnej správy ani od súčasnej politickej reprezentácie, ktorá nerobí žiadne opatrenia k tomu, aby sa finančná a celková ekonomická situácia sektoru štátnych a neštátnych lesov o ktorých píše lesný radca a lesník zlepšila. Nutne musí do riešenia mimoriadne obtiažnej finančnej situácie lesného hospodárstva vstúpi NLC lesnícky výskum a publikovaním záverov riešenia aktuálnych výskumných úloh presvedči verejnos a politickú reprezentáciu Slovenska o nutnosti realizácie takých nástrojov riadenia lesníctva, vrátane štátnych dotácií, eurofondov a iných zdrojov (napr. zo znečisovania ovzdušia, využívania anergoprojektov atď.) aby mohlo zabezpeči lesné hospodárstvo požadované funkcie, ktoré som uvádzal na začiatku. Vyžaduje si to aj v lesníctve takých razantných opatreni, ako to predviedli lekári vláde v Èeskej republike.
16.2 2011 15:54
autor: neznámy
Ekonomika a financovanie lesného hospodárstva je podľa zahraničných makroekonomických štúdií a analýz závislá od efektívnosti vkladu kapitálu a práce do lesného hospodárstva. Podľa sústavy špecifických ekonomických ukazovateľov EUROSTAT-u možno konštatova, že
obhospodarovanie lesov je vo všeobecnosti vo všetkých západoeurópskych štátoch s porovnateľnými prírodnými podmienkami aké má lesné hospodárstvo na Slovensku stratové. Súvisí to s pôsobením diferenciálnej renty pri obhospodarovaní lesov, ale aj s realizáciu dlhodobých strategických cieľov lesníctva. Je to objektívne dané tiež plnením nielen produkčných funkcií lesov, ale aj plnením významných verejno-prospešných funkcií, ktoré lesné hospodárstvo globálne zabezpečuje nad rámec produkčných funkcií lesov.
V krajinách Európskeho spoločenstva preto existujú účinné podporné systémy, ale súčasne aj špecifické ekonomické nástroje na eliminovanie dôsledkov pôsobenia nepriaznivých rentových pomerov na riadne hospodárenie všetkých lesov a na vyrovnanie ekonomickej stratovosti lesného hospodárstva. Tieto ekonomické nástroje sú diferencované a individuálne prispôsobené na špecifické podmienky lesného hospodárstva každého štátu a viac-menej závisia od meniacich sa ekonomických podmienok obhospodarovania lesov, tradícií lesníctva v danom štáte, od vlastníckych a veľkostných štruktúr lesov, ale aj od ekonomickej výkonnosti daného štátu a tým aj možností finančnej a inej podpory lesného hospodárstva (daňovými úľavami a pod.).
Výnosovos lesného hospodárstva zaznamenáva v poslednom desaročí v európskych štátoch vo všeobecnosti dlhodobe klesajúcu tendenciu. Ekonomická výkonnos lesného hospodárstva je v ekonomicky vyspelých štátoch značne diferencovaná a v rozhodujúcej miere ovplyvnená existenciou konkrétnych prírodných a výrobných faktorov, ktoré ovplyvňujú náklady a výnosy a tým pôsobia na rentové pomery obhospodarovania lesov každého štátu. Z uvedeného dôvodu má v systéme ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva v európskych štátoch (v tvorbe dôchodkov a podnikateľského zisku) významné pozície štátna podpora. Finančná podpora lesného hospodárstva štátom sa premieta podľa konkrétnych podmienok a špecifík jednotlivých západoeurópskych štátov do objemu finančných prostriedkov, ktoré štát vyčlení zo štátneho rozpočtu na konkrétne programy a projekty obhospodarovania a ochrany lesov, zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov, technického rozvoja a investičnej výstavby. Okrem uvedenej štátnej pomoci sa v štátoch Európskej únie realizuje aj významná finančná podpora lesného hospodárstva zo štrukturálnych fondov EÚ. Podpora z týchto fondov je smerovaná do lesopestovných, infraštrukturálnych, verejnoprospešných a ochranných opatrení.
Treba v zásade zdôrazni, že ekonomickú efektívnos obhospodarovania lesov v lesníckej prevádzke ovplyvňujú predovšetkým prírodné faktory, ktoré podmieňujú biologické rastové procesy lesných drevín a produkčné schopnosti lesov. Tieto určujú charakter lesnej výroby, ktorá sa okrem iného vyznačuje mimoriadne dlhou výrobnou dobou (80-150 rokov). Naproti tomu výrobné faktory ovplyvňujú intenzitu využitia produkčného a ekonomického potenciálu lesov, ktoré podmieňuje predovšetkým dopravná prístupnos lesných porastov, využívanie progresívnych a ekologických technológií pestovania, ochrany lesa a hlavne ažby dreva s reálnymi možnosami využitia vysokovýkonnej techniky a kvalifikovanej pracovnej sily, čo je v rozhodujúcej miere ovplyvnené kapitálovým vybavením vlastníkov a užívateľov lesov.
Nákladovos výroby je ovplyvňovaná predovšetkým intenzitou pestovných prác, koncentráciou ažby dreva a transportom surového dreva k odberateľovi, ktoré výrazne ovplyvňujú dopravné vzdialenosti a sprístupnenie lesných porastov dopravnou sieou. Tieto faktory sa premietajú rôznou mierou do prácnosti výroby, produktivity práce a tým do celkovej nákladovosti výroby. Vo výnosovej zložke obhospodarovania lesov sa významnou mierou podieľa na celkových tržbách a výnosoch ročný objem ažby dreva, ktorú podmieňuje z dlhodobého hľadiska celkový ročný hmotový prírastok dreva a kvalita produkcie surového dreva, ktorú ovplyvňuje štruktúra cenove a ekonomicky viac alebo menej lukratívnych sortimentov dreva. Tieto poznatky je potrebné dôkladne analyzova a vypracova v podmienkach Slovenska záväznú "Koncepciu a nástroje financovania lesného hospodárstva" , ktorú by z dlhodobého hľadiska rešpektovali každá vláda a parlament tak, ako je tomu v západoeurópskych krajinách (Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Francúzko a pod.)
Ekonomika a financovanie lesného hospodárstva je podľa zahraničných makroekonomických štúdií a analýz závislá od efektívnosti vkladu kapitálu a práce do lesného hospodárstva. Podľa sústavy špecifických ekonomických ukazovateľov EUROSTAT-u možno konštatova, že
obhospodarovanie lesov je vo všeobecnosti vo všetkých západoeurópskych štátoch s porovnateľnými prírodnými podmienkami aké má lesné hospodárstvo na Slovensku stratové. Súvisí to s pôsobením diferenciálnej renty pri obhospodarovaní lesov, ale aj s realizáciu dlhodobých strategických cieľov lesníctva. Je to objektívne dané tiež plnením nielen produkčných funkcií lesov, ale aj plnením významných verejno-prospešných funkcií, ktoré lesné hospodárstvo globálne zabezpečuje nad rámec produkčných funkcií lesov.
V krajinách Európskeho spoločenstva preto existujú účinné podporné systémy, ale súčasne aj špecifické ekonomické nástroje na eliminovanie dôsledkov pôsobenia nepriaznivých rentových pomerov na riadne hospodárenie všetkých lesov a na vyrovnanie ekonomickej stratovosti lesného hospodárstva. Tieto ekonomické nástroje sú diferencované a individuálne prispôsobené na špecifické podmienky lesného hospodárstva každého štátu a viac-menej závisia od meniacich sa ekonomických podmienok obhospodarovania lesov, tradícií lesníctva v danom štáte, od vlastníckych a veľkostných štruktúr lesov, ale aj od ekonomickej výkonnosti daného štátu a tým aj možností finančnej a inej podpory lesného hospodárstva (daňovými úľavami a pod.).
Výnosovos lesného hospodárstva zaznamenáva v poslednom desaročí v európskych štátoch vo všeobecnosti dlhodobe klesajúcu tendenciu. Ekonomická výkonnos lesného hospodárstva je v ekonomicky vyspelých štátoch značne diferencovaná a v rozhodujúcej miere ovplyvnená existenciou konkrétnych prírodných a výrobných faktorov, ktoré ovplyvňujú náklady a výnosy a tým pôsobia na rentové pomery obhospodarovania lesov každého štátu. Z uvedeného dôvodu má v systéme ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva v európskych štátoch (v tvorbe dôchodkov a podnikateľského zisku) významné pozície štátna podpora. Finančná podpora lesného hospodárstva štátom sa premieta podľa konkrétnych podmienok a špecifík jednotlivých západoeurópskych štátov do objemu finančných prostriedkov, ktoré štát vyčlení zo štátneho rozpočtu na konkrétne programy a projekty obhospodarovania a ochrany lesov, zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov, technického rozvoja a investičnej výstavby. Okrem uvedenej štátnej pomoci sa v štátoch Európskej únie realizuje aj významná finančná podpora lesného hospodárstva zo štrukturálnych fondov EÚ. Podpora z týchto fondov je smerovaná do lesopestovných, infraštrukturálnych, verejnoprospešných a ochranných opatrení.
Treba v zásade zdôrazni, že ekonomickú efektívnos obhospodarovania lesov v lesníckej prevádzke ovplyvňujú predovšetkým prírodné faktory, ktoré podmieňujú biologické rastové procesy lesných drevín a produkčné schopnosti lesov. Tieto určujú charakter lesnej výroby, ktorá sa okrem iného vyznačuje mimoriadne dlhou výrobnou dobou (80-150 rokov). Naproti tomu výrobné faktory ovplyvňujú intenzitu využitia produkčného a ekonomického potenciálu lesov, ktoré podmieňuje predovšetkým dopravná prístupnos lesných porastov, využívanie progresívnych a ekologických technológií pestovania, ochrany lesa a hlavne ažby dreva s reálnymi možnosami využitia vysokovýkonnej techniky a kvalifikovanej pracovnej sily, čo je v rozhodujúcej miere ovplyvnené kapitálovým vybavením vlastníkov a užívateľov lesov.
Nákladovos výroby je ovplyvňovaná predovšetkým intenzitou pestovných prác, koncentráciou ažby dreva a transportom surového dreva k odberateľovi, ktoré výrazne ovplyvňujú dopravné vzdialenosti a sprístupnenie lesných porastov dopravnou sieou. Tieto faktory sa premietajú rôznou mierou do prácnosti výroby, produktivity práce a tým do celkovej nákladovosti výroby. Vo výnosovej zložke obhospodarovania lesov sa významnou mierou podieľa na celkových tržbách a výnosoch ročný objem ažby dreva, ktorú podmieňuje z dlhodobého hľadiska celkový ročný hmotový prírastok dreva a kvalita produkcie surového dreva, ktorú ovplyvňuje štruktúra cenove a ekonomicky viac alebo menej lukratívnych sortimentov dreva. Tieto poznatky je potrebné dôkladne analyzova a vypracova v podmienkach Slovenska záväznú "Koncepciu a nástroje financovania lesného hospodárstva" , ktorú by z dlhodobého hľadiska rešpektovali každá vláda a parlament tak, ako je tomu v západoeurópskych krajinách (Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Francúzko a pod.)
16.2 2011 16:28
autor: neznámy
Zo zahraničných prameňov a z analýzy ekonomických nástrojov obhospodarovania lesov v jednotlivých európskych štátoch a spolkových krajinách možno konštatova, že v západoeurópskych štátoch využívajú tradične na podporu lesného hospodárstva vo veľkej miere finančné prostriedky štátneho rozpočtu, ale i dotácie z rozpočtov spolkových krajín a finančné prostriedky štrukturálnych fondov EÚ. Západoeurópske krajiny s vyspelým lesníctvom podľa zaužívaných tradícií finančne podporujú obhospodarovanie štátnych lesov podľa stanovených priorít štátnej lesníckej politiky a zákona o lesoch vo väzbe na finančné možností rozpočtu daného štátu. Finančná podpora obhospodarovania lesov štátom sa realizuje tak, že sa zo štátneho rozpočtu vyčlenia finančné prostriedky v súlade so zákonom a štátnou lesníckou politikou na obhospodarovanie štátnych lesov a iné potreby lesníctva a účtovne ich prevedie do rozpočtu rezortu, ktorý ich následne premietne ako dotácie do finančného plánu štátnych podnikov diferencovane podľa konkrétnych podmienok a špecifík štátnych podnikov jednotlivých západoeurópskych štátov.
Z hľadiska ekonomickej efektívnosti obhospodarovania štátnych lesov je táto skutočnos mimoriadne dôležitá preto, že finančná podpora poskytovaná štátom ako i daňové úľavy, zvýhodnené úrokové sadzby, bezúročné pôžičky alebo bonifikácia úrokov sa účtovne premietajú do celkových výnosov z obhospodarovania lesov, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú celkové tržby a výnosy z lesníckych činností a tým vo významnej miere zlepšujú dosiahnuté hospodárske výsledky a kapitálové vybavenie štátnych podnikov lesného hospodárstva v Èeskej republike, Rakúsku a spolkových krajinách Nemecka.
Všetky tieto poznatky boli využité pred pár rokmi na vypracovanie koncepcie financovania lesného hospodárstva s kvantifikáciou skutočných finančných potrieb na riadne obhospodarovanie všetkých lesov na Slovensku. Žiaľ táto koncepcia a jej nástroje, ktoré zdôvodňujú východiská z existujúceho obtiažneho stavu lesného hospodárstva sú permanentne ignorované zo strany vládnej moci, rezortného ministra a jeho poradcov.
Zo zahraničných prameňov a z analýzy ekonomických nástrojov obhospodarovania lesov v jednotlivých európskych štátoch a spolkových krajinách možno konštatova, že v západoeurópskych štátoch využívajú tradične na podporu lesného hospodárstva vo veľkej miere finančné prostriedky štátneho rozpočtu, ale i dotácie z rozpočtov spolkových krajín a finančné prostriedky štrukturálnych fondov EÚ. Západoeurópske krajiny s vyspelým lesníctvom podľa zaužívaných tradícií finančne podporujú obhospodarovanie štátnych lesov podľa stanovených priorít štátnej lesníckej politiky a zákona o lesoch vo väzbe na finančné možností rozpočtu daného štátu. Finančná podpora obhospodarovania lesov štátom sa realizuje tak, že sa zo štátneho rozpočtu vyčlenia finančné prostriedky v súlade so zákonom a štátnou lesníckou politikou na obhospodarovanie štátnych lesov a iné potreby lesníctva a účtovne ich prevedie do rozpočtu rezortu, ktorý ich následne premietne ako dotácie do finančného plánu štátnych podnikov diferencovane podľa konkrétnych podmienok a špecifík štátnych podnikov jednotlivých západoeurópskych štátov.
Z hľadiska ekonomickej efektívnosti obhospodarovania štátnych lesov je táto skutočnos mimoriadne dôležitá preto, že finančná podpora poskytovaná štátom ako i daňové úľavy, zvýhodnené úrokové sadzby, bezúročné pôžičky alebo bonifikácia úrokov sa účtovne premietajú do celkových výnosov z obhospodarovania lesov, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú celkové tržby a výnosy z lesníckych činností a tým vo významnej miere zlepšujú dosiahnuté hospodárske výsledky a kapitálové vybavenie štátnych podnikov lesného hospodárstva v Èeskej republike, Rakúsku a spolkových krajinách Nemecka.
Všetky tieto poznatky boli využité pred pár rokmi na vypracovanie koncepcie financovania lesného hospodárstva s kvantifikáciou skutočných finančných potrieb na riadne obhospodarovanie všetkých lesov na Slovensku. Žiaľ táto koncepcia a jej nástroje, ktoré zdôvodňujú východiská z existujúceho obtiažneho stavu lesného hospodárstva sú permanentne ignorované zo strany vládnej moci, rezortného ministra a jeho poradcov.
16.2 2011 16:43
autor: neznámy
Predpokladal by som, že pri riešení problémov ekonomiky a financovania štátnych a neštátnych lesov sa významnou mierov zapojí drevársky, nábytkársky a drevospracujúci priemysel, ktorý je existenčne závislý na produkcii dreva od domácich producentov. Aké opatrenia robí súčasný minister pôdohospodárstva vo vláde a bývalý štátny tajomník ministerstva a súčasný poslanec pán Golian a Beblavý v parlamente, aby situáciu lesníkom pomohli rieši vrátane odstránenia následkov vetrovej a podkôrnikovej kalamity, ktorá nadobúda katastrofálne rozmery ? Bolo by dobré, keby s nimi na túto tému uskutočnil a zverejnil rozhovor šéfredaktor časopisu LES a Slovenské letokruhy, bolo by to pre lesnícku verejnos zaujímavé !
Predpokladal by som, že pri riešení problémov ekonomiky a financovania štátnych a neštátnych lesov sa významnou mierov zapojí drevársky, nábytkársky a drevospracujúci priemysel, ktorý je existenčne závislý na produkcii dreva od domácich producentov. Aké opatrenia robí súčasný minister pôdohospodárstva vo vláde a bývalý štátny tajomník ministerstva a súčasný poslanec pán Golian a Beblavý v parlamente, aby situáciu lesníkom pomohli rieši vrátane odstránenia následkov vetrovej a podkôrnikovej kalamity, ktorá nadobúda katastrofálne rozmery ? Bolo by dobré, keby s nimi na túto tému uskutočnil a zverejnil rozhovor šéfredaktor časopisu LES a Slovenské letokruhy, bolo by to pre lesnícku verejnos zaujímavé !
16.2 2011 16:56
autor: neznámy
Prečítal som si pozorne siahodlhé názory profesora , docenta , výskumníka.Mám vysokoškolské vzdelanie , ale niektoré state som si prečítal aj niekoľko krát , aby som pochopil čo tým chceli poveda. Toto my pripadá tak , ako keď nám prednášal prof. Ronay ažbu a po dvoch hodinách sme nevedeli o čom nám vlastne rozprával. Nehnevajte sa , ale vaše názory nekorešpondujú s " krutou realitou ", ktorá je v lesníctve teraz. Sľubova nezainteresovaným ľuďom napr. , že lesníctvo dostane dotácie od štátu , je z vašej strany nekorektné . Problémom terajšej doby a vlády je , aby ľudia prežili a nie starostlivos o lesníctvo . Treba sa s tým zmieri , že ak chce lesníctvo preži, musí sa samo o seba postara .Rezervy - zníženie administratívy a takto ušetrené peniaze da do pestovnej činnosti , tlači na odberateľov dreva , aby či viac platili za drevnú hmotu . Hlavné je však uvedomi si , že v lese sa nedá robi so ziskom - čo z lesa dostanem to i do neho musím vráti.
Prečítal som si pozorne siahodlhé názory profesora , docenta , výskumníka.Mám vysokoškolské vzdelanie , ale niektoré state som si prečítal aj niekoľko krát , aby som pochopil čo tým chceli poveda. Toto my pripadá tak , ako keď nám prednášal prof. Ronay ažbu a po dvoch hodinách sme nevedeli o čom nám vlastne rozprával. Nehnevajte sa , ale vaše názory nekorešpondujú s " krutou realitou ", ktorá je v lesníctve teraz. Sľubova nezainteresovaným ľuďom napr. , že lesníctvo dostane dotácie od štátu , je z vašej strany nekorektné . Problémom terajšej doby a vlády je , aby ľudia prežili a nie starostlivos o lesníctvo . Treba sa s tým zmieri , že ak chce lesníctvo preži, musí sa samo o seba postara .Rezervy - zníženie administratívy a takto ušetrené peniaze da do pestovnej činnosti , tlači na odberateľov dreva , aby či viac platili za drevnú hmotu . Hlavné je však uvedomi si , že v lese sa nedá robi so ziskom - čo z lesa dostanem to i do neho musím vráti.
16.2 2011 18:48
autor: neznámy
Problémom posledných rokov, súčasnosti a budúcnosti nie je ani tak príjmová čas, ale neustály nárast nákladovej časti v dôsledku spracovania sústredených kalamít, vznik holín, zalesňovacie a následné povinnosti v ochrane, pestovaní a výchove lesa. "Ziskových" porastov ubúda, "nákladových" pribúda. "Novinár" má v jednej veci pravdu, do riešenia tohto stavu by sa mal zapoji aj drevospracujúci priemysel, lebo v blízkej budúcnosti sa existenčným problémom nevyhne.
Na adresu Lesov SR, š.p. treba však doda, že lesy, národné bohatstvo, doslovne prežrali interne, nerešpektovaním vlastných predpisov, legislatívy SR a v dôsledku neekonomického a neefektívneho správania sa vedúcich predstaviteľov tohto podniku.
Problémom posledných rokov, súčasnosti a budúcnosti nie je ani tak príjmová čas, ale neustály nárast nákladovej časti v dôsledku spracovania sústredených kalamít, vznik holín, zalesňovacie a následné povinnosti v ochrane, pestovaní a výchove lesa. "Ziskových" porastov ubúda, "nákladových" pribúda. "Novinár" má v jednej veci pravdu, do riešenia tohto stavu by sa mal zapoji aj drevospracujúci priemysel, lebo v blízkej budúcnosti sa existenčným problémom nevyhne.
Na adresu Lesov SR, š.p. treba však doda, že lesy, národné bohatstvo, doslovne prežrali interne, nerešpektovaním vlastných predpisov, legislatívy SR a v dôsledku neekonomického a neefektívneho správania sa vedúcich predstaviteľov tohto podniku.
16.2 2011 19:01
autor: neznámy
V súčasnom období má podľa mojho názoru mimoriadny význam v ekonomike a financovaní podnikateľských subjektov v lesnom hospodárstve okrem uvedeného obchodná politika, čo si žiaľ neuvedomujú niektorí manažeri významných podnikateľských subjektov v lesníctve. V krátkodobých a dlhodobých zámeroch a cieľoch lesného hospodárstva preto treba venova veľkú pozornos obchodnej politike, ktorá je rozhodujúca pri finančnom zhodnotení produkcie lesných porastov, do ktorej vkladali kapitál i prácu prakticky 3 generácie lesníkov, vlastníkov a užívateľov lesov.
Z lesníckeho hľadiska nie sú však zanedbateľné ani verejnoprospešné funkciie lesov, ktoré podľa zahraničných prameňov predstavujú 3 až 5 násobok hodnoty produkčných funkcií lesov o ktorých sa vyjadrili účastníci diskusného fóra i pán Konôpka a ktoré by mali by obdobne ako je tomu v lesnícky vyspelých západoeurópskych štátoch uhrádzané vo verejnom záujme vlastníkom a užívateľom lesov štátom vo forme dotácií a intervencií, alebo inej pomoci, ako o tom píše lesný radca a výskumník.
Podľa mojich skúseností v západoeurópskych štátoch štát nenecháva vlastníkov a užívateľov lesov na samoregulujúcu funkciu trhu. S ohľadom na verejnoprospešné funkcie lesov, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje nad rámec produkčných funkcií, štát sa výraznou mierou podieľa na financovaní týchto služieb. Tým sa vytvára u vlastníkov lesov a podnikateľských subjektov dostatok disponibilných finančných zdrojov na technický rozvoj a riadne obhospodarovanie všetkých lesov (ktorý výrazne na Slovensku zaostáva za lesnícky vyspelými európskymi krajinami).
V podmienkach SR by sa aplikáciou ekonomických nástrojov v lesníctve, uplatňovaných v západoeurópskych štátoch (ÈR, SRN, Rakúsku, Taliansku,Poľsku a škandinávskych krajinách) vytvoril v súčasnej hospodárskej kríze priestor aj na efektívnu a hlavne flexibilnú obchodnú politiku aj v cenovej oblasti, ktorá umožňuje v zahraničí pružne reagova na súčasnú hospodársku a odbytovú krízu s drevom v EÚ.
Návrh na riešenie:
V obchodnej politike lesníctva podľa vykonanej analýzy „hrá prvé husle“ konkurencia, odbyt a ceny dreva a to si vyžaduje sústredenie obchodu s drevom do väčších konkurencieschopných obchodných spoločností. To by mal by jeden z významných strategických zámerov presadi sa v konkurencii na domácom, ale i zahraničnom európskom trhu s drevom. V krátkodobom horizonte treba preto navrhnú v rámci štátnej lesníckej politiky podporenie združovania vlastníkov neštátnych lesov v š e t k ý ch f o r i e m vlastníctva pri zabezpečovaní centralizovaného predaja sortimentov surového dreva.
Zámerom efektívnej obchodnej politiky by mal by návrh na inštitucionálne vybudovanie celoštátne aj regionálne pôsobiacej obchodnej organizácie napr.s názvom Ústredná predajňa dreva so sídlom v hlavnom meste SR.
Takáto inštitucionálne zriadená obchodná spoločnos by mala celoštátne sústreďova všetky potrebné informácie pre vlastníkov a užívateľov lesov a obchod s drevom v tuzemsku i zahraničí, ako sú údaje o decenálnych ažbových možnostiach u potencionálnych dodávateľov surového dreva (údaje sú k dispozícii v Národnom lesníckom centre, bývalom LESOPROJEKT-e, Permanentná inventarizácia lesov) a sortimentácii vyaženého dreva určeného výlučne na predaj (bez vlastnej spotreby). Ide ďalej o štrukturálne členenie objemov dodávok dreva podľa druhu drevín, hrúbkových tried, kvalitatívnych parametrov atď. Ústredná predajňa dreva podľa zámeru by mala vo svojej činnosti organizačne zabezpečova aj marketing t. j. vykonávanie prieskum trhu so surovým drevom na domácom trhu i v zahraničí.
Obchodná spoločnos by mala by organizačne, personálne a technicky vybudovaná tak, aby komplexne zabezpečovala administratívne, právne a účtovne kontrakty s dodávateľmi a so všetkými potencionálnymi spracovateľmi surového dreva v tuzemsku i zahraničí t.j. fakturáciu dodávok dreva odberateľom v tuzemsku i v zahraničí a úhrady platieb dodávateľom surového dreva.
Realizácia tohto zámeru si vyžaduje vypracovanie projektu a vykonanie technických, finančných a organizačných opatrení vyplývajúcich z realizácie projektu. Treba počíta sa s tým, že pri vývoze sortimentov dreva do zahraničia, by táto obchodná organizácia zabezpečila vydávanie certifikátov o jeho pôvode a zaviedla obchodný systém kompatibilný so štátmi EÚ. Finančné krytie nákladov Ústrednej predajne dreva by bolo v plnom rozsahu zabezpečené tržbami a výnosmi z jej obchodnej činnosti.
V súčasnom období má podľa mojho názoru mimoriadny význam v ekonomike a financovaní podnikateľských subjektov v lesnom hospodárstve okrem uvedeného obchodná politika, čo si žiaľ neuvedomujú niektorí manažeri významných podnikateľských subjektov v lesníctve. V krátkodobých a dlhodobých zámeroch a cieľoch lesného hospodárstva preto treba venova veľkú pozornos obchodnej politike, ktorá je rozhodujúca pri finančnom zhodnotení produkcie lesných porastov, do ktorej vkladali kapitál i prácu prakticky 3 generácie lesníkov, vlastníkov a užívateľov lesov.
Z lesníckeho hľadiska nie sú však zanedbateľné ani verejnoprospešné funkciie lesov, ktoré podľa zahraničných prameňov predstavujú 3 až 5 násobok hodnoty produkčných funkcií lesov o ktorých sa vyjadrili účastníci diskusného fóra i pán Konôpka a ktoré by mali by obdobne ako je tomu v lesnícky vyspelých západoeurópskych štátoch uhrádzané vo verejnom záujme vlastníkom a užívateľom lesov štátom vo forme dotácií a intervencií, alebo inej pomoci, ako o tom píše lesný radca a výskumník.
Podľa mojich skúseností v západoeurópskych štátoch štát nenecháva vlastníkov a užívateľov lesov na samoregulujúcu funkciu trhu. S ohľadom na verejnoprospešné funkcie lesov, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje nad rámec produkčných funkcií, štát sa výraznou mierou podieľa na financovaní týchto služieb. Tým sa vytvára u vlastníkov lesov a podnikateľských subjektov dostatok disponibilných finančných zdrojov na technický rozvoj a riadne obhospodarovanie všetkých lesov (ktorý výrazne na Slovensku zaostáva za lesnícky vyspelými európskymi krajinami).
V podmienkach SR by sa aplikáciou ekonomických nástrojov v lesníctve, uplatňovaných v západoeurópskych štátoch (ÈR, SRN, Rakúsku, Taliansku,Poľsku a škandinávskych krajinách) vytvoril v súčasnej hospodárskej kríze priestor aj na efektívnu a hlavne flexibilnú obchodnú politiku aj v cenovej oblasti, ktorá umožňuje v zahraničí pružne reagova na súčasnú hospodársku a odbytovú krízu s drevom v EÚ.
Návrh na riešenie:
V obchodnej politike lesníctva podľa vykonanej analýzy „hrá prvé husle“ konkurencia, odbyt a ceny dreva a to si vyžaduje sústredenie obchodu s drevom do väčších konkurencieschopných obchodných spoločností. To by mal by jeden z významných strategických zámerov presadi sa v konkurencii na domácom, ale i zahraničnom európskom trhu s drevom. V krátkodobom horizonte treba preto navrhnú v rámci štátnej lesníckej politiky podporenie združovania vlastníkov neštátnych lesov v š e t k ý ch f o r i e m vlastníctva pri zabezpečovaní centralizovaného predaja sortimentov surového dreva.
Zámerom efektívnej obchodnej politiky by mal by návrh na inštitucionálne vybudovanie celoštátne aj regionálne pôsobiacej obchodnej organizácie napr.s názvom Ústredná predajňa dreva so sídlom v hlavnom meste SR.
Takáto inštitucionálne zriadená obchodná spoločnos by mala celoštátne sústreďova všetky potrebné informácie pre vlastníkov a užívateľov lesov a obchod s drevom v tuzemsku i zahraničí, ako sú údaje o decenálnych ažbových možnostiach u potencionálnych dodávateľov surového dreva (údaje sú k dispozícii v Národnom lesníckom centre, bývalom LESOPROJEKT-e, Permanentná inventarizácia lesov) a sortimentácii vyaženého dreva určeného výlučne na predaj (bez vlastnej spotreby). Ide ďalej o štrukturálne členenie objemov dodávok dreva podľa druhu drevín, hrúbkových tried, kvalitatívnych parametrov atď. Ústredná predajňa dreva podľa zámeru by mala vo svojej činnosti organizačne zabezpečova aj marketing t. j. vykonávanie prieskum trhu so surovým drevom na domácom trhu i v zahraničí.
Obchodná spoločnos by mala by organizačne, personálne a technicky vybudovaná tak, aby komplexne zabezpečovala administratívne, právne a účtovne kontrakty s dodávateľmi a so všetkými potencionálnymi spracovateľmi surového dreva v tuzemsku i zahraničí t.j. fakturáciu dodávok dreva odberateľom v tuzemsku i v zahraničí a úhrady platieb dodávateľom surového dreva.
Realizácia tohto zámeru si vyžaduje vypracovanie projektu a vykonanie technických, finančných a organizačných opatrení vyplývajúcich z realizácie projektu. Treba počíta sa s tým, že pri vývoze sortimentov dreva do zahraničia, by táto obchodná organizácia zabezpečila vydávanie certifikátov o jeho pôvode a zaviedla obchodný systém kompatibilný so štátmi EÚ. Finančné krytie nákladov Ústrednej predajne dreva by bolo v plnom rozsahu zabezpečené tržbami a výnosmi z jej obchodnej činnosti.
17.2 2011 11:13
autor: neznámy
Vo financovaní pestovnej a ažbovej činnosti nám v obchodnej politike s drevom veľmi dobre pomáhal sa zorientova v aktuálnych cenách na domácom trhu a pri vývoze dreva do Rakúska a Èeskej republiky "Tabuľkový prehľad o cenách sortimentov surového dreva podľa drevín a regiónov", ktoré tvorili pravidelne prílohu časopisu LES a Slovenské lesokruhy a ktoré uverejňoval Lesoprojekt v rámci vybudovaného Lesníckeho trhového informačného systému. Žiaľ už sa k týmto aktuálnym cenám dreva na trhu nevieme dosta, čo využívajú alebo zneužívajú obchodníci s drevom. Návrh manažéra na zriadenie Ústrednej predajne dreva možno zo strany vlastníkov lesa jednoznačne podpori, menšie množstvá dreva od vlastníkov lesov by sa cenove výhodnejšie speňažili na trhu.
Vo financovaní pestovnej a ažbovej činnosti nám v obchodnej politike s drevom veľmi dobre pomáhal sa zorientova v aktuálnych cenách na domácom trhu a pri vývoze dreva do Rakúska a Èeskej republiky "Tabuľkový prehľad o cenách sortimentov surového dreva podľa drevín a regiónov", ktoré tvorili pravidelne prílohu časopisu LES a Slovenské lesokruhy a ktoré uverejňoval Lesoprojekt v rámci vybudovaného Lesníckeho trhového informačného systému. Žiaľ už sa k týmto aktuálnym cenám dreva na trhu nevieme dosta, čo využívajú alebo zneužívajú obchodníci s drevom. Návrh manažéra na zriadenie Ústrednej predajne dreva možno zo strany vlastníkov lesa jednoznačne podpori, menšie množstvá dreva od vlastníkov lesov by sa cenove výhodnejšie speňažili na trhu.
17.2 2011 11:32
autor: neznámy
Vo financovaní a ekonomike podnikateľských subjektov navrhujem v nadväznosti na rozvoj inej lesnej činnosti a doplnkových výrob rieši problému nedostatku vlastných finančných zdrojov investíciami financovanými z európskych štrukturálnych fondov na výstavbu spracovateľských kapacít na spracovanie lesných plodov a ostatnej produkcie z lesa, ako tomu bolo v SEMENOLES-e v Lipt. Hrádku po 2. svetvovej vojne. Tento spracovateľský závod vyvážal spracovanú produkciu lesných plodov z regiónu Liptova do všetkých západoeurópskych štátov. Išlo cca o 80 % celkovej produkcie za mimoriadne výhodných cenových podmienok. Tento zámer si vyžaduje vypracovanie investičných zámerov a projektov na vybudovanie spracovateľských kapacít s technológiou spracovania lesných plodov o ktoré je v zahraničí a na domácom trhu mimoriadny záujem a ktoré sa dovážajú v súčasnosti do supermarketov zo zahraničia. Súčasou projektovej úlohy by malo by aj vykonávanie prieskumu trhu na zber, spracovanie a odbyt spracovaných finálnych výrobkov v tuzemsku a v zahraničí. Riešenie týchto investičných zámerov pomôže z časti rieši i súčasnú veľmi obtiažnu situáciu v regionálnej nezamestnanosti obyvateľstva v podhorských oblastiach v sezónnom a mimosezónnom období.
Vo financovaní a ekonomike podnikateľských subjektov navrhujem v nadväznosti na rozvoj inej lesnej činnosti a doplnkových výrob rieši problému nedostatku vlastných finančných zdrojov investíciami financovanými z európskych štrukturálnych fondov na výstavbu spracovateľských kapacít na spracovanie lesných plodov a ostatnej produkcie z lesa, ako tomu bolo v SEMENOLES-e v Lipt. Hrádku po 2. svetvovej vojne. Tento spracovateľský závod vyvážal spracovanú produkciu lesných plodov z regiónu Liptova do všetkých západoeurópskych štátov. Išlo cca o 80 % celkovej produkcie za mimoriadne výhodných cenových podmienok. Tento zámer si vyžaduje vypracovanie investičných zámerov a projektov na vybudovanie spracovateľských kapacít s technológiou spracovania lesných plodov o ktoré je v zahraničí a na domácom trhu mimoriadny záujem a ktoré sa dovážajú v súčasnosti do supermarketov zo zahraničia. Súčasou projektovej úlohy by malo by aj vykonávanie prieskumu trhu na zber, spracovanie a odbyt spracovaných finálnych výrobkov v tuzemsku a v zahraničí. Riešenie týchto investičných zámerov pomôže z časti rieši i súčasnú veľmi obtiažnu situáciu v regionálnej nezamestnanosti obyvateľstva v podhorských oblastiach v sezónnom a mimosezónnom období.
17.2 2011 11:49
autor: neznámy
Chcel by som prispie k riešeniu problémov financovania obhospodarovania lesov podporou návrhu na obnovenie ŠFZL. Podľa mojich skúseností z kalkulácie ročných nákladov na riadne obhospodarovanie lesov vyplýva, že v Pozemkovom spočenstve, ktoré hospodári na výmere 2 340 ha lesov bez pasienkov a ornej pôdy sa ročne vytvorí zisk z ažby a predaja dreva (bez vlastnej spotreby ), ktorý prakticky nepokryje celkové náklady pestovnej činnosti, ochrany lesov a potreby investícií aj tým, že kalamitu sme museli ponecha podľa rozhodnutia ochranárov nespracovanú a za ujmu sme nedostali náhradu. Naproti tomu máme zvýšené náklady na likvidáciu následkov rozširujúcej sa kalamity, ktorú spôsobuje v našich lesoch lykožrút. Významnú pomoc v riadnom obhospodarovaní lesov mal pred pár rokmi Štátny fond zveľadovania lesov, ktorý bol zrušený a ktorý podobne ako je tomu v Poľsku akumuloval finančné zdroje zo štátneho rozpočtu, zo zisku pri koncentrovaných ažbách pri vzniku rozsiahlych kalamít a iných príspevkov a zdrojov (európske štrukturálne fondy na podporu projektov a opatrení v lesníctve, úhrada škôd spôsobených imisiami a pod) . Finančné prostriedky by sa použili z tohoto fondu pre vlastníkov a užívateľov lesov podľa stanovených pravidiel na riadne obhospodarovanie lesov podľa LHP, technický rozvoj a investičnú výstavbu (sprístupnenie lesných porastov) a pod. Treba sa k návrhu na zriadenie Lesného podporného fondu vráti ako to navrhovala a zdôvodnila Ing. Petrášová z NLC.
Chcel by som prispie k riešeniu problémov financovania obhospodarovania lesov podporou návrhu na obnovenie ŠFZL. Podľa mojich skúseností z kalkulácie ročných nákladov na riadne obhospodarovanie lesov vyplýva, že v Pozemkovom spočenstve, ktoré hospodári na výmere 2 340 ha lesov bez pasienkov a ornej pôdy sa ročne vytvorí zisk z ažby a predaja dreva (bez vlastnej spotreby ), ktorý prakticky nepokryje celkové náklady pestovnej činnosti, ochrany lesov a potreby investícií aj tým, že kalamitu sme museli ponecha podľa rozhodnutia ochranárov nespracovanú a za ujmu sme nedostali náhradu. Naproti tomu máme zvýšené náklady na likvidáciu následkov rozširujúcej sa kalamity, ktorú spôsobuje v našich lesoch lykožrút. Významnú pomoc v riadnom obhospodarovaní lesov mal pred pár rokmi Štátny fond zveľadovania lesov, ktorý bol zrušený a ktorý podobne ako je tomu v Poľsku akumuloval finančné zdroje zo štátneho rozpočtu, zo zisku pri koncentrovaných ažbách pri vzniku rozsiahlych kalamít a iných príspevkov a zdrojov (európske štrukturálne fondy na podporu projektov a opatrení v lesníctve, úhrada škôd spôsobených imisiami a pod) . Finančné prostriedky by sa použili z tohoto fondu pre vlastníkov a užívateľov lesov podľa stanovených pravidiel na riadne obhospodarovanie lesov podľa LHP, technický rozvoj a investičnú výstavbu (sprístupnenie lesných porastov) a pod. Treba sa k návrhu na zriadenie Lesného podporného fondu vráti ako to navrhovala a zdôvodnila Ing. Petrášová z NLC.
17.2 2011 12:50
autor: neznámy
Prečítal som si všetky príspevky a prišiel som na koreñ veci. Každý sa hrajete,iba na svojom pieskovisku . Preberáte myšlienky od chlebodárcov, ktorí myslia iba v svoj prospech.Profesorovi, docentovi, vyskúmnikovi a "manažérovi"musím iba blahožela k ďaľšej "omáčke" ktorou krmia lesnícku verejnos.
Prečítal som si všetky príspevky a prišiel som na koreñ veci. Každý sa hrajete,iba na svojom pieskovisku . Preberáte myšlienky od chlebodárcov, ktorí myslia iba v svoj prospech.Profesorovi, docentovi, vyskúmnikovi a "manažérovi"musím iba blahožela k ďaľšej "omáčke" ktorou krmia lesnícku verejnos.
17.2 2011 18:47
autor: neznámy
Pripájam sa k tomu, čo tu odprezentoval Podnikateľ. Na Slovensku sa na tento potenciál ostatnej produkcie lesa úplne zabudlo, čo je veľká škoda, pretože s dobre vypracovanými investičnými zámermi a ich správnym spôsobom aplikácie by to Slovensku určite pomohlo či už z pohľadu regionálnej zamestnanosti alebo ekonomickej stránke.
Pripájam sa k tomu, čo tu odprezentoval Podnikateľ. Na Slovensku sa na tento potenciál ostatnej produkcie lesa úplne zabudlo, čo je veľká škoda, pretože s dobre vypracovanými investičnými zámermi a ich správnym spôsobom aplikácie by to Slovensku určite pomohlo či už z pohľadu regionálnej zamestnanosti alebo ekonomickej stránke.
17.2 2011 18:51
autor: neznámy
Používam príklad profesora Josefa Opletala, ktorý v obdobnej situácii v minulosti, ako je dnes slovenské lesníctvo, urobil jednu rozumnú vec. V dodávkach dreva prestal podporova veľkých odberateľov a začal podporova malé a stredné píly. Podarilo sa mu v krízovej dobe zvýši a udrža zamestnanos, zvýšil konkurenciu, zreálnil ceny dreva a hlavne týmto udržal kapitál v regiónoch (zabránil zvýšenému odlivu kapitálu mimo štátu). Neskôr zo svojej funkcie v Banskej Bystrici musel odstúpi.
Používam príklad profesora Josefa Opletala, ktorý v obdobnej situácii v minulosti, ako je dnes slovenské lesníctvo, urobil jednu rozumnú vec. V dodávkach dreva prestal podporova veľkých odberateľov a začal podporova malé a stredné píly. Podarilo sa mu v krízovej dobe zvýši a udrža zamestnanos, zvýšil konkurenciu, zreálnil ceny dreva a hlavne týmto udržal kapitál v regiónoch (zabránil zvýšenému odlivu kapitálu mimo štátu). Neskôr zo svojej funkcie v Banskej Bystrici musel odstúpi.
17.2 2011 19:06
autor: neznámy
V rámci časových možností veľmi rád chodím do prírody a lesa. Mám priateľov lesníkov, ku ktorým sa dostanem ako hos na poľovačku, ale nie ako love. Ide mi viac o spoločenské posedenie po poľovačke s lesníkmi na chate pri guláši a dobrom vínku. Pri priateľskom posedení tak duševne zrelaxujem, že mám dos energie aj na dlhé debaty v parlamentných výboroch a v pléne pri obtiažnom presadzovaní dobrých myšlienok.
Občas sa dostanem na Internete aj na Fórum o lese. Sú tam vo väčšine prípadov zaujímavé aj konštruktívne diskusné príspevky. Téma o ekonomike a financovaní lesného hospodárstva a diskusné príspevky sú zaujímavé i z toho dôvodu, že sa vyjadrili k problémom aj akademicky vzdelaní lesnícky odborníci. Ale prečo o nich neinformujete prostredníctvom rezortného ministra vládu a Národnú radu. Pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok sme v parlamentných výboroch nepočuli hlasy, že vlastníci a užívatelia lesov majú finančné problémy s riadnym hospodárením v lesoch.
Èo bráni tomu, aby ste zabezpečili "na štábnej úrovni" odborne pripravený poslanecký prieskum vo forme exkurzie do takých oblastí, ktoré sú najviac postihnuté kalamitou, emisiami, nezmyselnou ochranou podkôrneho hmyzu ochranármi, ktorý sa postará o likvidáciu smrekových lesov, takže už nebude treba čo chráni a ostaneme bez ihličnatých lesov ako Juhoslávia. Pri dobrej koordinácii takéhoto podujatia, za účasti odborníkov z lesníctva by sa názory poslancov z výboru pre pôdohospodárstvo a financovanie a rozpočet iste zmenili na základe osobných skúseností na podporu lesníctva a donútili rezortného ministra, ministra financií, aby sa našli finančné prostriedky ako sa to uvádza v príspevkoch i na riadne obhospodarovanie lesov.
Využite na to vlastníkov neštátnych lesov a lesnícku komoru, na ktorých minister nemá politický dosah. Verím, že dobrou koordináciou takéhoto postupu sa Vám to musí podari. Využite na to i odbory, tak ako to predviedli lekári v Èechách. Drevospracujúci priemysel lamentuje nad nedostatkom surového dreva a tisíce m3 dreva hnije v lesoch Slovenska. Venujte náležitú pozornos problémom v televízií, rozhlase a v mienkotvornej dennej tlači.
V rámci časových možností veľmi rád chodím do prírody a lesa. Mám priateľov lesníkov, ku ktorým sa dostanem ako hos na poľovačku, ale nie ako love. Ide mi viac o spoločenské posedenie po poľovačke s lesníkmi na chate pri guláši a dobrom vínku. Pri priateľskom posedení tak duševne zrelaxujem, že mám dos energie aj na dlhé debaty v parlamentných výboroch a v pléne pri obtiažnom presadzovaní dobrých myšlienok.
Občas sa dostanem na Internete aj na Fórum o lese. Sú tam vo väčšine prípadov zaujímavé aj konštruktívne diskusné príspevky. Téma o ekonomike a financovaní lesného hospodárstva a diskusné príspevky sú zaujímavé i z toho dôvodu, že sa vyjadrili k problémom aj akademicky vzdelaní lesnícky odborníci. Ale prečo o nich neinformujete prostredníctvom rezortného ministra vládu a Národnú radu. Pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok sme v parlamentných výboroch nepočuli hlasy, že vlastníci a užívatelia lesov majú finančné problémy s riadnym hospodárením v lesoch.
Èo bráni tomu, aby ste zabezpečili "na štábnej úrovni" odborne pripravený poslanecký prieskum vo forme exkurzie do takých oblastí, ktoré sú najviac postihnuté kalamitou, emisiami, nezmyselnou ochranou podkôrneho hmyzu ochranármi, ktorý sa postará o likvidáciu smrekových lesov, takže už nebude treba čo chráni a ostaneme bez ihličnatých lesov ako Juhoslávia. Pri dobrej koordinácii takéhoto podujatia, za účasti odborníkov z lesníctva by sa názory poslancov z výboru pre pôdohospodárstvo a financovanie a rozpočet iste zmenili na základe osobných skúseností na podporu lesníctva a donútili rezortného ministra, ministra financií, aby sa našli finančné prostriedky ako sa to uvádza v príspevkoch i na riadne obhospodarovanie lesov.
Využite na to vlastníkov neštátnych lesov a lesnícku komoru, na ktorých minister nemá politický dosah. Verím, že dobrou koordináciou takéhoto postupu sa Vám to musí podari. Využite na to i odbory, tak ako to predviedli lekári v Èechách. Drevospracujúci priemysel lamentuje nad nedostatkom surového dreva a tisíce m3 dreva hnije v lesoch Slovenska. Venujte náležitú pozornos problémom v televízií, rozhlase a v mienkotvornej dennej tlači.
18.2 2011 19:14
autor: neznámy
Dotkol by som sa len jednej veci. Je škoda, že aj na tomto fóre nikto z odborných kruhov sa nevyjadril k niektorým témam, ktoré boli zadané. Hlavne ohľadom opatrení v súvislosti s kalamitným stavom, opatreniami v súvislosti s podkôrnikovitými, otázkou účelových a ochranných lesov, reálnymi obmedzeniami a dopadom vzhľadom na hospodárenie v lesoch v chránených územiach a podobne. Mnohé veci mohli by zodpovedané, lebo pravda medzi "lesníkmi" a "ochranármi" je niekde v strede.
Dotkol by som sa len jednej veci. Je škoda, že aj na tomto fóre nikto z odborných kruhov sa nevyjadril k niektorým témam, ktoré boli zadané. Hlavne ohľadom opatrení v súvislosti s kalamitným stavom, opatreniami v súvislosti s podkôrnikovitými, otázkou účelových a ochranných lesov, reálnymi obmedzeniami a dopadom vzhľadom na hospodárenie v lesoch v chránených územiach a podobne. Mnohé veci mohli by zodpovedané, lebo pravda medzi "lesníkmi" a "ochranármi" je niekde v strede.
18.2 2011 20:07
autor: neznámy
Ekonomika a financovanie riadneho obhospodarovania lesov bola, je a bude existenčná otázka každého vlastníka a užívateľa lesa. Peniaze "hrajú prvé husle" v pestovaní a ochrane lesa, ale aj v investíciách do technického rozvoja bez ohľadu či ide o štátne alebo neštátne lesy. V dnešnej dobe musí by aj dobrý pestovateľ ekonóm, niekedy to za neho robila vrchnos. Ja by som uvítal ako zodpovedný hospodár Urbárskeho a pasienkového spoločenstva, keby lesný hospodársky plán na decénium obsahoval nielen rozsah výkonov, ktoré treba v jednotlivých rokoch decénia vykona v súlade s lesným zákonom, ale aj ekonomickú čas t.j. kalkuláciu nákladov a výnosov s ktorými treba počíta pri zabezpečení výkonov pestovateľskej a ažbovej činnosti, ktoré by vychádzali zo skutočných cenových relácii konkrétneho regiónu a predpokladaného cenového vývoja za obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu. Myslím si že takáto cenová kalkulácia výrobných nákladov a tržieb by bola mimoriadne užitočná pre všetkých obhospodarovateľov lesa a Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR. Tým by sa v celoštátnom merítku reálne zdokumentovala v záujme celej spoločnosti potreba štátnej pomoci a inej podpory lesníctva, ktoré uvádzajú diskutujúci na túto tému. Lesnícke inštitúcie na to máme, len treba využi ich výskumný potenciál na riešenie takýchto dôležitých problémov lesníctva.
Ekonomika a financovanie riadneho obhospodarovania lesov bola, je a bude existenčná otázka každého vlastníka a užívateľa lesa. Peniaze "hrajú prvé husle" v pestovaní a ochrane lesa, ale aj v investíciách do technického rozvoja bez ohľadu či ide o štátne alebo neštátne lesy. V dnešnej dobe musí by aj dobrý pestovateľ ekonóm, niekedy to za neho robila vrchnos. Ja by som uvítal ako zodpovedný hospodár Urbárskeho a pasienkového spoločenstva, keby lesný hospodársky plán na decénium obsahoval nielen rozsah výkonov, ktoré treba v jednotlivých rokoch decénia vykona v súlade s lesným zákonom, ale aj ekonomickú čas t.j. kalkuláciu nákladov a výnosov s ktorými treba počíta pri zabezpečení výkonov pestovateľskej a ažbovej činnosti, ktoré by vychádzali zo skutočných cenových relácii konkrétneho regiónu a predpokladaného cenového vývoja za obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu. Myslím si že takáto cenová kalkulácia výrobných nákladov a tržieb by bola mimoriadne užitočná pre všetkých obhospodarovateľov lesa a Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR. Tým by sa v celoštátnom merítku reálne zdokumentovala v záujme celej spoločnosti potreba štátnej pomoci a inej podpory lesníctva, ktoré uvádzajú diskutujúci na túto tému. Lesnícke inštitúcie na to máme, len treba využi ich výskumný potenciál na riešenie takýchto dôležitých problémov lesníctva.
19.2 2011 14:18
autor: neznámy
Pozorne som si prečítal všetky príspevky na túto tému. V tejto súvislosti chcem pripomenú, že objektívne informácie pre ekonomické a finančné analýzy môže poskytnú jedine hospodárska evidencia, štatistické a účtovné výkazníctvo, ktoré je alfou i omegou každého podnikateľského subjektu a ich využitia v obhospodarovaní lesov. Informačný systém, ktorý disponuje vierohodnými údajmi o jednotlivých nákladových položkách a dosiahnutých tržbách podľa výkonov a lesníckych činností, poskytne každému podnikateľskému subjektu v lesníctve také informácie, ktoré perfektne využije v riadení a napr. pri reálnom zostavení výrobno finančného plánu a plánu investícií. Ja tak robím pre spoločnos aj v priebehu celého roka pri sledovaní nákladov a výnosov jeho realizácie. Sledovanie nákladov a výnosov je súčasou predkladania štatistického výkazníctva i požiadaviek na projekty, ktoré sú financované zo štrukturálnych fondov. Údaje využívame aj v prípade požadovania prevádzkového alebo investičného úveru bankou. To si však vyžaduje ma dobre vybudovaný informačný systém výpočtovou technikou a jeho obsluhu .
Podľa nášho dobre fungujúceho informačného systému cenový nárast v oblasti materiálových a mzdových nákladov a tomu nezodpovedajúci nárast, alebo skôr pokles cien sortimentov surového dreva nedáva ani v našich podmienkach na efektívne a riadne obhospodarovanie neštátnych lesov. Ide aj u vlastníkov neštátnych lesov o kardinálnu otázku riešenia ich existencie v dlhodobejšom horizonte.
Pozorne som si prečítal všetky príspevky na túto tému. V tejto súvislosti chcem pripomenú, že objektívne informácie pre ekonomické a finančné analýzy môže poskytnú jedine hospodárska evidencia, štatistické a účtovné výkazníctvo, ktoré je alfou i omegou každého podnikateľského subjektu a ich využitia v obhospodarovaní lesov. Informačný systém, ktorý disponuje vierohodnými údajmi o jednotlivých nákladových položkách a dosiahnutých tržbách podľa výkonov a lesníckych činností, poskytne každému podnikateľskému subjektu v lesníctve také informácie, ktoré perfektne využije v riadení a napr. pri reálnom zostavení výrobno finančného plánu a plánu investícií. Ja tak robím pre spoločnos aj v priebehu celého roka pri sledovaní nákladov a výnosov jeho realizácie. Sledovanie nákladov a výnosov je súčasou predkladania štatistického výkazníctva i požiadaviek na projekty, ktoré sú financované zo štrukturálnych fondov. Údaje využívame aj v prípade požadovania prevádzkového alebo investičného úveru bankou. To si však vyžaduje ma dobre vybudovaný informačný systém výpočtovou technikou a jeho obsluhu .
Podľa nášho dobre fungujúceho informačného systému cenový nárast v oblasti materiálových a mzdových nákladov a tomu nezodpovedajúci nárast, alebo skôr pokles cien sortimentov surového dreva nedáva ani v našich podmienkach na efektívne a riadne obhospodarovanie neštátnych lesov. Ide aj u vlastníkov neštátnych lesov o kardinálnu otázku riešenia ich existencie v dlhodobejšom horizonte.
19.2 2011 15:14
autor: neznámy
Ekonom a finančník - kým lesy riadil človek s lesníckym vzdelaním , tak tie ešte nejak vyzerali , ale keď nastúpil za šefa lesov Ing. Vinš , ekonom a finančník , a tak sa prezentuješ ty , tak od vtedy to ide s naším lesníctvom dolu vodou . Navrhuješ určité ekonomické modely , ale v lesníctve to vôbec neplatí. Tie svoje štúdie si môžeš strči za klobúk aj celý dobre fungujúci informačný systém. V lesníctve sa nedá finančne plánova ani na jeden rok , nieto na niekoľko rokov . Povedz mi , čo chceš plánova ? Technické jednotky sú dané LHP a výnosy a náklady na technické jednotky , ktoré platili doobeda už poobede neplatia .
Ekonom a finančník - kým lesy riadil človek s lesníckym vzdelaním , tak tie ešte nejak vyzerali , ale keď nastúpil za šefa lesov Ing. Vinš , ekonom a finančník , a tak sa prezentuješ ty , tak od vtedy to ide s naším lesníctvom dolu vodou . Navrhuješ určité ekonomické modely , ale v lesníctve to vôbec neplatí. Tie svoje štúdie si môžeš strči za klobúk aj celý dobre fungujúci informačný systém. V lesníctve sa nedá finančne plánova ani na jeden rok , nieto na niekoľko rokov . Povedz mi , čo chceš plánova ? Technické jednotky sú dané LHP a výnosy a náklady na technické jednotky , ktoré platili doobeda už poobede neplatia .
19.2 2011 16:13
autor: neznámy
Odborný lesný hospodár - to nemyslíš vážne , aby boli v LHP kalkulácie nákladov a výnosov.Vieš ty o čom rozprávaš ? Takú blbos som už dávno nepočul . Takúto kalkuláciu pre ustavičné zmeny , ktoré prináša život , by nevedel urobi ani pán boh , aj keby mal vysokoškolské a aj ekonomické vzdelanie dokopy .
Odborný lesný hospodár - to nemyslíš vážne , aby boli v LHP kalkulácie nákladov a výnosov.Vieš ty o čom rozprávaš ? Takú blbos som už dávno nepočul . Takúto kalkuláciu pre ustavičné zmeny , ktoré prináša život , by nevedel urobi ani pán boh , aj keby mal vysokoškolské a aj ekonomické vzdelanie dokopy .
19.2 2011 16:22
autor: neznámy
Ing.Karol Vinš je kapitola sama o sebe. Bol postavený pred hotovú vec na základe požiadavky zakladateľa. Väčším problémom boli lesníci štátnych lesov, ktorí, aby sa dostali ku moci, neobhajovali štátne lesy a lesníctvo, ale seba a svoje záujmy a išli po "srsti". Vinš vcelku dobre pochopil ekonomiku lesného hospodárstva a opatrenia, ktoré treba vykona. Jeho vyjadrenia sa ešte dajú nájs v archívoch denníkov a tlače aj na internete a skôr je potrebné s tým súhlasi ako nie. Avšak poriadky sa mali robi v prvom rade na GR a na OZ. Lesnícku prevádzku mali necha na pokoji, tá fungovala a tam problém nebol.
Fero1, celé hospodárenie a hospodárske aktivity, či už aktívneho alebo pasívneho charakteru, bez rozdielu, či ide o lesy hospodárske alebo NPR s 5. stupňom ochrany, sú úplne povedané a vystihnuté vo Vašej vete: "Hlavné je však uvedomi si, že v lese sa nedá robi so ziskom - čo z lesa dostanem to i do neho musím vráti". V tejto vete je obsiahnutá celá problematika a odpoveď na súčasný a celkový stav v lesnom hospodárstve a jeho riešenie.
Ing.Karol Vinš je kapitola sama o sebe. Bol postavený pred hotovú vec na základe požiadavky zakladateľa. Väčším problémom boli lesníci štátnych lesov, ktorí, aby sa dostali ku moci, neobhajovali štátne lesy a lesníctvo, ale seba a svoje záujmy a išli po "srsti". Vinš vcelku dobre pochopil ekonomiku lesného hospodárstva a opatrenia, ktoré treba vykona. Jeho vyjadrenia sa ešte dajú nájs v archívoch denníkov a tlače aj na internete a skôr je potrebné s tým súhlasi ako nie. Avšak poriadky sa mali robi v prvom rade na GR a na OZ. Lesnícku prevádzku mali necha na pokoji, tá fungovala a tam problém nebol.
Fero1, celé hospodárenie a hospodárske aktivity, či už aktívneho alebo pasívneho charakteru, bez rozdielu, či ide o lesy hospodárske alebo NPR s 5. stupňom ochrany, sú úplne povedané a vystihnuté vo Vašej vete: "Hlavné je však uvedomi si, že v lese sa nedá robi so ziskom - čo z lesa dostanem to i do neho musím vráti". V tejto vete je obsiahnutá celá problematika a odpoveď na súčasný a celkový stav v lesnom hospodárstve a jeho riešenie.
19.2 2011 16:50
autor: neznámy
Problém ekonomiky a financovania lesného hospodárstva podľa mňa nie je taký obrovský, ako ho mnohí pomenúvajú. Zabudlo sa totiž na jednu vec, že v lesnom hospodárstve sa nedá uplatnova ekonomika s krátkodobým plánováním, ako je teraz bežné. V lesnom hospodárstve sa vždy výsledný ekonomický efekt ukáže za dlhšie časové obdobie, a na toto sa zabudlo či už v Lesoch SR alebo neštátnych lesoch.
Problém ekonomiky a financovania lesného hospodárstva podľa mňa nie je taký obrovský, ako ho mnohí pomenúvajú. Zabudlo sa totiž na jednu vec, že v lesnom hospodárstve sa nedá uplatnova ekonomika s krátkodobým plánováním, ako je teraz bežné. V lesnom hospodárstve sa vždy výsledný ekonomický efekt ukáže za dlhšie časové obdobie, a na toto sa zabudlo či už v Lesoch SR alebo neštátnych lesoch.
21.2 2011 9:40
autor: neznámy
Práve to je problém, že sa uplatňuje ekonomika s krátkodobým plánovaním a myslením a zabudlo sa na dlhodobú udržateľnos s "konštantnou" produkciou drevnej hmoty na "konštantnej" ploche v náväznosti na možnosti a zdroje financovania a hlavne na prítomnos, množstvo a cenu speňažiteľného statku v danom čase (dreva), možnosti jeho produkcie, jeho kvalitatívny a kvantitatívny stav. Ekonomický efekt v tejto súvislosti sa už prejavuje a je súčasne badateľný tak v lesnom hospodárstve, ako aj v drevospracujúcom priemysle.
Práve to je problém, že sa uplatňuje ekonomika s krátkodobým plánovaním a myslením a zabudlo sa na dlhodobú udržateľnos s "konštantnou" produkciou drevnej hmoty na "konštantnej" ploche v náväznosti na možnosti a zdroje financovania a hlavne na prítomnos, množstvo a cenu speňažiteľného statku v danom čase (dreva), možnosti jeho produkcie, jeho kvalitatívny a kvantitatívny stav. Ekonomický efekt v tejto súvislosti sa už prejavuje a je súčasne badateľný tak v lesnom hospodárstve, ako aj v drevospracujúcom priemysle.
21.2 2011 13:52
autor: neznámy
So záujmom som si prečítal všetky príspevky diskusného fóra na obzvláš zložitý problém efektívnosti obhospodarovania lesov na Slovensku, ktorý obrazne povedané som nastolil „v hodine dvanástej, ak už nie po nej“. Oceňujem diskusné príspevky, ktoré diskutujúci uviedli v diskusnom fóre na základe vlastných skúseností i pobytu a dokumentov zo zahraničia. Ide o cenné poznatky pre všetkých vlastníkov a užívateľov lesov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú nákladovos a výnosovos obhospodarovania lesov a ktoré prakticky fungujú vo všetkých lesnícky vyspelých európskych štátoch. Cením si aj návrhy účastníkov diskusie na túto tému, ktoré uvádzajú návrhy riešenia, ako sa dosta z tohto „bludného kruhu“. Pri domyslení dôsledkov dlhodobého nedostatku finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie všetkých lesov by som na základe uvedených diskusných príspevkov a mojich dlhoročných skúseností v lesníckej prevádzke a v riadení lesného hospodárstva položil diskutujúcim lesníkom pár otázok na zamyslenie. Nech si každý čitateľ urobí na diskusné príspevky vlastný názor, alebo svoj názor zverejní v diskusnom fóre.
1.Prečo sa ignorujú a nevyužijú dlhoročné výsledky lesníckej vedy a výskumu, ktoré riešili aj problematiku ekonomiky a financovania lesného hospodárstva na Slovensku a tým zabezpečovali významné pozície slovenského lesníctva v európskych pomeroch ?
2.Kam smeruje prírode blízke obhospodarovanie lesov Slovenska, ktoré propaguje Ing. R. Bruchánik PhD. vo februárovom čísle časopisu Les a Slovenské letokruhy ? Pre názornos situácie dovolím si uvies v krátkosti vecné argumenty.
Na základe dlhodobého lesníckeho výskumu takto definované a presadzované prírode blízke obhospodarovanie lesov určite nepovedie k zveľadeniu stavu našich lesov tak, ako si to predstavuje autor článku. Odporúčam pánovi Bruchánikovi urobi si exkurziu do Dobročského pralesa, alebo do Boubínskeho pralesa na Šumave a v SRN (Bavorsku). Tak vyzerá resp.bude vyzera „Kôprova dolina“ a iné lesy na Orave, Liptove, Slovenskom Rudohorí a v Nízkych Tatrách na Slovensku po kampani tzv. ochrancov prírody, ovplyvňujúcich (zrejme podľa starostlivo pripravených a finančne dobre podporovaných scenárov) masove verejnú mienku proti lesníkom a vlastníkom lesov v médiách, ponecha lesy na tzv prirodzený vývoj a v takom stave ako ich zanechala vetrová kalamita. Príroda sa postará o vznik lesa, alebo skôr pralesa. Dielo takýchto ochrancov prírody dokoná v ihličnatých lesoch kôrovcová kalamita, ktorá je podľa známych expertov Doc. Ing. Konôpku, Ing. Varínskeho, Ing. Kunca atď. neodvratná, ak sa nevykonajú okamžité rázne ochranné opatrenia.
3.Opačný z ekonomického hľadiska neefektívny príklad riadneho obhospodarovania lesov poskytuje spracovanie lesnej kalamity z pred pár rokmi v Slovenskom raji za cenu vysokých nákladov, kde presadil v tom čase hlavný inžinier Ing.Teodor Vaverčák v záujme ochrany a hygieny lesných porastov v chránenom a ažko prístupnom teréne. Kalamitné drevo sa spracovalo pri pni a približovalo helikoptérou v celých dåžkach na manipulačné miesto. Pokiaľ ma pamä neklame, priblíženie 1 m3 predstavovalo v tom čase v celkových nákladoch okolo 2 200 Sk. Bolo to v tom období kalamitnej situácie jedinečné možné riešenie, ako zabráni enormnému rozmnoženiu podkôrnemu hmyzu v neprístupných oblastiach a zabráni tak vzniku krasového územia bez lesov. Pri spracovaní kalamitného dreva vo Vysokých Tatrách v oblasti Štátnych lesov Tanap-u treba oceni mimoriadne veľké úsilie, ktoré prezentoval v masmédiách riaditeľ Ing. Peter Líška, žiaľ bez výraznejšej podpory vlády a rezortného ministra pána Z. Simona a jeho poradcov.
4.Vie si autor článku predstavi finančnú náročnos pestovania rôznovekých a rôznorodých porastov prírode blízkym spôsobom v štátnych a neštátnych lesoch z hľadiska prevádzkového a ekonomického (vynaloženia celkových nákladov a dosiahnutých výnosov) ?
Stanovisko: Lesnícky výskumný ústav pri NLC vo Zvolene i v zahraničí jednoznačne poukazuje na koncentrovené ažby, ako ekonomicky najvýhodnejšie pri súšasnom efektívnom využití výkonných strojných zariadení a technologických postupov. Neznamená to v lesníckej prevádzke nevyužitie možností podrastného hospodárstva a prirodzeného zmladenia a tým úspory celkových pestovných nákladov pri obnove a ochrane lesa po rubných obnovných ažbách.
5.Vie si predstavi autor článku celkové náklady ažby, približovania a odvozu dreva výkonnými mechanizačnými prostriedkami, ktoré sú dovážané zo zahraničia a prezentované v odbornom časopise LES a Slovenské letokruhy pri presadzovaní uvedeného hospodárenia tzv. prírode blízkym spôsobom ?
Zdôvodnenie: Takéto obhospodarovanie lesov sa nepresadzuje v lesníckej politike v žiadnom európskom štáte, lebo znamená v konečnom dôsledku neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie lesov. Obrazne povedané takto prezentované autorom článku „obhospodarovanie lesov blízke prírode“ je mimoriadne nákladné, ktoré absolútne nepokryjú dosiahnuté tržby a výnosy z obhospodarovania lesov. Z hladiska ekonomického je to „fantas magória“. Inak povedané, vyažené drevo sa predsa nebude vyváža z lesa helikoptérami, aby sa nepoškodili rôzne vekové štádiá drevín v poraste.
6.Na čo je potom hospodárska úprava lesov a snaha dosiahnutia lesných porastov, ktoré zodpovedajú stanovištnému prieskumu a celoštátnemu záujmu dosiahnu rovnomernos vekových tried v záujme vypestovania takých lesov, ktoré budú zodpoveda ich drevoprodukčnej funkcii a zabezpečova aj verejnoprospešné funkcie ?
7.Prečo Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR, resp. Sekcia lesnícka a spracovania dreva nezadá Lesníckemu výskumnému ústavu vo Zvolene konkrétnu ekonomickú výskumnú úlohu so zameraním na objektívne finančné zhodnotenie celkových nákladov a výnosov z „obhospodarovania lesov blízkej prírode“ na vybranom modelovom území?
Zdôvodnenie : Predpokladalo by sa zverejnenie výstupov a využitie výsledkov riešenia výskumnej úlohy v odbornej a zahraničnej tlači, aby sa lesnícka verejnos a vlastníci a užívatelia lesov oboznámili s jej závermi. Výskumný ústav lesnícky má na ekonomickom odbore na riešenie takejto náročnej úlohy potrebné kapacity, dobrých odborníkov a špecialistov.
Snahu o riešenie tejto ekonomickej a existenčnej otázky lesníctva treba oceni aj v uverejnenom článku vo februárovom čísle časopisu LES a Slovenské lesokruhy „Zobuďme sa lesníci v spoločnej Európe“ od autora Ing. Alexandra Èarného, ktorý dáva do pozornosti možnosti využitia ekonomických nástrojov v obhospodarovaní lesov v rámci návrhu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 navrhovanej Portugalskom. Očakávalo by sa, že s takýmto návrhom prídu lesnícke veľmoci, ako je Rakúsko, Nemecko, alebo škandinávske krajiny. V každom prípade ide racionálny návrh a treba na ňom spolupracova v rámci štátov EÚ aj v spolupráci s Èeskou republikou, alebo návrh aspoň podpori.
K riešeniu problematiky ekonomiky a financovania lesného hospodárstva má svoje opodstatnenie aj druhý článok autora Ing. A. Èarného na tému „Kapitálové spoločnosti v lesnícko-drevárskom komplexe“. Ide o veľmi závažnú problematiku transformácie a ekonomickej reformy v lesnom hospodárstve na Slovensku. Týka sa to predovšetkým sektoru neštátnych lesov, ktorý zostal veľmi rozdrobený z hľadiska reálneho vlastníctva Lesných pozemkov, hlavne vo vlastníctve fyzických osôb a spoločenstevných lesov. Tu je návrh na možnos vytvorenia akciových spoločností z drobných vlastníkov, ktoré sa vytvorili v západoeurópskych krajinách prirodzeným vývojom a združovaním. Takéto združenia a korporácie vlastníkov lesov veľmi úspešne fungujú a spolupracujú s drevospracujúcim priemyslom napr. vo Švédsku. V tomto smere treba vytvori v našich podmienkach všetky potrebné legislatívne a stimulačné opatrenia pre združovanie vlastníkov lesov.
Nakoniec chcem oceni a podpori neopakovateľnú príležitos zjednoti svoje sily pre spoločnú a politickú akceptáciu lesov a lesníctva na Slovensku, na ktorej sa dohodli v novembri 2010 v rámci „Medzinárodného roka lesov 2011“ vo Zvolene poprední predstavitelia štátnych a neštátnych lesníckych subjektov a zástupcov vlastníkov lesov. To je pozitívny krok a opak toho, čo možno očakáva od súčasnej politickej reprezentácie a rezortného ministra, ktorý za asistencie bývalého štátneho tajomníka a súčasného poslanca Dr. Goliana, Ing. Ďurského, Ing. Hríba a ďalších politických nominantov z NLC a poslanca Ing. Beblavého sa postarali o súčasný kritický stav lesov a lesníctva na Slovensku. Očakávam preto, že v mediálnom programe televízie a rozhlasu a tlačových médiách bude rezonova taký lesnícky koncert pod taktovkou takého dirigenta, ktorý má v lesníctve prirodzenú úctu a autoritu. Súčasne predpokladám, že v médiách bude v rámci „Medzinárodného roka lesov 2011“ vytvorený priestor na diskusiu pre odborníkov k problematike ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov o ktorých diskutovali účastníci diskusného fóra.
So záujmom som si prečítal všetky príspevky diskusného fóra na obzvláš zložitý problém efektívnosti obhospodarovania lesov na Slovensku, ktorý obrazne povedané som nastolil „v hodine dvanástej, ak už nie po nej“. Oceňujem diskusné príspevky, ktoré diskutujúci uviedli v diskusnom fóre na základe vlastných skúseností i pobytu a dokumentov zo zahraničia. Ide o cenné poznatky pre všetkých vlastníkov a užívateľov lesov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú nákladovos a výnosovos obhospodarovania lesov a ktoré prakticky fungujú vo všetkých lesnícky vyspelých európskych štátoch. Cením si aj návrhy účastníkov diskusie na túto tému, ktoré uvádzajú návrhy riešenia, ako sa dosta z tohto „bludného kruhu“. Pri domyslení dôsledkov dlhodobého nedostatku finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie všetkých lesov by som na základe uvedených diskusných príspevkov a mojich dlhoročných skúseností v lesníckej prevádzke a v riadení lesného hospodárstva položil diskutujúcim lesníkom pár otázok na zamyslenie. Nech si každý čitateľ urobí na diskusné príspevky vlastný názor, alebo svoj názor zverejní v diskusnom fóre.
1.Prečo sa ignorujú a nevyužijú dlhoročné výsledky lesníckej vedy a výskumu, ktoré riešili aj problematiku ekonomiky a financovania lesného hospodárstva na Slovensku a tým zabezpečovali významné pozície slovenského lesníctva v európskych pomeroch ?
2.Kam smeruje prírode blízke obhospodarovanie lesov Slovenska, ktoré propaguje Ing. R. Bruchánik PhD. vo februárovom čísle časopisu Les a Slovenské letokruhy ? Pre názornos situácie dovolím si uvies v krátkosti vecné argumenty.
Na základe dlhodobého lesníckeho výskumu takto definované a presadzované prírode blízke obhospodarovanie lesov určite nepovedie k zveľadeniu stavu našich lesov tak, ako si to predstavuje autor článku. Odporúčam pánovi Bruchánikovi urobi si exkurziu do Dobročského pralesa, alebo do Boubínskeho pralesa na Šumave a v SRN (Bavorsku). Tak vyzerá resp.bude vyzera „Kôprova dolina“ a iné lesy na Orave, Liptove, Slovenskom Rudohorí a v Nízkych Tatrách na Slovensku po kampani tzv. ochrancov prírody, ovplyvňujúcich (zrejme podľa starostlivo pripravených a finančne dobre podporovaných scenárov) masove verejnú mienku proti lesníkom a vlastníkom lesov v médiách, ponecha lesy na tzv prirodzený vývoj a v takom stave ako ich zanechala vetrová kalamita. Príroda sa postará o vznik lesa, alebo skôr pralesa. Dielo takýchto ochrancov prírody dokoná v ihličnatých lesoch kôrovcová kalamita, ktorá je podľa známych expertov Doc. Ing. Konôpku, Ing. Varínskeho, Ing. Kunca atď. neodvratná, ak sa nevykonajú okamžité rázne ochranné opatrenia.
3.Opačný z ekonomického hľadiska neefektívny príklad riadneho obhospodarovania lesov poskytuje spracovanie lesnej kalamity z pred pár rokmi v Slovenskom raji za cenu vysokých nákladov, kde presadil v tom čase hlavný inžinier Ing.Teodor Vaverčák v záujme ochrany a hygieny lesných porastov v chránenom a ažko prístupnom teréne. Kalamitné drevo sa spracovalo pri pni a približovalo helikoptérou v celých dåžkach na manipulačné miesto. Pokiaľ ma pamä neklame, priblíženie 1 m3 predstavovalo v tom čase v celkových nákladoch okolo 2 200 Sk. Bolo to v tom období kalamitnej situácie jedinečné možné riešenie, ako zabráni enormnému rozmnoženiu podkôrnemu hmyzu v neprístupných oblastiach a zabráni tak vzniku krasového územia bez lesov. Pri spracovaní kalamitného dreva vo Vysokých Tatrách v oblasti Štátnych lesov Tanap-u treba oceni mimoriadne veľké úsilie, ktoré prezentoval v masmédiách riaditeľ Ing. Peter Líška, žiaľ bez výraznejšej podpory vlády a rezortného ministra pána Z. Simona a jeho poradcov.
4.Vie si autor článku predstavi finančnú náročnos pestovania rôznovekých a rôznorodých porastov prírode blízkym spôsobom v štátnych a neštátnych lesoch z hľadiska prevádzkového a ekonomického (vynaloženia celkových nákladov a dosiahnutých výnosov) ?
Stanovisko: Lesnícky výskumný ústav pri NLC vo Zvolene i v zahraničí jednoznačne poukazuje na koncentrovené ažby, ako ekonomicky najvýhodnejšie pri súšasnom efektívnom využití výkonných strojných zariadení a technologických postupov. Neznamená to v lesníckej prevádzke nevyužitie možností podrastného hospodárstva a prirodzeného zmladenia a tým úspory celkových pestovných nákladov pri obnove a ochrane lesa po rubných obnovných ažbách.
5.Vie si predstavi autor článku celkové náklady ažby, približovania a odvozu dreva výkonnými mechanizačnými prostriedkami, ktoré sú dovážané zo zahraničia a prezentované v odbornom časopise LES a Slovenské letokruhy pri presadzovaní uvedeného hospodárenia tzv. prírode blízkym spôsobom ?
Zdôvodnenie: Takéto obhospodarovanie lesov sa nepresadzuje v lesníckej politike v žiadnom európskom štáte, lebo znamená v konečnom dôsledku neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie lesov. Obrazne povedané takto prezentované autorom článku „obhospodarovanie lesov blízke prírode“ je mimoriadne nákladné, ktoré absolútne nepokryjú dosiahnuté tržby a výnosy z obhospodarovania lesov. Z hladiska ekonomického je to „fantas magória“. Inak povedané, vyažené drevo sa predsa nebude vyváža z lesa helikoptérami, aby sa nepoškodili rôzne vekové štádiá drevín v poraste.
6.Na čo je potom hospodárska úprava lesov a snaha dosiahnutia lesných porastov, ktoré zodpovedajú stanovištnému prieskumu a celoštátnemu záujmu dosiahnu rovnomernos vekových tried v záujme vypestovania takých lesov, ktoré budú zodpoveda ich drevoprodukčnej funkcii a zabezpečova aj verejnoprospešné funkcie ?
7.Prečo Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR, resp. Sekcia lesnícka a spracovania dreva nezadá Lesníckemu výskumnému ústavu vo Zvolene konkrétnu ekonomickú výskumnú úlohu so zameraním na objektívne finančné zhodnotenie celkových nákladov a výnosov z „obhospodarovania lesov blízkej prírode“ na vybranom modelovom území?
Zdôvodnenie : Predpokladalo by sa zverejnenie výstupov a využitie výsledkov riešenia výskumnej úlohy v odbornej a zahraničnej tlači, aby sa lesnícka verejnos a vlastníci a užívatelia lesov oboznámili s jej závermi. Výskumný ústav lesnícky má na ekonomickom odbore na riešenie takejto náročnej úlohy potrebné kapacity, dobrých odborníkov a špecialistov.
Snahu o riešenie tejto ekonomickej a existenčnej otázky lesníctva treba oceni aj v uverejnenom článku vo februárovom čísle časopisu LES a Slovenské lesokruhy „Zobuďme sa lesníci v spoločnej Európe“ od autora Ing. Alexandra Èarného, ktorý dáva do pozornosti možnosti využitia ekonomických nástrojov v obhospodarovaní lesov v rámci návrhu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 navrhovanej Portugalskom. Očakávalo by sa, že s takýmto návrhom prídu lesnícke veľmoci, ako je Rakúsko, Nemecko, alebo škandinávske krajiny. V každom prípade ide racionálny návrh a treba na ňom spolupracova v rámci štátov EÚ aj v spolupráci s Èeskou republikou, alebo návrh aspoň podpori.
K riešeniu problematiky ekonomiky a financovania lesného hospodárstva má svoje opodstatnenie aj druhý článok autora Ing. A. Èarného na tému „Kapitálové spoločnosti v lesnícko-drevárskom komplexe“. Ide o veľmi závažnú problematiku transformácie a ekonomickej reformy v lesnom hospodárstve na Slovensku. Týka sa to predovšetkým sektoru neštátnych lesov, ktorý zostal veľmi rozdrobený z hľadiska reálneho vlastníctva Lesných pozemkov, hlavne vo vlastníctve fyzických osôb a spoločenstevných lesov. Tu je návrh na možnos vytvorenia akciových spoločností z drobných vlastníkov, ktoré sa vytvorili v západoeurópskych krajinách prirodzeným vývojom a združovaním. Takéto združenia a korporácie vlastníkov lesov veľmi úspešne fungujú a spolupracujú s drevospracujúcim priemyslom napr. vo Švédsku. V tomto smere treba vytvori v našich podmienkach všetky potrebné legislatívne a stimulačné opatrenia pre združovanie vlastníkov lesov.
Nakoniec chcem oceni a podpori neopakovateľnú príležitos zjednoti svoje sily pre spoločnú a politickú akceptáciu lesov a lesníctva na Slovensku, na ktorej sa dohodli v novembri 2010 v rámci „Medzinárodného roka lesov 2011“ vo Zvolene poprední predstavitelia štátnych a neštátnych lesníckych subjektov a zástupcov vlastníkov lesov. To je pozitívny krok a opak toho, čo možno očakáva od súčasnej politickej reprezentácie a rezortného ministra, ktorý za asistencie bývalého štátneho tajomníka a súčasného poslanca Dr. Goliana, Ing. Ďurského, Ing. Hríba a ďalších politických nominantov z NLC a poslanca Ing. Beblavého sa postarali o súčasný kritický stav lesov a lesníctva na Slovensku. Očakávam preto, že v mediálnom programe televízie a rozhlasu a tlačových médiách bude rezonova taký lesnícky koncert pod taktovkou takého dirigenta, ktorý má v lesníctve prirodzenú úctu a autoritu. Súčasne predpokladám, že v médiách bude v rámci „Medzinárodného roka lesov 2011“ vytvorený priestor na diskusiu pre odborníkov k problematike ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov o ktorých diskutovali účastníci diskusného fóra.
22.2 2011 18:18
autor: neznámy
Obhospodarovanie blízke prírode je pre obhospodarovateľa lesa dlhodobo najekonomickejšie, trvalo udržateľné, dosahuje najväčšie prírastky, zásobu porastov a v konečnom dôsledku i vyššiu ažbu. Je to však beh na dlhú tra a v "čas" prechodu na takéto obhospodarovanie musí ma les svoj určitý "kvalitatívny a vekový stav". Na Slovensku sa vo väčšine prípadov tento "stav" premeškal.
Z pohľadu hospodárstva a ekonomiky pri obhospodarovaní lesa je dôležitý systém riadenia a postup prác. Obhospodarovanie blízke prírode je v danom čase síce o niečo nákladnejšie, ale z dôvodu minimalizovania vzniku "nákladových" porastov (holiny, zalesňovanie, ochrana kultúr a pod.) sa to v celkovej ekonomickej a hospodárskej bilancii dorovná.
Prírode blízke, "nekoncentrované" hospodárenie je nevýhodné hlavne pre podnikateľské firmy a použitie a využitie prostriedkov. Ekonomické "zvyšovanie" produktivity a "efektívnosti" koncentráciou a maximalizáciou využitia prostriedkov a pracovnej sily a tým i rýchlejšie sýtenie trhu drevom, má však v konečnom dôsledku za následok znižovanie cien dreva a vzhľadom k "limitnej" produkčnosti a kvalitatívno-kvantitatívnou možnosou ažby dreva sa s odstupom času koncentrovaný spôsob hospodárenia v lesoch prejaví hospodársky negatívne. Pravda je vždy niekde v strede. Kde je možnos hospodári spôsobom blízkym prírode, tak tam treba hospodári tak. Ak je sústredená kalamita väčšieho rozsahu alebo nie je v súčasnosti možné použi pri úmyselných obnovách jemnejšie metódy a dosiahnu prirodzenú obnovu, tak treba i k tomu použi adekvátne a primerané technológie.
Obhospodarovanie blízke prírode je pre obhospodarovateľa lesa dlhodobo najekonomickejšie, trvalo udržateľné, dosahuje najväčšie prírastky, zásobu porastov a v konečnom dôsledku i vyššiu ažbu. Je to však beh na dlhú tra a v "čas" prechodu na takéto obhospodarovanie musí ma les svoj určitý "kvalitatívny a vekový stav". Na Slovensku sa vo väčšine prípadov tento "stav" premeškal.
Z pohľadu hospodárstva a ekonomiky pri obhospodarovaní lesa je dôležitý systém riadenia a postup prác. Obhospodarovanie blízke prírode je v danom čase síce o niečo nákladnejšie, ale z dôvodu minimalizovania vzniku "nákladových" porastov (holiny, zalesňovanie, ochrana kultúr a pod.) sa to v celkovej ekonomickej a hospodárskej bilancii dorovná.
Prírode blízke, "nekoncentrované" hospodárenie je nevýhodné hlavne pre podnikateľské firmy a použitie a využitie prostriedkov. Ekonomické "zvyšovanie" produktivity a "efektívnosti" koncentráciou a maximalizáciou využitia prostriedkov a pracovnej sily a tým i rýchlejšie sýtenie trhu drevom, má však v konečnom dôsledku za následok znižovanie cien dreva a vzhľadom k "limitnej" produkčnosti a kvalitatívno-kvantitatívnou možnosou ažby dreva sa s odstupom času koncentrovaný spôsob hospodárenia v lesoch prejaví hospodársky negatívne. Pravda je vždy niekde v strede. Kde je možnos hospodári spôsobom blízkym prírode, tak tam treba hospodári tak. Ak je sústredená kalamita väčšieho rozsahu alebo nie je v súčasnosti možné použi pri úmyselných obnovách jemnejšie metódy a dosiahnu prirodzenú obnovu, tak treba i k tomu použi adekvátne a primerané technológie.
22.2 2011 19:20
autor: neznámy
Uvítal som diskusné príspevky fóra o lese na túto aktuálnu tému lesníctva. Môžem z vlastnej praxe potvrdi, že stav lesov prakticky zodpovedal objemu finančných prostriedkov, ktoré sa investovali do výkonov pestovnej činnosti a ochrany lesov. Nechcem si predstavi ako pestovateľ v budúcnosti rozvrátené lesné porasty, v ktorých sa v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov a úsporných opatrení zanedbávali výchovné zásahy a ochrana lesa. Druhý extrém obhospodarovania lesov je, keď sa vykonávajú v lesných porastoch také opatrenia, ktoré pripomínajú obhospodarovanie lesov "blízkej prírode" a ktoré preferuje vo svojom príspevku pán Ing. R. Bruchánik. V prevádzkovej praxi je pestovanie rôznovekých porastov s rôznym zastúpením drevín nielen mimoriadne technicky, ale aj finančne náročné a podľa ekonomických výskumov takéto obhospodarovanie lesov možno vo všeobecnosti považova za „luxus“. Takýto spôsob obhospodarovania lesov si môže dovoli štát alebo vlastník lesa iba za účelom špeciálne zameraného lesníckeho výskumu, ale nemôže to by bežná prevádzková prax.
Uvítal som diskusné príspevky fóra o lese na túto aktuálnu tému lesníctva. Môžem z vlastnej praxe potvrdi, že stav lesov prakticky zodpovedal objemu finančných prostriedkov, ktoré sa investovali do výkonov pestovnej činnosti a ochrany lesov. Nechcem si predstavi ako pestovateľ v budúcnosti rozvrátené lesné porasty, v ktorých sa v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov a úsporných opatrení zanedbávali výchovné zásahy a ochrana lesa. Druhý extrém obhospodarovania lesov je, keď sa vykonávajú v lesných porastoch také opatrenia, ktoré pripomínajú obhospodarovanie lesov "blízkej prírode" a ktoré preferuje vo svojom príspevku pán Ing. R. Bruchánik. V prevádzkovej praxi je pestovanie rôznovekých porastov s rôznym zastúpením drevín nielen mimoriadne technicky, ale aj finančne náročné a podľa ekonomických výskumov takéto obhospodarovanie lesov možno vo všeobecnosti považova za „luxus“. Takýto spôsob obhospodarovania lesov si môže dovoli štát alebo vlastník lesa iba za účelom špeciálne zameraného lesníckeho výskumu, ale nemôže to by bežná prevádzková prax.
26.2 2011 20:51
autor: neznámy
Podľa dlhoročných trendov znižovania objemu finančných prostriedkov do pestovnej činnosti a ochrany lesa je len otázkou času, kedy dôjde k postupnému rozvratu lesných porastov. V dlhodobom horizonte v obhospodarovaní lesov možno reálne očakáva také dôsledky, aké možno vidie v súčasnom období v poľnohospodárstve, kde sa neinvestuje do obrábania vinohradov a ovocných sadov. Výsledky chaotickej poľnohospodárskej a potravinárskej politiky možno vidie po rokoch 20 ročnej ekonomickej reformy na každom kroku. Z vinohradov a ovocných sadov sa postupne stáva divočina a nekultúrna krajina. Treba si uvedomi, že to isté čaká za účinnej propagandy „ochrancov prírody“ aj vlastníkov a užívateľov lesov.
Podľa dlhoročných trendov znižovania objemu finančných prostriedkov do pestovnej činnosti a ochrany lesa je len otázkou času, kedy dôjde k postupnému rozvratu lesných porastov. V dlhodobom horizonte v obhospodarovaní lesov možno reálne očakáva také dôsledky, aké možno vidie v súčasnom období v poľnohospodárstve, kde sa neinvestuje do obrábania vinohradov a ovocných sadov. Výsledky chaotickej poľnohospodárskej a potravinárskej politiky možno vidie po rokoch 20 ročnej ekonomickej reformy na každom kroku. Z vinohradov a ovocných sadov sa postupne stáva divočina a nekultúrna krajina. Treba si uvedomi, že to isté čaká za účinnej propagandy „ochrancov prírody“ aj vlastníkov a užívateľov lesov.
26.2 2011 20:52
autor: neznámy
Je na mieste otázka, čo robí v tejto obtiažnej situácii lesníctva minister Z. Simon a Slovenská lesnícka komora ? Chodi sa radi o spolupráci k ministrovi, ktorý sa prezentuje v televíznych správach ako hovorca Štátnej veterinárnej správy a Obchodnej inšpekcie a ktorý sa významnou mierou podpísal pod súčasný stav v rezorte pôdohospodárstva a v lesníctve zvláš, nemožno označi inak ako trápne (viď príspevky diskusného fóra na tému Slovenská lesnícka komora). Pri obmedzovaní štátnych príspevkov pre lesnícke inštitúcie ako je Národné lesnícke centrum a v rámci neho výskumný ústav, ústav pre hospodársku úpravu lesov, ústav pre výchovu a vzdelávanie atď. nemožno označi spoluprácu stavovskej komory s ministrom z pozície obhajovania záujmov lesníctva nijako inak ako iluzórnu. Treba si zobra príklad systémového riešenia problémov rezortu pôdohospodárstva a lesníctva z čias bývalého rezortného ministra Bacu a ministra financií a europoslanca Kozlíka, ktorí finančnou podporou domácich poľnohospodárov a vlastníkov lesov zo štátneho rozpočtu vytvárali podmienky pre postupné vytvorenie konkurenčného prostredia na Slovensku pred vstupom do Európskej únie. Posúďte, do akých problémov sa dostalo poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo po 20 rokoch ekonomickej reformy a vládnutí súčasného ministra? Nemôžem si odpusti otázku, prečo sa tak vážne problémy lesníctva nedostanú na televíznu obrazovku ?
Je na mieste otázka, čo robí v tejto obtiažnej situácii lesníctva minister Z. Simon a Slovenská lesnícka komora ? Chodi sa radi o spolupráci k ministrovi, ktorý sa prezentuje v televíznych správach ako hovorca Štátnej veterinárnej správy a Obchodnej inšpekcie a ktorý sa významnou mierou podpísal pod súčasný stav v rezorte pôdohospodárstva a v lesníctve zvláš, nemožno označi inak ako trápne (viď príspevky diskusného fóra na tému Slovenská lesnícka komora). Pri obmedzovaní štátnych príspevkov pre lesnícke inštitúcie ako je Národné lesnícke centrum a v rámci neho výskumný ústav, ústav pre hospodársku úpravu lesov, ústav pre výchovu a vzdelávanie atď. nemožno označi spoluprácu stavovskej komory s ministrom z pozície obhajovania záujmov lesníctva nijako inak ako iluzórnu. Treba si zobra príklad systémového riešenia problémov rezortu pôdohospodárstva a lesníctva z čias bývalého rezortného ministra Bacu a ministra financií a europoslanca Kozlíka, ktorí finančnou podporou domácich poľnohospodárov a vlastníkov lesov zo štátneho rozpočtu vytvárali podmienky pre postupné vytvorenie konkurenčného prostredia na Slovensku pred vstupom do Európskej únie. Posúďte, do akých problémov sa dostalo poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo po 20 rokoch ekonomickej reformy a vládnutí súčasného ministra? Nemôžem si odpusti otázku, prečo sa tak vážne problémy lesníctva nedostanú na televíznu obrazovku ?
26.2 2011 20:54
autor: neznámy
Neviem si dos dobre vysvetli čo sledujú mecenáši „ochrancov prírody“, ktorí dostávajú neskutočne veľký mediálny priestor na ovplyvňovanie verejnej mienky v negatívnom slova zmysle ako vlastníci a užívatelia lesov proti prírode obhospodarujú lesy. Je zaujímavé, že táto demagógia nevadí rezortnému ministrovi ani manažmentu firiem drevárskeho, nábytkárskeho a celulózopapierenského priemyslu, ale aj teplárňam, ktoré prechádzajú masívne na stáleobnoviteľnú drevnú hmotu a drevoštiepku ? Nevytvára táto kampaň ochrancov prírody pri jej spoločenskej akceptácii reálne podmienky na postupný zánik drevospracujúceho priemyslu? Alebo bude priemysel dováža drevo z tajgy alebo Kanady ? Táto propaganda by tak nebola zaujímavá pre vlastníkov a užívateľov lesov, keby sa pri nezmyselnej ochrane podkôrneho hmyzu neznehodnocoval kapitál a ľudské zdroje investované do pestovania a ochrany lesa. Podľa Mgr. Jozefa Vojteka kalamitné premnoženie podkôrnika v smrekových porastoch od vetrovej kalamity v r. 2004 spôsobeného zákazom spracovania kalamitného dreva ochrancami prírody spôsobilo na Slovensku likvidáciu asi 70 tis. ha smrekových porastov väčšinou na pôvodných stanovištiach, ktoré podåa ocenenia spoločenskej hodnoty predstavuje hodnotu 6,71 miliardy eur. Vie si minister Z.Simon a ochrancovia prírody predstavi, aké sú vložené náklady na vypestovanie týchto lesov ? A keď sa majú aspoň čiastočne vráti vložené peniaze na ich zveľadenie vlastníkom a užívateľom a naproti tomu zostanú „zhni pri pni“. Kde je veda a výskum a zdravý sedliacky rozum ? Ja by som si vedel reálne predstavi, ako tieto peniaze použi na moderné mechanizačné prostriedky, výstavbu lesných ciest a zvážnic a v neposlednom rade na zveľadenie stavu lesov, ktoré obhospodarujem s vysokými bankovými úvermi.
Neviem si dos dobre vysvetli čo sledujú mecenáši „ochrancov prírody“, ktorí dostávajú neskutočne veľký mediálny priestor na ovplyvňovanie verejnej mienky v negatívnom slova zmysle ako vlastníci a užívatelia lesov proti prírode obhospodarujú lesy. Je zaujímavé, že táto demagógia nevadí rezortnému ministrovi ani manažmentu firiem drevárskeho, nábytkárskeho a celulózopapierenského priemyslu, ale aj teplárňam, ktoré prechádzajú masívne na stáleobnoviteľnú drevnú hmotu a drevoštiepku ? Nevytvára táto kampaň ochrancov prírody pri jej spoločenskej akceptácii reálne podmienky na postupný zánik drevospracujúceho priemyslu? Alebo bude priemysel dováža drevo z tajgy alebo Kanady ? Táto propaganda by tak nebola zaujímavá pre vlastníkov a užívateľov lesov, keby sa pri nezmyselnej ochrane podkôrneho hmyzu neznehodnocoval kapitál a ľudské zdroje investované do pestovania a ochrany lesa. Podľa Mgr. Jozefa Vojteka kalamitné premnoženie podkôrnika v smrekových porastoch od vetrovej kalamity v r. 2004 spôsobeného zákazom spracovania kalamitného dreva ochrancami prírody spôsobilo na Slovensku likvidáciu asi 70 tis. ha smrekových porastov väčšinou na pôvodných stanovištiach, ktoré podåa ocenenia spoločenskej hodnoty predstavuje hodnotu 6,71 miliardy eur. Vie si minister Z.Simon a ochrancovia prírody predstavi, aké sú vložené náklady na vypestovanie týchto lesov ? A keď sa majú aspoň čiastočne vráti vložené peniaze na ich zveľadenie vlastníkom a užívateľom a naproti tomu zostanú „zhni pri pni“. Kde je veda a výskum a zdravý sedliacky rozum ? Ja by som si vedel reálne predstavi, ako tieto peniaze použi na moderné mechanizačné prostriedky, výstavbu lesných ciest a zvážnic a v neposlednom rade na zveľadenie stavu lesov, ktoré obhospodarujem s vysokými bankovými úvermi.
26.2 2011 21:01