Povodne na Slovensku.
autor: "lesník"
Aký význam a vplyv má ažba dreva nadmerne presahujúca etát za súčasného vytvárania holín na vodný režim a miestnu klímu?
Aký význam a vplyv má ažba dreva nadmerne presahujúca etát za súčasného vytvárania holín na vodný režim a miestnu klímu?
sekcia: Archívne fórum, 4.6 2010 16:11
autor: neznámy
žiadny
žiadny
5.6 2010 19:51
autor: neznámy
Áno. Na Slovensku.
Áno. Na Slovensku.
5.6 2010 20:11
autor: neznámy
žiadny
žiadny
6.6 2010 12:37
autor: neznámy
Èo myslíte pod pojmom nadmerne presahujúci etát ? Také niečo predsa u normálného hospodárenie neexistuje. Keď si vlastník lesa vyrúbe les v prvých rokoch decénia , tak potom vo zvyšných rokoch " oddychuje ". Môže však požiada o navýšenie ažby na decénium, ale o navýšení som zo strany KLÚ ešte nepočul . Nepresiahnutie desaročného etátu je základná vec , ktorú pri previerkach prvorado kontroluje KLÚ a striktne trestá. Takže je to nezmyselné tvrdenia , ako aj tvrdenie , že všetkému na vine sú holoruby .
Pri výmere urbáru cca 300 ha ročne vznikne po ážbe cca 2 ha holín a to aj nie na jednom mieste , čo je veľmi smiešné na to aby sme o takom nezmysle polemizovali.
Èo myslíte pod pojmom nadmerne presahujúci etát ? Také niečo predsa u normálného hospodárenie neexistuje. Keď si vlastník lesa vyrúbe les v prvých rokoch decénia , tak potom vo zvyšných rokoch " oddychuje ". Môže však požiada o navýšenie ažby na decénium, ale o navýšení som zo strany KLÚ ešte nepočul . Nepresiahnutie desaročného etátu je základná vec , ktorú pri previerkach prvorado kontroluje KLÚ a striktne trestá. Takže je to nezmyselné tvrdenia , ako aj tvrdenie , že všetkému na vine sú holoruby .
Pri výmere urbáru cca 300 ha ročne vznikne po ážbe cca 2 ha holín a to aj nie na jednom mieste , čo je veľmi smiešné na to aby sme o takom nezmysle polemizovali.
6.6 2010 14:25
autor: neznámy
Nakoľko povodne ešte potenciálne trvajú, tak sú "potkany" ešte stále zalezené.Jeden z ních , Ing. Kravčík už sa vyjadril , že na vine povodniam sú zvážnice v lese. Èakám na ďalších a na ich vyjadrenia o zaručených vinníkoch .Èakám , že to budeme znovu mi lesníci .
Nakoľko povodne ešte potenciálne trvajú, tak sú "potkany" ešte stále zalezené.Jeden z ních , Ing. Kravčík už sa vyjadril , že na vine povodniam sú zvážnice v lese. Èakám na ďalších a na ich vyjadrenia o zaručených vinníkoch .Èakám , že to budeme znovu mi lesníci .
6.6 2010 14:45
autor: neznámy
"Jano", správna pripomienka a aj to, že pri normálnom hospodárení to neexistuje. Tu by bolo potrebné ešte zhodnotiť a rozanalyzovať i časovú stránku prekročenia etátu a ťažby a v akých porastoch to bolo.
V tejto jednej otázke je priveľa podotázok a atribútov, ktoré by patrilo zhodnotiť a popísať. Je to priveľmi rozsiahla téma, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Z pohľadu lesníctva, lesného hospodárstva a HÚL by sme sa museli najskôr zaoberať mimoprodukčnou rubnou zrelosťou a vodohospodárskou funkciou lesa, pôdohospodárskou funkciou lesa, museli by sme sa zaoberať pedológiou, geológiou, klimatológiou, fytocenológiou, fyziológiou rastlín, vodou z pohľadu biochémie, jej fyzikálnymi vlastnosťami, prítomnosťou vody ako vody voľnej, či fyziologicky viazanej, vody ako súčasti "energetického systému" počasia, museli by sa prehodnotiť technologické postupy ťažby a jej vplyvu na vodný režim a odtok vody z porastov atď.
Čo sa týka etátu, bola skôr na mysli celková ťažba na Slovensku a jej vplyv na vodný režim a všetko, čo s tým súvisí. Ak sa zoberie, že celkovo a dlhodobo únosná ťažba na Slovensku je cca 5-6 mil. kubíkov dreva ročne, tak únosnosť ťažby sa prevyšuje.
V prípade, že sa decenálny etát prekročí o niekoľko rokov skôr z rôznych dôvodov a ťažiť sa už nesmie, tak sa to urobí spôsobom predčasnej obnovy LHP a ťaží sa ďalej.
"Fero 1", zase by to vyšlo na rádových lesníkov, ale toto a tento stav je politika nie rádových lesníkov. Ako to naozaj s tou vodou a ťažbou je, by mali zodpovedať príslušní odborníci zaoberajúci sa profesionálne touto problematikou.
"Jano", správna pripomienka a aj to, že pri normálnom hospodárení to neexistuje. Tu by bolo potrebné ešte zhodnotiť a rozanalyzovať i časovú stránku prekročenia etátu a ťažby a v akých porastoch to bolo.
V tejto jednej otázke je priveľa podotázok a atribútov, ktoré by patrilo zhodnotiť a popísať. Je to priveľmi rozsiahla téma, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Z pohľadu lesníctva, lesného hospodárstva a HÚL by sme sa museli najskôr zaoberať mimoprodukčnou rubnou zrelosťou a vodohospodárskou funkciou lesa, pôdohospodárskou funkciou lesa, museli by sme sa zaoberať pedológiou, geológiou, klimatológiou, fytocenológiou, fyziológiou rastlín, vodou z pohľadu biochémie, jej fyzikálnymi vlastnosťami, prítomnosťou vody ako vody voľnej, či fyziologicky viazanej, vody ako súčasti "energetického systému" počasia, museli by sa prehodnotiť technologické postupy ťažby a jej vplyvu na vodný režim a odtok vody z porastov atď.
Čo sa týka etátu, bola skôr na mysli celková ťažba na Slovensku a jej vplyv na vodný režim a všetko, čo s tým súvisí. Ak sa zoberie, že celkovo a dlhodobo únosná ťažba na Slovensku je cca 5-6 mil. kubíkov dreva ročne, tak únosnosť ťažby sa prevyšuje.
V prípade, že sa decenálny etát prekročí o niekoľko rokov skôr z rôznych dôvodov a ťažiť sa už nesmie, tak sa to urobí spôsobom predčasnej obnovy LHP a ťaží sa ďalej.
"Fero 1", zase by to vyšlo na rádových lesníkov, ale toto a tento stav je politika nie rádových lesníkov. Ako to naozaj s tou vodou a ťažbou je, by mali zodpovedať príslušní odborníci zaoberajúci sa profesionálne touto problematikou.
6.6 2010 16:09
autor: neznámy
Myslím, že je dostatočne zistené, že vo všeobecnosti je retenčná schopnos lesných holín nižšia ako lesného porastu. Dopady holín na povodňové stavy samozrejme zavísia od ich charakteru a charakteru zrážkovej činnosti v danom povodí. Vo všeobecnosti je však podiel súčasných lesných holín na povodniach neporovnateľný s podielom, ktorý predstavujú "holiny" poľnohospodárskej, či urbanistickej krajiny. Za posledných 100 rokov sa lesnatos na území Slovenska zvýšila a podstatne sa znížil podiel holorubnej ažby.Storočné, či iné rekordné zrážky sú bežným prírodným javom. Stačí sa len obzrie dostatočne ďaleko do minulosti. Záplavy formujú tvar povodí už tisícky rokov. Povodňové škody na majetku sú predovšetkým dôsledkom nedostatočných ochranných opatrení.
Dáva do súvisu objem celkovej ažby dreva s vodnou bilanciou asi nie je možné. Väčší objem dreva, nemusí znamena aj priaznivejší stav. Pokiaľ by aj, tak potom je dobre, že zásoby dreva v našich lesoch celkovo stúpajú.
Skutočne nepriaznivý stav však môže by istý čas v tých povodiach, kde došlo dôsledkom kalamity k vzniku rozsiahlych holín. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa ich lesníci snažia čo najskôr zalesni.
Myslím, že je dostatočne zistené, že vo všeobecnosti je retenčná schopnos lesných holín nižšia ako lesného porastu. Dopady holín na povodňové stavy samozrejme zavísia od ich charakteru a charakteru zrážkovej činnosti v danom povodí. Vo všeobecnosti je však podiel súčasných lesných holín na povodniach neporovnateľný s podielom, ktorý predstavujú "holiny" poľnohospodárskej, či urbanistickej krajiny. Za posledných 100 rokov sa lesnatos na území Slovenska zvýšila a podstatne sa znížil podiel holorubnej ažby.Storočné, či iné rekordné zrážky sú bežným prírodným javom. Stačí sa len obzrie dostatočne ďaleko do minulosti. Záplavy formujú tvar povodí už tisícky rokov. Povodňové škody na majetku sú predovšetkým dôsledkom nedostatočných ochranných opatrení.
Dáva do súvisu objem celkovej ažby dreva s vodnou bilanciou asi nie je možné. Väčší objem dreva, nemusí znamena aj priaznivejší stav. Pokiaľ by aj, tak potom je dobre, že zásoby dreva v našich lesoch celkovo stúpajú.
Skutočne nepriaznivý stav však môže by istý čas v tých povodiach, kde došlo dôsledkom kalamity k vzniku rozsiahlych holín. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa ich lesníci snažia čo najskôr zalesni.
8.6 2010 9:53
autor: neznámy
v minimum prípadov by to mohlo ma vplyv,ale dnešne extremy počasia nezachráni žiadny les..ani keby miesto listov rastli na konároch vedrá.. :-))
v minimum prípadov by to mohlo ma vplyv,ale dnešne extremy počasia nezachráni žiadny les..ani keby miesto listov rastli na konároch vedrá.. :-))
26.6 2010 12:46
autor: neznámy
Je zbytočné sa trápi touto otázkou, Jozef 1 má právdu. Ale podstatné je potrebné pomenova presne. Zúčastňujem sa rôzných sedení pri riešení otázok o povodniach a spýtal som sa kompetentných:
1. Prečo sa pri riešení intravilánov obci a miest nerešpekujú zátopové územia vbyhlásené rozhodnutiami vodohospodárskych orgánov?
2. Prečo stavebné úrady vydávajú stavebné povolenia každému tam, kde chce stáva stavebník, a nie tak, aby bola rešpektovaná aj ochrana objektov pred povodňami?
3. Prečo sa rozorali medze bez ohľadu na ich vodoochrannú funkciu pri prietržiach mračien, prečo sa k tomu ešte orie po spádnici?
4. Prečo si každý občan urobí pred vchodom do dvora taký priepust akú rúru na to zoženie a nerešpektuje ani 100 ročnú vodu?
5. Prečo to tolerujú stavebné orgány aj vodohospodárske orgány?
6. Prečo občania svojvoľne zasahujú do korýt riek a nikto s kompetentných si to nevšíma?
7. Prečo chatári nielen, že stavajú chaty kde chcú ( a ochranári mlčia ) a potom robia následne také úpravy terénov ako uznajú za vhodné a keď príde voda je zlé?
8. Prečo starostom obci, poslancom a všetkým Slovákom je to všetko jedno?
atď...
Odpoveď: Lebo typická charakteristika Slováka je:
- nechcem by zlý, tak mlčím
- mňa sa to netýka, tak nech sa robí čo chce
- nič nevidím, nič nepočujem
- daj pokoj, budeš ma pokoj atď...
Potom, keď príde nešastie tak plačeme a obviňujeme iných, len nie seba a v podstate k týmto prírodným katastrofam prispievame všetci!!!
Je zbytočné sa trápi touto otázkou, Jozef 1 má právdu. Ale podstatné je potrebné pomenova presne. Zúčastňujem sa rôzných sedení pri riešení otázok o povodniach a spýtal som sa kompetentných:
1. Prečo sa pri riešení intravilánov obci a miest nerešpekujú zátopové územia vbyhlásené rozhodnutiami vodohospodárskych orgánov?
2. Prečo stavebné úrady vydávajú stavebné povolenia každému tam, kde chce stáva stavebník, a nie tak, aby bola rešpektovaná aj ochrana objektov pred povodňami?
3. Prečo sa rozorali medze bez ohľadu na ich vodoochrannú funkciu pri prietržiach mračien, prečo sa k tomu ešte orie po spádnici?
4. Prečo si každý občan urobí pred vchodom do dvora taký priepust akú rúru na to zoženie a nerešpektuje ani 100 ročnú vodu?
5. Prečo to tolerujú stavebné orgány aj vodohospodárske orgány?
6. Prečo občania svojvoľne zasahujú do korýt riek a nikto s kompetentných si to nevšíma?
7. Prečo chatári nielen, že stavajú chaty kde chcú ( a ochranári mlčia ) a potom robia následne také úpravy terénov ako uznajú za vhodné a keď príde voda je zlé?
8. Prečo starostom obci, poslancom a všetkým Slovákom je to všetko jedno?
atď...
Odpoveď: Lebo typická charakteristika Slováka je:
- nechcem by zlý, tak mlčím
- mňa sa to netýka, tak nech sa robí čo chce
- nič nevidím, nič nepočujem
- daj pokoj, budeš ma pokoj atď...
Potom, keď príde nešastie tak plačeme a obviňujeme iných, len nie seba a v podstate k týmto prírodným katastrofam prispievame všetci!!!
5.8 2010 12:12
autor: neznámy
"Jozef 1" nehodnotí všetky možné atribúty, ktoré do toho vstupujú a ich interakciu. Lesnatos, ažby, ich výška, zásoby dreva. Je to nie až tak, že to nemá vplyv na vodný režim. A ešte, čo správcovia malých vodných tokov?
"Jozef 1" nehodnotí všetky možné atribúty, ktoré do toho vstupujú a ich interakciu. Lesnatos, ažby, ich výška, zásoby dreva. Je to nie až tak, že to nemá vplyv na vodný režim. A ešte, čo správcovia malých vodných tokov?
5.8 2010 14:56