Kalamita za uradovania vyskumu
autor: Peto
Zaujimave je ze najviac je Slovensko za posledne roky postihnute kalamitou za uradovania naseho pana profesora a velmi sa jej dari.
Zaujimave je ze najviac je Slovensko za posledne roky postihnute kalamitou za uradovania naseho pana profesora a velmi sa jej dari.
Su vidiet vobec nejake zlepsenia stavu ked tam mame takeho odbornika? Ked chcete v lese potopu zavolajte si na Vas majetok pracovnika NLC. V zivote nevyrobili ziadnu korunu len beru a stale su hladnejsi. nam vo vyrobe nepomohli akorat ich zivime a tvori sa im kalamitou napln prace. od kedy su kalamity lepsie im nebolo.
Nsi stari lesnici si vedeli poradit aj bez velkych vyskumov. V tomto pentagone su vlastne peniaze ktore nam vo vyrobe chybaju.
sekcia: Archívne fórum, 28.1 2010 19:36
autor: neznámy
A koľké milióny idú do hnojenia a vápnenia. Keby nás tak zaviedli do lesa, kde sa to robilo a preukázali nám, aký to malo význam, to by sme sa len čudovali, aké máme lesy dovápnené a dohnojené. A cesty máme japonské, sama-jama. A na tie peňazí niet.
A koľké milióny idú do hnojenia a vápnenia. Keby nás tak zaviedli do lesa, kde sa to robilo a preukázali nám, aký to malo význam, to by sme sa len čudovali, aké máme lesy dovápnené a dohnojené. A cesty máme japonské, sama-jama. A na tie peňazí niet.
28.1 2010 20:04
autor: neznámy
No práve a keby sa aspoň čas z týchto peňazí použila na hygienu v lese, na sprístupnenie porastov ... Ale to je stále dokola, my dolu v praxi to vieme, ale práve vyštudovaný ing. bez praxe a skúseností na ministerstve, kraji , okrese asi nie.
No práve a keby sa aspoň čas z týchto peňazí použila na hygienu v lese, na sprístupnenie porastov ... Ale to je stále dokola, my dolu v praxi to vieme, ale práve vyštudovaný ing. bez praxe a skúseností na ministerstve, kraji , okrese asi nie.
29.1 2010 7:58
autor: neznámy
Určite je potrebné použi peniaze predovšetkým na porastovú hygienu, asanáciu napadnutej hmoty hmyzom a spracovanie všetkej hmoty atraktívnej pre podkôrny hmyz. ¼udia by mali prácu, zefektívnil by sa boj proti podkôrnikom, eliminoval by sa jeho stav a početnos a dosiahla by sa i čiastočná ekonomická navrátiteľnos vynaložených finančných prostriedkov. Takáto hmota v rámci možnosti a technológií by sa mohla speňaži a využi ako energetický zdroj (palivo, štiepky...).
V 50. a 60. rokoch minulého storočia počas kalamitných stavov KSL (Krajská správa lesov) vypracovala osobitné usmernenia a postupy na spracovanie vetrových a podkôrnikových kalamít. Boli vypracované i osobitné výkonové normy na spracovanie hmoty napadnutej hmyzom. Odkôrňovali sa kmene, pne, prekresávali sa vrchovce a rovnané drevo, pálila a znášala sa kôra s prítomným hmyzom, zakladali sa lapáky, atď. Dnes sa už takýto efektívny boj a ochrana proti podkôrnemu hmyzu nerobí.
Určite je potrebné použi peniaze predovšetkým na porastovú hygienu, asanáciu napadnutej hmoty hmyzom a spracovanie všetkej hmoty atraktívnej pre podkôrny hmyz. ¼udia by mali prácu, zefektívnil by sa boj proti podkôrnikom, eliminoval by sa jeho stav a početnos a dosiahla by sa i čiastočná ekonomická navrátiteľnos vynaložených finančných prostriedkov. Takáto hmota v rámci možnosti a technológií by sa mohla speňaži a využi ako energetický zdroj (palivo, štiepky...).
V 50. a 60. rokoch minulého storočia počas kalamitných stavov KSL (Krajská správa lesov) vypracovala osobitné usmernenia a postupy na spracovanie vetrových a podkôrnikových kalamít. Boli vypracované i osobitné výkonové normy na spracovanie hmoty napadnutej hmyzom. Odkôrňovali sa kmene, pne, prekresávali sa vrchovce a rovnané drevo, pálila a znášala sa kôra s prítomným hmyzom, zakladali sa lapáky, atď. Dnes sa už takýto efektívny boj a ochrana proti podkôrnemu hmyzu nerobí.
29.1 2010 11:10
autor: neznámy
Na tieto práce sme sa pokúsili v minulosti použi ľudí bez práce. Začali sme s uhadzovaním haluziny. Boli to ľudia na aktivačných prácach pri obecných úradoch. Nevydržalo to ani týždeň, rýchlo sme na to zabudli, lebo to bola katastrofa. Mohli ste im sľubova hory - doly.
Tak, ako to píše lesník, robili naši otcovia. Aj ja si pamätám, že počas vegetácie sa drevo odkôrňovalo, na praxi cez prázdniny som to robil aj ja. A naozaj na to netreba NLC, LVÚ , ale zdravý sedliacky rozum a samozrejme peniaze. Aj chrobák by bol pod kontrolou. Nehovorím, že všetko , ale každý vieme posúdi, kde treba a kde nie. A nie vypåňa nezmyselné tlačivá. To je len byrokracia.
Na tieto práce sme sa pokúsili v minulosti použi ľudí bez práce. Začali sme s uhadzovaním haluziny. Boli to ľudia na aktivačných prácach pri obecných úradoch. Nevydržalo to ani týždeň, rýchlo sme na to zabudli, lebo to bola katastrofa. Mohli ste im sľubova hory - doly.
Tak, ako to píše lesník, robili naši otcovia. Aj ja si pamätám, že počas vegetácie sa drevo odkôrňovalo, na praxi cez prázdniny som to robil aj ja. A naozaj na to netreba NLC, LVÚ , ale zdravý sedliacky rozum a samozrejme peniaze. Aj chrobák by bol pod kontrolou. Nehovorím, že všetko , ale každý vieme posúdi, kde treba a kde nie. A nie vypåňa nezmyselné tlačivá. To je len byrokracia.
29.1 2010 12:17
autor: neznámy
Pána prof. Novotného si zo školy napamätám, hoci podľa veku by som mal. Pamätám si ho ako usmievavého človeka z televíznej obrazovky , ktorý až tak neoplýva supervedomosami.Viem ,že prešiel niekoľkým riaditeľskými funkciami, kde ostala po ňom spúš.Kolegovia z bývalého Lesoprojektu pri obnove LHP sa mi v slabej chvíľke zdôverili ako dobačovali , keď p. riaditeľ zrušil Lesoprojekt a im nenechal ani výškomery. " všetko nám zobrali, vyhnali nás z budov a tí ktorí tam v služobných bytoch bývali aj tých vyhnali na ulicu "
Pána prof. Novotného si zo školy napamätám, hoci podľa veku by som mal. Pamätám si ho ako usmievavého človeka z televíznej obrazovky , ktorý až tak neoplýva supervedomosami.Viem ,že prešiel niekoľkým riaditeľskými funkciami, kde ostala po ňom spúš.Kolegovia z bývalého Lesoprojektu pri obnove LHP sa mi v slabej chvíľke zdôverili ako dobačovali , keď p. riaditeľ zrušil Lesoprojekt a im nenechal ani výškomery. " všetko nám zobrali, vyhnali nás z budov a tí ktorí tam v služobných bytoch bývali aj tých vyhnali na ulicu "
29.1 2010 12:32
autor: neznámy
Práca v lese a to či už lesníka, chlapov a žien, bola vždy o vzahu k tej hore. Tomu vzahu sa učili už od malička, keď chodili brigádnicky pomáha do lesnej škôlky ple burinu, hraba a naklada seno, pomáha pri vyznačovaní, atď. Bolo pomaly pravidlom, že prvý oficiálny vstup do zamestnania k lesom mali ľudia už v 16 rokoch. Rúba a púša drevo sa učil syn od otca. ¼udia robili stabilne na lesných správach 30, 40 ba aj 50 rokov. Kvalita roboty bola zväčša zaručená. Chlapi vedeli, že budúci zásah v prebierke budú robi len oni a ak si robotu neurobia poriadne teraz, tak ich to v budúcnosti nájde.
Práca v lese je jedna z fyzicky najnáročnejších a rizikovosou predstihuje dokonca baníctvo. Nemala by sa považova za niečo treotriedne a nemala by by na úplnom pokraji záujmu spoločnosti. V súčasnosti sa preferuje práca v automobilkách, závodoch na výrobu elektroniky, atď. Robíme výhody a vytvárame zisky pre iných. Naše hodnoty, ktoré si máme uchováva a chráni akosi obchádzame.
Práca v lese a to či už lesníka, chlapov a žien, bola vždy o vzahu k tej hore. Tomu vzahu sa učili už od malička, keď chodili brigádnicky pomáha do lesnej škôlky ple burinu, hraba a naklada seno, pomáha pri vyznačovaní, atď. Bolo pomaly pravidlom, že prvý oficiálny vstup do zamestnania k lesom mali ľudia už v 16 rokoch. Rúba a púša drevo sa učil syn od otca. ¼udia robili stabilne na lesných správach 30, 40 ba aj 50 rokov. Kvalita roboty bola zväčša zaručená. Chlapi vedeli, že budúci zásah v prebierke budú robi len oni a ak si robotu neurobia poriadne teraz, tak ich to v budúcnosti nájde.
Práca v lese je jedna z fyzicky najnáročnejších a rizikovosou predstihuje dokonca baníctvo. Nemala by sa považova za niečo treotriedne a nemala by by na úplnom pokraji záujmu spoločnosti. V súčasnosti sa preferuje práca v automobilkách, závodoch na výrobu elektroniky, atď. Robíme výhody a vytvárame zisky pre iných. Naše hodnoty, ktoré si máme uchováva a chráni akosi obchádzame.
29.1 2010 14:18
autor: neznámy
Peter, čítal som článok v LES&LETOKRUHY. Je správny a je to tak, ako je napísané. Spomínaná je vyhláška č. 31/1999 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii. I ja poukazujem a odkazujem na ustanovenia tejto vyhlášky. Dnes som prechádzal kompletne zákon č. 326/2005 Z.z., jeho pôvodnú i novelizovanú podobu. Zákon č. 326/2005 Z.z., § 69 v bode 12 túto vyhlášku ruší. Všetci sa zrejme opierame, z právneho pohľadu, o zrušený právny predpis a nový platný o LHE vydaný v zmysle a v súlade so zákonom č. 326/2005 Z.z. nebol (aspoň o žiadnom neviem). Ak mám pravdu, potom na základe čoho sa robí LHE? K § 69 zákona o lesoch sa síce uvádza, že sa uvedené právne predpisy navrhujú zruši (ktoré nahradzuje tento zákon), avšak dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona § 69 tieto predpisy ruší. Vyhláška č. 31/1999 Z.z. platí, či neplatí?
Peter, čítal som článok v LES&LETOKRUHY. Je správny a je to tak, ako je napísané. Spomínaná je vyhláška č. 31/1999 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii. I ja poukazujem a odkazujem na ustanovenia tejto vyhlášky. Dnes som prechádzal kompletne zákon č. 326/2005 Z.z., jeho pôvodnú i novelizovanú podobu. Zákon č. 326/2005 Z.z., § 69 v bode 12 túto vyhlášku ruší. Všetci sa zrejme opierame, z právneho pohľadu, o zrušený právny predpis a nový platný o LHE vydaný v zmysle a v súlade so zákonom č. 326/2005 Z.z. nebol (aspoň o žiadnom neviem). Ak mám pravdu, potom na základe čoho sa robí LHE? K § 69 zákona o lesoch sa síce uvádza, že sa uvedené právne predpisy navrhujú zruši (ktoré nahradzuje tento zákon), avšak dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona § 69 tieto predpisy ruší. Vyhláška č. 31/1999 Z.z. platí, či neplatí?
29.1 2010 18:22
autor: neznámy
Po dôkladnom zisovaní:
Vyhláška č. 31/1999 Z.z., je zrušená, ale nie je zrušená, lebo nemôže by zrušená z dôvodu, lebo ministerstvo dodnes nevydalo (bude to už pomaly 5 rokov) novú vyhlášku.
Po dôkladnom zisovaní:
Vyhláška č. 31/1999 Z.z., je zrušená, ale nie je zrušená, lebo nemôže by zrušená z dôvodu, lebo ministerstvo dodnes nevydalo (bude to už pomaly 5 rokov) novú vyhlášku.
30.1 2010 8:33
autor: neznámy
No preto som to napísal, že som to skúmal tak isto a vyšlo mi to isté. Veď aj na preškolení OLH hovorili, že zatiaľ platí. Prosto je to chaos. Vrchnos vydá vyhlášky z nášho pohľadu " druhoradé", napríklad o rovnošate, ale ja sa na ňu .... Ale také je to v lesoch pomaly už všade. Ak nebudeme búši, nič sa nezmení. Nespokojnos narastá, vidím to vo svojom okolí, veď sa s mnohými stretávame a tie názory sú aj v tejto diskusii podobné.
No preto som to napísal, že som to skúmal tak isto a vyšlo mi to isté. Veď aj na preškolení OLH hovorili, že zatiaľ platí. Prosto je to chaos. Vrchnos vydá vyhlášky z nášho pohľadu " druhoradé", napríklad o rovnošate, ale ja sa na ňu .... Ale také je to v lesoch pomaly už všade. Ak nebudeme búši, nič sa nezmení. Nespokojnos narastá, vidím to vo svojom okolí, veď sa s mnohými stretávame a tie názory sú aj v tejto diskusii podobné.
30.1 2010 9:08
autor: neznámy
Chlapci, chlapci, o čom hovoríte? Èo Vám hovorí toto:
§ 70 - Účinnos "Tento zákon nadobúda účinnos 1. septembra 2005 s výnimkou § 69 štvrtého až dvanásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnos dňom nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných podľa § 66." To znamená, že každa vyhláška platí do dňa, kým novovydaná nenadobudne účinnos!!! Teda vyhláška MP SR č. 31/1999 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii je platná a niet o čom diskutova. Radím Vám zákon treba číta celý, nie to čo mi pasuje.
Chlapci, chlapci, o čom hovoríte? Èo Vám hovorí toto:
§ 70 - Účinnos "Tento zákon nadobúda účinnos 1. septembra 2005 s výnimkou § 69 štvrtého až dvanásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnos dňom nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných podľa § 66." To znamená, že každa vyhláška platí do dňa, kým novovydaná nenadobudne účinnos!!! Teda vyhláška MP SR č. 31/1999 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii je platná a niet o čom diskutova. Radím Vám zákon treba číta celý, nie to čo mi pasuje.
30.1 2010 11:35
autor: neznámy
Viem o tých ustanoveniach. A znamená to aj to, že táto vyhláška nemusí by zmenená aj 1000 rokov, alebo nikdy. Potom prečo sú v zákone tieto ustanovenia, keď už z ich znenia vyplýva (napr. § 69 bod 12 v súčinnosti s § 70 v náväznosti na § 66), že ich skutková podstata nemusí by nikdy naplnená. Potom je v tejto súvislosti i bezpredmetné ustanovenie § 66 písm. f,. Chaos a zmätok.
Normálny človek by pri vzniku a schvaľovaní zákona mal už vypracované a doriešené i vykonávajúce predpisy a v prípade, že znenie zákona je také ako v tomto prípade, vykonávajúce predpisy by boli vyriešené do 1-2 mesiacov. A neboli by problémy.
Na základe príslušného znenia § 69, § 70 a § 66 som napísal ľudskou, nie právnickou rétorikou "... je zrušená, ale nie je zrušená, lebo nemôže by zrušená z dôvodu, lebo ministerstvo dodnes nevydalo (bude to už pomaly 5 rokov) novú vyhlášku". Nakoniec sme sa všetci po svojom zhodli.
Viem o tých ustanoveniach. A znamená to aj to, že táto vyhláška nemusí by zmenená aj 1000 rokov, alebo nikdy. Potom prečo sú v zákone tieto ustanovenia, keď už z ich znenia vyplýva (napr. § 69 bod 12 v súčinnosti s § 70 v náväznosti na § 66), že ich skutková podstata nemusí by nikdy naplnená. Potom je v tejto súvislosti i bezpredmetné ustanovenie § 66 písm. f,. Chaos a zmätok.
Normálny človek by pri vzniku a schvaľovaní zákona mal už vypracované a doriešené i vykonávajúce predpisy a v prípade, že znenie zákona je také ako v tomto prípade, vykonávajúce predpisy by boli vyriešené do 1-2 mesiacov. A neboli by problémy.
Na základe príslušného znenia § 69, § 70 a § 66 som napísal ľudskou, nie právnickou rétorikou "... je zrušená, ale nie je zrušená, lebo nemôže by zrušená z dôvodu, lebo ministerstvo dodnes nevydalo (bude to už pomaly 5 rokov) novú vyhlášku". Nakoniec sme sa všetci po svojom zhodli.
30.1 2010 11:58
autor: neznámy
Štefan, ale veď sa nikto o vyhláške neháda. Ale preboha má už 11 rokov , je tu nový a novelizovaný zákon, postupne aj ostatné vyhlášky, ale tá o LHE nie. A to je celé. Práve 31 - ku by už bolo načase novelizova, zjednoduši celú evidenciu. Ale u nás...
Štefan, ale veď sa nikto o vyhláške neháda. Ale preboha má už 11 rokov , je tu nový a novelizovaný zákon, postupne aj ostatné vyhlášky, ale tá o LHE nie. A to je celé. Práve 31 - ku by už bolo načase novelizova, zjednoduši celú evidenciu. Ale u nás...
30.1 2010 22:00
autor: neznámy
V roku 2005, keď nadobudol platnos zákon č. 326/2005 Z.z., tento zákon mal za úlohu zmeni i súvisiacu legislatívu a na jeho základe sa mali prepracova nové vykonávajúce predpisy. Z tohto dôvodu a na tento účel bol ustanovený § 66, písm. a, až l, ktoré boli stanovujúce a na ich základe mali by vytvorené nové vykonávajúce predpisy tohto (nového) zákona. Zákon v § 69 dňom nadobudnutia platnosti zrušil predpisy bodov 1 až 3. Predpisy bodov 4 až 12 sa mali zruši a vytvori nové na základe ustanovení § 66. § 70 "právne ošetroval" prechodné obdobie platnosti týchto pôvodných predpisov do času platnosti nových vykonávajúcich predpisov. Niektoré predpisy bodov 4 až 12 § 69 boli prepracované a vytvorené nové, niektoré, ktoré tiež mali by prepracované a vytvorené nové, sú dodnes nezmenené.
V roku 2005, keď nadobudol platnos zákon č. 326/2005 Z.z., tento zákon mal za úlohu zmeni i súvisiacu legislatívu a na jeho základe sa mali prepracova nové vykonávajúce predpisy. Z tohto dôvodu a na tento účel bol ustanovený § 66, písm. a, až l, ktoré boli stanovujúce a na ich základe mali by vytvorené nové vykonávajúce predpisy tohto (nového) zákona. Zákon v § 69 dňom nadobudnutia platnosti zrušil predpisy bodov 1 až 3. Predpisy bodov 4 až 12 sa mali zruši a vytvori nové na základe ustanovení § 66. § 70 "právne ošetroval" prechodné obdobie platnosti týchto pôvodných predpisov do času platnosti nových vykonávajúcich predpisov. Niektoré predpisy bodov 4 až 12 § 69 boli prepracované a vytvorené nové, niektoré, ktoré tiež mali by prepracované a vytvorené nové, sú dodnes nezmenené.
30.1 2010 22:37
autor: neznámy
Lesník, myslím, že kto chce, to pochopil, kto nechce, nepochopí. Veď ide len o prostú vec. V súčasnosti platná vyhláška, ktorú či chceme, alebo nie, musíme rešpektova, sa viazala k starému zákonu a k jeho nespočetným novelám: Ak máme celkom nový zákon o lesoch, k nemu by mali by aj nové vykonávacie predpisy. Budiž, nejde to rýchlo, ale po 5-tich rokoch by to už nemal by problém. Veď nový zákon hodne vecí zmenil. Takže Štefan neviem, čo si vyberám zo zákona , čo mi pasuje. A celý som ho čítal mnohokrát.
Lesník, myslím, že kto chce, to pochopil, kto nechce, nepochopí. Veď ide len o prostú vec. V súčasnosti platná vyhláška, ktorú či chceme, alebo nie, musíme rešpektova, sa viazala k starému zákonu a k jeho nespočetným novelám: Ak máme celkom nový zákon o lesoch, k nemu by mali by aj nové vykonávacie predpisy. Budiž, nejde to rýchlo, ale po 5-tich rokoch by to už nemal by problém. Veď nový zákon hodne vecí zmenil. Takže Štefan neviem, čo si vyberám zo zákona , čo mi pasuje. A celý som ho čítal mnohokrát.
31.1 2010 7:05
autor: neznámy
Keď bol tvorený a nadobudol platnos zákon č. 326/2005 Z.z., mali sa zmeni a vytvori aj nové vykonávajúce predpisy na základe tohto zákona a v jeho súlade. Preto je ten § 66. V prípade vyhlášky č. 31/1999 Z.z. sa tak nestalo dodnes.
Keď sa menia predpisy, všetci si akosi myslíme, že tie nové budú kvalitnejšie a v praxi sa budú da patrične uplatni. U nás pri zmene legislatívy to zväčša býva naopak. Všetko sa len komplikuje. Možno, keby tí dnešní odborníci boli vytvorili novú vyhlášku o LHE, zalamovali by sme rukami, aká tá stará bola vynikajúca oproti tej novej. No, ktohovie.
Keď bol tvorený a nadobudol platnos zákon č. 326/2005 Z.z., mali sa zmeni a vytvori aj nové vykonávajúce predpisy na základe tohto zákona a v jeho súlade. Preto je ten § 66. V prípade vyhlášky č. 31/1999 Z.z. sa tak nestalo dodnes.
Keď sa menia predpisy, všetci si akosi myslíme, že tie nové budú kvalitnejšie a v praxi sa budú da patrične uplatni. U nás pri zmene legislatívy to zväčša býva naopak. Všetko sa len komplikuje. Možno, keby tí dnešní odborníci boli vytvorili novú vyhlášku o LHE, zalamovali by sme rukami, aká tá stará bola vynikajúca oproti tej novej. No, ktohovie.
31.1 2010 10:31
autor: neznámy
O výhlaške sa nikto neháda, jednoducho taký je právny stav a je potrebné ho rešpektova. Èi teraz si povieme, že už 5 rokov čakáme na novú vyhlášku a to je postačujúci dôvod, aby sme nerešpektovali platnú, hoci starú? Skutočnos, že ešte nie je na svete len dosvedčuje, že je to nie jednoduche ju tak skoro vyda, aj ja vidím koľko problémov máme s ňou v praxi. Preto, ak bude návrh daný na pripomienkovanie je treba využi priestor a neba sa da pripomienky včas, nie potom kritizova, keď už bude schválená. Myslím, že lesníci sú rozumní ľudia, vzdelaní a nie je potrebné o tom viac diskutova. Každy, kto sleduje fórum, musí vedie, že sú tu rozumné témy, ktorým je potrebné venova pozornos, napr. témy: o OLH, o riešení odbornej správy lesov, o hynutí smreka, o súčasnej štruktúre ŠL atď..., atď... o problémoch v urbariátoch, združeniach fyzických osôb - obhospodárovateľov lesa a pod...
O výhlaške sa nikto neháda, jednoducho taký je právny stav a je potrebné ho rešpektova. Èi teraz si povieme, že už 5 rokov čakáme na novú vyhlášku a to je postačujúci dôvod, aby sme nerešpektovali platnú, hoci starú? Skutočnos, že ešte nie je na svete len dosvedčuje, že je to nie jednoduche ju tak skoro vyda, aj ja vidím koľko problémov máme s ňou v praxi. Preto, ak bude návrh daný na pripomienkovanie je treba využi priestor a neba sa da pripomienky včas, nie potom kritizova, keď už bude schválená. Myslím, že lesníci sú rozumní ľudia, vzdelaní a nie je potrebné o tom viac diskutova. Každy, kto sleduje fórum, musí vedie, že sú tu rozumné témy, ktorým je potrebné venova pozornos, napr. témy: o OLH, o riešení odbornej správy lesov, o hynutí smreka, o súčasnej štruktúre ŠL atď..., atď... o problémoch v urbariátoch, združeniach fyzických osôb - obhospodárovateľov lesa a pod...
31.1 2010 17:50
autor: neznámy
To je pravda nikto sa tu nehada.Pozrite sa tento tyzden bola konferencia HUL vo zvolene. Padli tam aj rozumne navrhy a boli tam aj zaujimave temy. myslim si ze ale malo ludi sa o tuto konferenciu zaujimalo hoci tam bolo skoro cele ministerstvo. Pan Novotny akorat vsetkych zrusil a zase hudol svoje. Nikto mu neoponoval. On proste bude udavat autokraticky smer dalej.
ved tam aj povedal ze chysta velke zmeny. Ale v konecnom dosledku pokial nebudeme zamery lesnickej sekcie pripomienkovat ostrejsie doplati na to prevadzka tak ako taxatori.
Budeme uplnymi nevolnikmi a za ovela viac veci bude prevadzka platit co mala zadarmo. Skoda ze ste tam neboli.
Jednoznacne z toho vyplynulo : byt sukromnym taxatorom tak si to hodim a keby prevadzka tusila co ju este len caka za pana Novotneho tak tiez si to moze hodit aj prevadzka. kde ste boli?
To je pravda nikto sa tu nehada.Pozrite sa tento tyzden bola konferencia HUL vo zvolene. Padli tam aj rozumne navrhy a boli tam aj zaujimave temy. myslim si ze ale malo ludi sa o tuto konferenciu zaujimalo hoci tam bolo skoro cele ministerstvo. Pan Novotny akorat vsetkych zrusil a zase hudol svoje. Nikto mu neoponoval. On proste bude udavat autokraticky smer dalej.
ved tam aj povedal ze chysta velke zmeny. Ale v konecnom dosledku pokial nebudeme zamery lesnickej sekcie pripomienkovat ostrejsie doplati na to prevadzka tak ako taxatori.
Budeme uplnymi nevolnikmi a za ovela viac veci bude prevadzka platit co mala zadarmo. Skoda ze ste tam neboli.
Jednoznacne z toho vyplynulo : byt sukromnym taxatorom tak si to hodim a keby prevadzka tusila co ju este len caka za pana Novotneho tak tiez si to moze hodit aj prevadzka. kde ste boli?
31.1 2010 18:01
autor: neznámy
Moja reč, Štefan, ale nikto sa neháda a myslím, že nikto nepovedal, že 31- ku niekto nechce rešpektova. Zatiaľ predsa platí. Keby len toto bol problém, tak sme ne tom vcelku dobre. A tých tém je ešte ďaleko viac - biotopy, vtáčie územia atď...... Lenže bolo by dobre, aby sme to nerobili takto anonymne. Nepripravujeme štátny prevrat.
Ak je súhlas môžem poskytnú telefónne číslo poprípade e- mail . Takto budeme debatova donekonečna.
Moja reč, Štefan, ale nikto sa neháda a myslím, že nikto nepovedal, že 31- ku niekto nechce rešpektova. Zatiaľ predsa platí. Keby len toto bol problém, tak sme ne tom vcelku dobre. A tých tém je ešte ďaleko viac - biotopy, vtáčie územia atď...... Lenže bolo by dobre, aby sme to nerobili takto anonymne. Nepripravujeme štátny prevrat.
Ak je súhlas môžem poskytnú telefónne číslo poprípade e- mail . Takto budeme debatova donekonečna.
31.1 2010 18:05
autor: neznámy
Veď tento katastrofálny stav lesníctva je vizitka pána Novotného. Pozrite sa, v akých funkciách bol za posledných 20 rokov. Tak čo chce pán profesor od lesníkov?
Veď tento katastrofálny stav lesníctva je vizitka pána Novotného. Pozrite sa, v akých funkciách bol za posledných 20 rokov. Tak čo chce pán profesor od lesníkov?
31.1 2010 18:23
autor: neznámy
Peniaze!!! A chce nam dokazad aky sme neschpny a dobre sa na tom bavi. vie s nami dobre manipulovat!!!
Peniaze!!! A chce nam dokazad aky sme neschpny a dobre sa na tom bavi. vie s nami dobre manipulovat!!!
31.1 2010 18:30
autor: neznámy
Aké peniaze? Za vápnenie a hnojenie? Škoda, že nie je lesník. Zobral by si príklad od pána Mičovského, odstúpil by z funkcie, potom by sa obrátil na pána ministra pôdohospodárstva a dostal by odpoveď, že do volieb už nieto času s lesmi robi nič.
Aké peniaze? Za vápnenie a hnojenie? Škoda, že nie je lesník. Zobral by si príklad od pána Mičovského, odstúpil by z funkcie, potom by sa obrátil na pána ministra pôdohospodárstva a dostal by odpoveď, že do volieb už nieto času s lesmi robi nič.
31.1 2010 18:51
autor: neznámy
Páni, uvedomme si, že nech by bol aj sám "pán Boh" v kresle generálneho riaditeľa lesníckej sekcie, dnes nič sám nezmôže, pokiaľ bude o všetkom rozhodova a bra z lesov výlučne len pán Mečiar /viď. kauza Lesy SR, alebo najnovšie Zákon o pozemkových spoločenstvách, šitý jemu na mieru, aby mohol ešte prís k pozemkom/, len nech sú už čím skôr voľby, pretože tomuto koaličnému partnerovi, ktorý bezvýhradne vládne lesom už dochádza dych a chce toho ešte veľa stihnú...A ešte poznámka: za ministra Becíka bola aspoň vôla rieši lesníckle problémy. Dnes už nie!
Páni, uvedomme si, že nech by bol aj sám "pán Boh" v kresle generálneho riaditeľa lesníckej sekcie, dnes nič sám nezmôže, pokiaľ bude o všetkom rozhodova a bra z lesov výlučne len pán Mečiar /viď. kauza Lesy SR, alebo najnovšie Zákon o pozemkových spoločenstvách, šitý jemu na mieru, aby mohol ešte prís k pozemkom/, len nech sú už čím skôr voľby, pretože tomuto koaličnému partnerovi, ktorý bezvýhradne vládne lesom už dochádza dych a chce toho ešte veľa stihnú...A ešte poznámka: za ministra Becíka bola aspoň vôla rieši lesníckle problémy. Dnes už nie!
8.2 2010 18:15
autor: neznámy
Lesy , lesomajitelia a pracovníci v lesoch na Slovensku su ako dojna krava pre istu politicku stranu ale aj väčšinu politikov.Ale aj tu kravu treba nakrmi, aby davala mlieko.Preto nas krmia novými novými vyhlaškami a predpismi ktoré neriešia problemy a ked´tak len okrajovo,vo väčšine pripadoch vnašajú chaos a neporiadok.Ale aj ten chaos je na niečo dobrý.Lepšie sa kradne .Na komplexné riešenie problemov lesníctve nie je politicka voľa /nieto dostatok peňazy/.Preto aj na kalamite sa museli nabali ti spravní ľudia,lesy a lesnici nech sa starajú ako obnovi les.
Je tento štat pre ľudi ,alebo ľudia pre štat.?.Pre lesníkov a majiteľov lesa to vyznieva skôr opačne.
Lesy , lesomajitelia a pracovníci v lesoch na Slovensku su ako dojna krava pre istu politicku stranu ale aj väčšinu politikov.Ale aj tu kravu treba nakrmi, aby davala mlieko.Preto nas krmia novými novými vyhlaškami a predpismi ktoré neriešia problemy a ked´tak len okrajovo,vo väčšine pripadoch vnašajú chaos a neporiadok.Ale aj ten chaos je na niečo dobrý.Lepšie sa kradne .Na komplexné riešenie problemov lesníctve nie je politicka voľa /nieto dostatok peňazy/.Preto aj na kalamite sa museli nabali ti spravní ľudia,lesy a lesnici nech sa starajú ako obnovi les.
Je tento štat pre ľudi ,alebo ľudia pre štat.?.Pre lesníkov a majiteľov lesa to vyznieva skôr opačne.
11.2 2010 12:42
autor: neznámy
Dos tu trepete..vyskum patrí všade vo svete a v každom odvetvý k potrebnej veci.
Už je otázne a vec názoru kto čo považuje za dvoležité.
Chybu treba hlada v politickej a nie profesionálnej lobby od ministerstva až po
prevádzku..
Dos tu trepete..vyskum patrí všade vo svete a v každom odvetvý k potrebnej veci.
Už je otázne a vec názoru kto čo považuje za dvoležité.
Chybu treba hlada v politickej a nie profesionálnej lobby od ministerstva až po
prevádzku..
19.2 2010 20:10
autor: neznámy
Ako sa v súčasnosti prejavuje práca výskumu v každodennej lesníckej prevádzke? Všetko by sa malo robi práve pre ňu, teda i výskum.
Ako sa v súčasnosti prejavuje práca výskumu v každodennej lesníckej prevádzke? Všetko by sa malo robi práve pre ňu, teda i výskum.
19.2 2010 20:17
autor: neznámy
Je najvyšší čas, aby sa lesníci celoštátne zjednotili a postarali sa o to, aby sa prostredníctvom stavovskej organizácie Slovenskej lesníckej komory" dostali do riadiacich funkcií na všetkých stupňoch riadenia známi odborníci a špecialisti zo všetkých oblastí riadenia lesného hospodárstva, ktorí majú prirodzenú úctu a autoritu v lesníckych kruhoch a ktorí už v živote niečo dokázali. Môžem zodpovedne prehlási, že som sa s takýmito osobnosami v riadení počas mojej dlhoročnej práce a funkciách stretol a začínal som "od piky". Nezabúdajme na to, že niekomu takýto "scenár" rozhádaných lesníkov a odborných lesných hospodárov v sektore štátnych a neštátnych lesov, ale i vojenských a školských lesov prospieva a na tom významne politicky a finančne profituje, ako uvádzate vo svojich stanoviskách. Klobúk dole pred statočnou prácou tých lesníkov, ktorí v lesníctve našli záľubu i realizáciu svojich celoživotných cieľov pre zveľadenie stavu lesov na Slovensku aj pre budúce generácie. Lesu zdar !
Je najvyšší čas, aby sa lesníci celoštátne zjednotili a postarali sa o to, aby sa prostredníctvom stavovskej organizácie Slovenskej lesníckej komory" dostali do riadiacich funkcií na všetkých stupňoch riadenia známi odborníci a špecialisti zo všetkých oblastí riadenia lesného hospodárstva, ktorí majú prirodzenú úctu a autoritu v lesníckych kruhoch a ktorí už v živote niečo dokázali. Môžem zodpovedne prehlási, že som sa s takýmito osobnosami v riadení počas mojej dlhoročnej práce a funkciách stretol a začínal som "od piky". Nezabúdajme na to, že niekomu takýto "scenár" rozhádaných lesníkov a odborných lesných hospodárov v sektore štátnych a neštátnych lesov, ale i vojenských a školských lesov prospieva a na tom významne politicky a finančne profituje, ako uvádzate vo svojich stanoviskách. Klobúk dole pred statočnou prácou tých lesníkov, ktorí v lesníctve našli záľubu i realizáciu svojich celoživotných cieľov pre zveľadenie stavu lesov na Slovensku aj pre budúce generácie. Lesu zdar !
11.3 2010 13:25
autor: neznámy
Èo je to za Slovenská lesnícka komora a úcta k nej , keď predseda OLK (KE), ktorý znova kandiduje na jeho predsedu a členskou základňou nie je zvolený, urazený aj s celým bývalým výborom vystúpi z nej. Èo si my radoví naivní členovia o tom môžeme myslie.Ako si môžeme na nej zaklada, ako túto organizáciu uznáva, keď aj tam sa zišla banda neukojených karieristov.
Èo je to za Slovenská lesnícka komora a úcta k nej , keď predseda OLK (KE), ktorý znova kandiduje na jeho predsedu a členskou základňou nie je zvolený, urazený aj s celým bývalým výborom vystúpi z nej. Èo si my radoví naivní členovia o tom môžeme myslie.Ako si môžeme na nej zaklada, ako túto organizáciu uznáva, keď aj tam sa zišla banda neukojených karieristov.
11.3 2010 19:07
autor: neznámy
Podľa skúseností zo zahraničia (ÈR, Rakúsko, NSR, Fínsko, Švédsko) lesnícke komory sú významným partnerom a konzultantom vlád a parlamentov pri presadzovaní dlhodobých strategických programov a koncepcií lesného hospodárstva danej krajiny.. Výsledkom tejto výsostne odbornej spolupráce je konsenzus pri presadzovaní legislatívy na dosiahnutie uvedených zámerov a nástrojov štátnej lesníckej politiky s čím priamo súvisí aj výrazná štátna podpora lesného hospodárstva na projekty zveľadenia stavu lesov či už formou štátnych dotácií, daňových úľav, bonifikácie úverov atď. Táto forma podpory lesného hospodárstva, či už ide o vlastníkov súkromných lesov, obecných lesov, lesných spoločenstiev i štátnych lesov je už tradíciou podpory lesníctva, ktoré má súčasne v týchto krajinách významnú podporu odbornej i laickej verejnosti.
Slovenská lesnícka komora bola zriadená na základe zákona a stálo to veľa úsilia a diplomatických rokovaní, aby zákon nakoniec prešiel v parlamentných výboroch a Národnej rade SR. Lesnícka komora má presadzova a obhajova profesionálne, sociálne a hospodárske záujmy svojich členov. Vo svojej každodennej činnosti má spolupracova so štátnymi lesmi, združeniami vlastníkov neštátnych lesov, mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti lesníctva a životného prostredia na tvorbe štátnej politiky, na príprave koncepcií rozvoja lesníctva a tvorbe všeobecne záväzných predpisov. Ak tomu tak nie je, tak treba vykona opatrenia, aby do predstavenstva komory boli zvolení profesionálne zdatní predstavitelia, ktorí budú k spokojnosti lesníckej verejnosti reprezentova a presadzova aj politicky v masmédiách oprávnené požiadavky zamestnancov štátnych i neštátnych lesov. To si vyžaduje, aby boli v lesníckej komore zastúpení odborníci z rôznych oblastí a stupňov riadenia lesníctva od ministerstva až po lesnú správu, ktorí požívajú prirodzenú úctu a autoritu výsledkami svojej práce, vystupovaním a konaním na verejnosti.
Inak neobhájime dobré pozície lesníctva, ktoré sme mali pred verejnosou ale aj zahraničím. Spomínam si na zahraničné návštevy niektorých štátov ES, ktoré uznávali naše výsledky v oblasti vedy a lesníckeho výskumu, bývalého LVÚ i systém hospodárskej úpravy našich lesov (LHP), ktoré zabezpečoval náš Lesoprojekt a praktické obhospodarovanie všetkých lesov, čím sme sa dostali na tretie miesto v Európe. Pozrime sa preto na budúcnos lesníctva a vykonajme účinné opatrenia na všetkých stupňoch riadenia lesného hospodárstva a v lesníckych inštitúciách na dosiahnutie dlhodobých strategických cieľov . To si vyžaduje vypracova súčasne nástroje na ich dosiahnutie, ktoré by sa mali sta súčasou politických strán uchádzajúcich sa o vládne a parlamentné kreslá a Programového vyhlásenia vlády SR, ktorá vzíde po voľbách v júni t.r.. Inak v danej situácii nič nezmeníme. Lesu zdar !
Podľa skúseností zo zahraničia (ÈR, Rakúsko, NSR, Fínsko, Švédsko) lesnícke komory sú významným partnerom a konzultantom vlád a parlamentov pri presadzovaní dlhodobých strategických programov a koncepcií lesného hospodárstva danej krajiny.. Výsledkom tejto výsostne odbornej spolupráce je konsenzus pri presadzovaní legislatívy na dosiahnutie uvedených zámerov a nástrojov štátnej lesníckej politiky s čím priamo súvisí aj výrazná štátna podpora lesného hospodárstva na projekty zveľadenia stavu lesov či už formou štátnych dotácií, daňových úľav, bonifikácie úverov atď. Táto forma podpory lesného hospodárstva, či už ide o vlastníkov súkromných lesov, obecných lesov, lesných spoločenstiev i štátnych lesov je už tradíciou podpory lesníctva, ktoré má súčasne v týchto krajinách významnú podporu odbornej i laickej verejnosti.
Slovenská lesnícka komora bola zriadená na základe zákona a stálo to veľa úsilia a diplomatických rokovaní, aby zákon nakoniec prešiel v parlamentných výboroch a Národnej rade SR. Lesnícka komora má presadzova a obhajova profesionálne, sociálne a hospodárske záujmy svojich členov. Vo svojej každodennej činnosti má spolupracova so štátnymi lesmi, združeniami vlastníkov neštátnych lesov, mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti lesníctva a životného prostredia na tvorbe štátnej politiky, na príprave koncepcií rozvoja lesníctva a tvorbe všeobecne záväzných predpisov. Ak tomu tak nie je, tak treba vykona opatrenia, aby do predstavenstva komory boli zvolení profesionálne zdatní predstavitelia, ktorí budú k spokojnosti lesníckej verejnosti reprezentova a presadzova aj politicky v masmédiách oprávnené požiadavky zamestnancov štátnych i neštátnych lesov. To si vyžaduje, aby boli v lesníckej komore zastúpení odborníci z rôznych oblastí a stupňov riadenia lesníctva od ministerstva až po lesnú správu, ktorí požívajú prirodzenú úctu a autoritu výsledkami svojej práce, vystupovaním a konaním na verejnosti.
Inak neobhájime dobré pozície lesníctva, ktoré sme mali pred verejnosou ale aj zahraničím. Spomínam si na zahraničné návštevy niektorých štátov ES, ktoré uznávali naše výsledky v oblasti vedy a lesníckeho výskumu, bývalého LVÚ i systém hospodárskej úpravy našich lesov (LHP), ktoré zabezpečoval náš Lesoprojekt a praktické obhospodarovanie všetkých lesov, čím sme sa dostali na tretie miesto v Európe. Pozrime sa preto na budúcnos lesníctva a vykonajme účinné opatrenia na všetkých stupňoch riadenia lesného hospodárstva a v lesníckych inštitúciách na dosiahnutie dlhodobých strategických cieľov . To si vyžaduje vypracova súčasne nástroje na ich dosiahnutie, ktoré by sa mali sta súčasou politických strán uchádzajúcich sa o vládne a parlamentné kreslá a Programového vyhlásenia vlády SR, ktorá vzíde po voľbách v júni t.r.. Inak v danej situácii nič nezmeníme. Lesu zdar !
12.3 2010 20:07
autor: neznámy
Všetko je len o ľuďoch. A je smutné, že aj vedúci predstavitelia lesníckej komory zdehonestovali lesníctvo a lesnícky stav. S jednou vecou je potrebné v lesníctve už skonči. S ľuďmi vo vedúcich funkciách, ktorí nerobia nič iné, len sa neustále vyhrážajú svojim podriadeným a iným osobám. Toto do lesníctva naozaj nepatrí a takéto správanie zničilo i celý lesnícky stav a lesníctvo. Lesníctvo na Slovensku je po každej stránke prepracované do detailov. Stačí sa len vráti k tomu správnemu, čo už dávno na Slovensku v lesníctve máme. Na to však treba riadnych lesníkov na vedúce posty. A tu je problém. Inak súhlas.
Všetko je len o ľuďoch. A je smutné, že aj vedúci predstavitelia lesníckej komory zdehonestovali lesníctvo a lesnícky stav. S jednou vecou je potrebné v lesníctve už skonči. S ľuďmi vo vedúcich funkciách, ktorí nerobia nič iné, len sa neustále vyhrážajú svojim podriadeným a iným osobám. Toto do lesníctva naozaj nepatrí a takéto správanie zničilo i celý lesnícky stav a lesníctvo. Lesníctvo na Slovensku je po každej stránke prepracované do detailov. Stačí sa len vráti k tomu správnemu, čo už dávno na Slovensku v lesníctve máme. Na to však treba riadnych lesníkov na vedúce posty. A tu je problém. Inak súhlas.
12.3 2010 22:22
autor: neznámy
Podľa skúseností zo zahraničia, ktoré som mal možnos služobne navštívi (Rakúsko, v čase keď vykonával funkciu rezortného ministra Ing. Fischler, ktorý bol neskôr európskym komisárom) môžem konštatova, že k politickým nomináciám dochádzalo len pri politických zmenách na ministerských postoch a postoch štátnych tajomníkov, podåa toho, ktorá politická strana vyhrala voľby a presadila svojich nominantov. Politické výmeny sa v žiadnom prípade nevykonávali na nižších stupňoch rezortného riadenia. Personál na ústrednom orgáne štátnej správy odborne pripravuje a kontroluje plnenie nástrojov štátnej lesníckej politiky s ohľadom na špecifiká osobitne pre sektor štátnych a neštátnych lesov. Podľa stanovených prísnych kritérií na odbornos musel lesný personál spåňa na jednotlivých stupňoch riadenia stanovené odborné, morálne a manažérske požiadavky na systemizované miesta a mal veľmi dobrú motiváciu t.j. celoživotnú perspektívu kariérneho postupu. Definitívou mal lesný personál zabezpečenú na naše pomery mimoriadne "slušnú penziu" za predpokladu, že sa neprehrešil proti stanoveným pravidlám. Z uvedeného vyplýva aj v súčasnosti úcta verejnosti k lesníckemu stavu. Na všetkých stupňoch riadenia lesníctva je evidentná profesionalita a odbornos. Obdobne je tomu v Nemeckej spolkovej republike. Nemožno to už porovnáva s lesným hospodárstvom ÈR, kde dochádza obdobne ako na Slovensku k častým personálnym zmenám na všetkých významných funkciách v sektore štátnych lesov a na MZì ÈR, čo taktiež negatívne vplýva na organizáciu riadenia a stabilitu lesného hospodárstva v Èeskej republike. Pozitívne však treba hodnoti konsenzus sektoru štátnych a neštátnych pri presadzovaní ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva, predovšetkým v dotačnej politike a čerpaní európskych štrukturálnych fondov v záujme zveľadenia všetkých lesov v Èeskej republike i s rešpektovaním vlastníckych vzahov. Bývalý rakúsky minister Fischler a jeho nástupcovia v záujme lesov Rakúska sa okrem zabezpečenia a presadenia štátnych dotácií pre lesné hospodárstvo významnou mierou zaslúžili o zveľadenie súkromných, obecných a mestských a štátnych lesov Rakúska aj využívaním európskych štrukturálnych fondov. V podmienkach Slovenska je situácia v štátnej podpore lesného hospodárstve mimoriadne nepriaznivá a lesníctvo je viac menej odkázané na " tzv. samoregulujúcu funkciu trhu" s negatívnym dopadom na všetky oblasti lesníckej prevádzky. A ešte sú tu negatívne ekonomické dopady na obhospodarovanie lesov osobitného určenia, ochranné lesy a národné parky a rezervácie, ktoré nie sú vlastníkom a užívateľom lesov finančne kompenzované. Pritom je treba v našich podmienkach aplikova smernice a nariadenia EÚ pre čerpanie finančných podpôr bez zbytočne komplikovanej administratívy na základe jednoduchých projektov, ktoré by boli dostupné všetkým vlastníkom a užívateľom lesov tak ako je tomu v Rakúsku, ÈR a SRN. Možno súhlasi s tým, že máme k tomu účelu vypracovaný systém v minulosti (kalkulácia nákladov, ohodnotenie objemu výkonov lesníckych činnosti a objemu lesníckej výroby , hodnotenie produktivity práce, kritériá pre hmotnú zainteresovanos, hodnotenie kvality práce atď.). Stačí len dosadi reálne čísla a mali by sme objektívne zdôvodnenú aj reorganizáciu a organizáciu riadenia štátnych lesov. Každopádne si to vyžaduje vybra na riadiace funkcie profesionálnych manažérov lesníkov a nie bankových úradníkov a iných politických špecialistov. To si vyžaduje profesionálnu zdatnos na všetkých stupňoch riadenia, ale predovšetkým na lesníckej sekcii ministerstva a jej odborných útvaroch. Ak títo pracovníci neobhája opodstatnené záujmy lesného hospodárstva vo vláde SR a parlamente, škoda zodpovednej a namáhavej práce celého lesníckeho stavu. Ale nedá mí sa opýta za 5 300 vysokoškolsky vzdelaných absolventov LF , kde je v súčasnom období TU Zvolen lesnícka fakulta, keď treba lesnému hospodárstvu akademicky "pomôc". V SRN v Bavorsku je univerzita mimoriadne aktívna pri riešení koncepčných problémov lesníctva v spolkovej vláde. Lesu zdar !
Podľa skúseností zo zahraničia, ktoré som mal možnos služobne navštívi (Rakúsko, v čase keď vykonával funkciu rezortného ministra Ing. Fischler, ktorý bol neskôr európskym komisárom) môžem konštatova, že k politickým nomináciám dochádzalo len pri politických zmenách na ministerských postoch a postoch štátnych tajomníkov, podåa toho, ktorá politická strana vyhrala voľby a presadila svojich nominantov. Politické výmeny sa v žiadnom prípade nevykonávali na nižších stupňoch rezortného riadenia. Personál na ústrednom orgáne štátnej správy odborne pripravuje a kontroluje plnenie nástrojov štátnej lesníckej politiky s ohľadom na špecifiká osobitne pre sektor štátnych a neštátnych lesov. Podľa stanovených prísnych kritérií na odbornos musel lesný personál spåňa na jednotlivých stupňoch riadenia stanovené odborné, morálne a manažérske požiadavky na systemizované miesta a mal veľmi dobrú motiváciu t.j. celoživotnú perspektívu kariérneho postupu. Definitívou mal lesný personál zabezpečenú na naše pomery mimoriadne "slušnú penziu" za predpokladu, že sa neprehrešil proti stanoveným pravidlám. Z uvedeného vyplýva aj v súčasnosti úcta verejnosti k lesníckemu stavu. Na všetkých stupňoch riadenia lesníctva je evidentná profesionalita a odbornos. Obdobne je tomu v Nemeckej spolkovej republike. Nemožno to už porovnáva s lesným hospodárstvom ÈR, kde dochádza obdobne ako na Slovensku k častým personálnym zmenám na všetkých významných funkciách v sektore štátnych lesov a na MZì ÈR, čo taktiež negatívne vplýva na organizáciu riadenia a stabilitu lesného hospodárstva v Èeskej republike. Pozitívne však treba hodnoti konsenzus sektoru štátnych a neštátnych pri presadzovaní ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva, predovšetkým v dotačnej politike a čerpaní európskych štrukturálnych fondov v záujme zveľadenia všetkých lesov v Èeskej republike i s rešpektovaním vlastníckych vzahov. Bývalý rakúsky minister Fischler a jeho nástupcovia v záujme lesov Rakúska sa okrem zabezpečenia a presadenia štátnych dotácií pre lesné hospodárstvo významnou mierou zaslúžili o zveľadenie súkromných, obecných a mestských a štátnych lesov Rakúska aj využívaním európskych štrukturálnych fondov. V podmienkach Slovenska je situácia v štátnej podpore lesného hospodárstve mimoriadne nepriaznivá a lesníctvo je viac menej odkázané na " tzv. samoregulujúcu funkciu trhu" s negatívnym dopadom na všetky oblasti lesníckej prevádzky. A ešte sú tu negatívne ekonomické dopady na obhospodarovanie lesov osobitného určenia, ochranné lesy a národné parky a rezervácie, ktoré nie sú vlastníkom a užívateľom lesov finančne kompenzované. Pritom je treba v našich podmienkach aplikova smernice a nariadenia EÚ pre čerpanie finančných podpôr bez zbytočne komplikovanej administratívy na základe jednoduchých projektov, ktoré by boli dostupné všetkým vlastníkom a užívateľom lesov tak ako je tomu v Rakúsku, ÈR a SRN. Možno súhlasi s tým, že máme k tomu účelu vypracovaný systém v minulosti (kalkulácia nákladov, ohodnotenie objemu výkonov lesníckych činnosti a objemu lesníckej výroby , hodnotenie produktivity práce, kritériá pre hmotnú zainteresovanos, hodnotenie kvality práce atď.). Stačí len dosadi reálne čísla a mali by sme objektívne zdôvodnenú aj reorganizáciu a organizáciu riadenia štátnych lesov. Každopádne si to vyžaduje vybra na riadiace funkcie profesionálnych manažérov lesníkov a nie bankových úradníkov a iných politických špecialistov. To si vyžaduje profesionálnu zdatnos na všetkých stupňoch riadenia, ale predovšetkým na lesníckej sekcii ministerstva a jej odborných útvaroch. Ak títo pracovníci neobhája opodstatnené záujmy lesného hospodárstva vo vláde SR a parlamente, škoda zodpovednej a namáhavej práce celého lesníckeho stavu. Ale nedá mí sa opýta za 5 300 vysokoškolsky vzdelaných absolventov LF , kde je v súčasnom období TU Zvolen lesnícka fakulta, keď treba lesnému hospodárstvu akademicky "pomôc". V SRN v Bavorsku je univerzita mimoriadne aktívna pri riešení koncepčných problémov lesníctva v spolkovej vláde. Lesu zdar !
14.3 2010 19:43
autor: neznámy
Chcel by som sa trochu dotknú spravovania, či obhospodarovania lesov osobitného určenia, ochranných lesov, lesov v chránených územiach a rezerváciách. Principiálne nie je to až taká vážna problematika ako sa jej pripisuje a nie je to ani taký problém dorieši. Dokonca spravovanie takýchto území môže by efektívnejšie i po ekonomickej stránke z pohľadu záujmov spoločnosti. Netreba sa na všetko pozera len "cez drevo". Problémom je predovšetkým "akási", nazvem to ľudská hlúpos a dokazovanie si "svojej pravdy" na oboch stranách medzi "lesníkmi" a "ochranármi". A nevedie to k ničomu.
V súčasnosti financovanie "potrieb" lesa nie je možné dosiahnu len z predaja dreva. Je určite potrebné ma a získa i iné zdroje financovania a dohliadnu na ich efektívnos využitia. Je na škodu veci, že bol v minulosti zrušený štátny fond zveľaďovania lesa. V posledných rokoch bolo zanedbané i druhovanie vyaženého dreva, jeho sortimentácia, využitie, uplatnenie a predaj na trhu. Výroba bola zameraná hlavne na kvalitné a vybrané druhy sortimentov, predovšetkým z kvalitného dreva. Výroba ostatných, menej kvalitných sortimentov, ich využitie a uplatnenie na trhu bola zanedbaná. Bude potrebné sa do budúcnosti zaobera i touto problematikou. Z pohľadu financovania potrieb v lesnom hospodárstve, z dôvodu hlavne kalamitných stavov, bolo pred 70 - 80 rokmi zaujímavé i financovanie, či skôr potreba financovania a možnos uplatni a vytvori "poistenie porastov proti živelným pohromám" do budúcnosti. Samozrejme, má to i svoje riziká.
Chcel by som sa trochu dotknú spravovania, či obhospodarovania lesov osobitného určenia, ochranných lesov, lesov v chránených územiach a rezerváciách. Principiálne nie je to až taká vážna problematika ako sa jej pripisuje a nie je to ani taký problém dorieši. Dokonca spravovanie takýchto území môže by efektívnejšie i po ekonomickej stránke z pohľadu záujmov spoločnosti. Netreba sa na všetko pozera len "cez drevo". Problémom je predovšetkým "akási", nazvem to ľudská hlúpos a dokazovanie si "svojej pravdy" na oboch stranách medzi "lesníkmi" a "ochranármi". A nevedie to k ničomu.
V súčasnosti financovanie "potrieb" lesa nie je možné dosiahnu len z predaja dreva. Je určite potrebné ma a získa i iné zdroje financovania a dohliadnu na ich efektívnos využitia. Je na škodu veci, že bol v minulosti zrušený štátny fond zveľaďovania lesa. V posledných rokoch bolo zanedbané i druhovanie vyaženého dreva, jeho sortimentácia, využitie, uplatnenie a predaj na trhu. Výroba bola zameraná hlavne na kvalitné a vybrané druhy sortimentov, predovšetkým z kvalitného dreva. Výroba ostatných, menej kvalitných sortimentov, ich využitie a uplatnenie na trhu bola zanedbaná. Bude potrebné sa do budúcnosti zaobera i touto problematikou. Z pohľadu financovania potrieb v lesnom hospodárstve, z dôvodu hlavne kalamitných stavov, bolo pred 70 - 80 rokmi zaujímavé i financovanie, či skôr potreba financovania a možnos uplatni a vytvori "poistenie porastov proti živelným pohromám" do budúcnosti. Samozrejme, má to i svoje riziká.
14.3 2010 21:00
autor: neznámy
V zásade možno súhlasi s Vašimi názormi pokiaľ ide o ekonomiku obhospodarovania lesov. Pre názornos situácie uvediem, že mimoriadne významnou zvláštnosou lesného hospodárstva je, že finančné náklady vynaložené na obnovu lesných porastov, pestovanie a ochranu lesov majú výnosovú návratnos až v rubnej zrelosti lesných porastov t.j. vo veku 80 až 140 rokov. Táto skutočnos sa najviac prejavuje pri odôvodnení potrieb financovania výkonov pestovnej činnosti, ochrany lesov ako aj pri realizácii rozvojových programov v štátnych a neštátnych lesoch. Špecifikom obhospodarovania lesov je aj to, že má veľmi obmedzenú možnos prispôsobova sa "zo dňa na deň" v obchodnej politike s drevom požiadavkám voľného trhu na jednotlivé sortimenty dreva. Súčasná štruktúra rubných porastov a vyrobených sortimentov často nezodpovedá svojimi druhovými, rozmerovými a kvalitatívnymi znakmi momentálnemu dopytu na trhu. Speňaženie jednotlivých sortimentov dreva okrem toho závisí od podmienok na trhu, inflácie, dopytu po produktoch z dreva a pod.
Okrem toho je tu problém obhospodarovania lesov v marginálnych oblastiach, kde sa z hľadiska štátnej lesníckej politiky vyžaduje riadne obhospodarovania lesov . Ide o oblasti, kde sa výrobou produkcie surového dreva nezíska objektívne taký finančný výnos, ktorý umožňuje vyrovnanos výnosov a nákladov na zabezpečenie všetkých lesníckych činností. Na území Slovenska je z hľadiska produkcie dreva stratových približne 400 tis.ha t.j. 20 % lesov.
Z hľadiska posudzovania celkovej ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov sú osobitným práce celospoločenského významu, ktorými vlastníci a užívatelia lesov zabezpečujú plnenie takých verejnoprospešných funkcií lesov, ako je vodohospodárska, pôdoochranná, klimatická, prírodoochranná, krajinotvorná, rekreačná, liečebná atď., ktorých zabezpečenie v celospoločenskom záujme prekračuje únosnú mieru.
Náklady na účelové obhospodarovanie lesov vo verejnom záujme predstavujú v podmienkach SR ročne približne 45,6 mil. EUR. Pre zaujímavos treba uvies, že ročné náklady obhospodarovania lesov na Slovensku predstavujú cca 464,7 mil. Eur a výnosy 434,8 mil. EUR, čo dokumentuje že obhospodarovanie lesov na Slovensku bez podpory z verejných zdrojov a štrukturálnych fondov prináša z obhospodarovania lesov ročne reálne stratu v čiastke 29,8 mil. EUR.
V západoeurópskych krajinách preto štát priamo podporuje a dotuje niektoré projekty a programy na zveľadenie stavu lesov, (napr. pri vzniku rozsiahlych lesných kalamít), alebo poskytne vlastníkom a užívateľom lesov aj iné formy pomoci (daňové úľavy, bonifikácie v úverovej politike bánk a pod) ale i v pravidlách čerpania finančných prostriedkov z európ. štrukturálnych fondov.
Súhlasím s Vaším názorom riešenia problému ekonomiky obhospodarovania lesov a podporujem preto v podmienkach lesného hospodárstva SR s vypracovaním dlhodobej stratégie alebo koncepcie viaczdrojového financovania lesného hospodárstva a nástrojov na ich zabezpečenie (osobitne štátnych a neštátnych lesoch s ohľadom na existujúce špecifiká vlastníctva lesných pozemkov). Súčasou predmetnej koncepcie by malo by aj legislatívne zabezpečenie zriadenia "Lesníckeho podporného fondu" s jednoduchými a kontrolovateľnými pravidlami na tvorbu zdrojov fondu a ich použitie.
Doriešenie vážneho problému financovania lesného hospodárstva treba považova v období neukončenej ekonomickej reformy lesníctva za prioritu č.1, pretože vlastník alebo užívateľ lesov, ktorý disponuje dostatkom finančných prostriedkov, zabezpečí podľa lesného zákona riadne obhospodarovanie lesa a ten, kto nemá potrebné financie tak živorí a zabezpečí len také obhospodarovanie lesa na čo má finančné prostriedky, čo sa premietne do stavu lesa a ekonomického zhodnotenia produkcie v rubnom veku. Lesu zdar !
V zásade možno súhlasi s Vašimi názormi pokiaľ ide o ekonomiku obhospodarovania lesov. Pre názornos situácie uvediem, že mimoriadne významnou zvláštnosou lesného hospodárstva je, že finančné náklady vynaložené na obnovu lesných porastov, pestovanie a ochranu lesov majú výnosovú návratnos až v rubnej zrelosti lesných porastov t.j. vo veku 80 až 140 rokov. Táto skutočnos sa najviac prejavuje pri odôvodnení potrieb financovania výkonov pestovnej činnosti, ochrany lesov ako aj pri realizácii rozvojových programov v štátnych a neštátnych lesoch. Špecifikom obhospodarovania lesov je aj to, že má veľmi obmedzenú možnos prispôsobova sa "zo dňa na deň" v obchodnej politike s drevom požiadavkám voľného trhu na jednotlivé sortimenty dreva. Súčasná štruktúra rubných porastov a vyrobených sortimentov často nezodpovedá svojimi druhovými, rozmerovými a kvalitatívnymi znakmi momentálnemu dopytu na trhu. Speňaženie jednotlivých sortimentov dreva okrem toho závisí od podmienok na trhu, inflácie, dopytu po produktoch z dreva a pod.
Okrem toho je tu problém obhospodarovania lesov v marginálnych oblastiach, kde sa z hľadiska štátnej lesníckej politiky vyžaduje riadne obhospodarovania lesov . Ide o oblasti, kde sa výrobou produkcie surového dreva nezíska objektívne taký finančný výnos, ktorý umožňuje vyrovnanos výnosov a nákladov na zabezpečenie všetkých lesníckych činností. Na území Slovenska je z hľadiska produkcie dreva stratových približne 400 tis.ha t.j. 20 % lesov.
Z hľadiska posudzovania celkovej ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov sú osobitným práce celospoločenského významu, ktorými vlastníci a užívatelia lesov zabezpečujú plnenie takých verejnoprospešných funkcií lesov, ako je vodohospodárska, pôdoochranná, klimatická, prírodoochranná, krajinotvorná, rekreačná, liečebná atď., ktorých zabezpečenie v celospoločenskom záujme prekračuje únosnú mieru.
Náklady na účelové obhospodarovanie lesov vo verejnom záujme predstavujú v podmienkach SR ročne približne 45,6 mil. EUR. Pre zaujímavos treba uvies, že ročné náklady obhospodarovania lesov na Slovensku predstavujú cca 464,7 mil. Eur a výnosy 434,8 mil. EUR, čo dokumentuje že obhospodarovanie lesov na Slovensku bez podpory z verejných zdrojov a štrukturálnych fondov prináša z obhospodarovania lesov ročne reálne stratu v čiastke 29,8 mil. EUR.
V západoeurópskych krajinách preto štát priamo podporuje a dotuje niektoré projekty a programy na zveľadenie stavu lesov, (napr. pri vzniku rozsiahlych lesných kalamít), alebo poskytne vlastníkom a užívateľom lesov aj iné formy pomoci (daňové úľavy, bonifikácie v úverovej politike bánk a pod) ale i v pravidlách čerpania finančných prostriedkov z európ. štrukturálnych fondov.
Súhlasím s Vaším názorom riešenia problému ekonomiky obhospodarovania lesov a podporujem preto v podmienkach lesného hospodárstva SR s vypracovaním dlhodobej stratégie alebo koncepcie viaczdrojového financovania lesného hospodárstva a nástrojov na ich zabezpečenie (osobitne štátnych a neštátnych lesoch s ohľadom na existujúce špecifiká vlastníctva lesných pozemkov). Súčasou predmetnej koncepcie by malo by aj legislatívne zabezpečenie zriadenia "Lesníckeho podporného fondu" s jednoduchými a kontrolovateľnými pravidlami na tvorbu zdrojov fondu a ich použitie.
Doriešenie vážneho problému financovania lesného hospodárstva treba považova v období neukončenej ekonomickej reformy lesníctva za prioritu č.1, pretože vlastník alebo užívateľ lesov, ktorý disponuje dostatkom finančných prostriedkov, zabezpečí podľa lesného zákona riadne obhospodarovanie lesa a ten, kto nemá potrebné financie tak živorí a zabezpečí len také obhospodarovanie lesa na čo má finančné prostriedky, čo sa premietne do stavu lesa a ekonomického zhodnotenia produkcie v rubnom veku. Lesu zdar !
17.3 2010 11:53
autor: neznámy
Ešte by som dodal, že v prípade kalamitných stavov a následného presýovania trhu drevom bol súčasný, nie priaznivý stav v lesnom hospodárstve na Slovensku predvídateľný, či skôr istý. Príslušný rezort výkonnej štátnej moci mal už na začiatku zvýšených kalamít uvažova o cenovej regulácii dreva, ihneď založi osobitný fond pre zvýšené finančné potreby v ochrane lesa a hlavne na budúcu pestovnú činnos a celoslovensky koordinova postupy, množstvo a spracovanie kalamít bez ohľadu na vlastnícke práva. Je to i jeho zákonná povinnos. Je trochu i na zamyslenie, keď si porovnáte za posledných 20 rokov percentuálny vývoj cien základných komodít (napr. benzín, chlieb atď.) a percentuálny cenový vývoj dreva. Zaujímavý cenový vývoj je i pri porovnaní vývoja cien samotných sortimentov dreva, napr. piliarske sortimenty, vláknina v porovnaní s palivom. Dopyt, potreba a spotreba dreva za posledných 20 rokov nebola až taká malá a na začiatku trh drevom presýtený ani nebol. Zanedbalo sa aj označovanie sortimentov a výrobkov z dreva ako výrobku, či priameho tovaru na predaj. Súčasné označovanie dreva a jeho sortimentov je dnes už skôr prežitok. Trh, ako taký nefunguje len na princípe momentálnej požiadavky dopyt-ponuka, ponuka-dopyt, ale aj na princípe vytvárania nových výrobkov a nových ponúk, ktoré doteraz neboli a ich možnosou uplatnenia. Platí to i pre drevo.
Ešte by som dodal, že v prípade kalamitných stavov a následného presýovania trhu drevom bol súčasný, nie priaznivý stav v lesnom hospodárstve na Slovensku predvídateľný, či skôr istý. Príslušný rezort výkonnej štátnej moci mal už na začiatku zvýšených kalamít uvažova o cenovej regulácii dreva, ihneď založi osobitný fond pre zvýšené finančné potreby v ochrane lesa a hlavne na budúcu pestovnú činnos a celoslovensky koordinova postupy, množstvo a spracovanie kalamít bez ohľadu na vlastnícke práva. Je to i jeho zákonná povinnos. Je trochu i na zamyslenie, keď si porovnáte za posledných 20 rokov percentuálny vývoj cien základných komodít (napr. benzín, chlieb atď.) a percentuálny cenový vývoj dreva. Zaujímavý cenový vývoj je i pri porovnaní vývoja cien samotných sortimentov dreva, napr. piliarske sortimenty, vláknina v porovnaní s palivom. Dopyt, potreba a spotreba dreva za posledných 20 rokov nebola až taká malá a na začiatku trh drevom presýtený ani nebol. Zanedbalo sa aj označovanie sortimentov a výrobkov z dreva ako výrobku, či priameho tovaru na predaj. Súčasné označovanie dreva a jeho sortimentov je dnes už skôr prežitok. Trh, ako taký nefunguje len na princípe momentálnej požiadavky dopyt-ponuka, ponuka-dopyt, ale aj na princípe vytvárania nových výrobkov a nových ponúk, ktoré doteraz neboli a ich možnosou uplatnenia. Platí to i pre drevo.
17.3 2010 13:20
autor: neznámy
Možno súhlasi s názorom, že v ekonomike obhospodarovania lesov zohráva mimoriadne dôležitú úlohu obchodná politika, ktorej cieľom je dosiahnu v celom období reprodukcie lesa dostatok finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie lesov , technického rozvoja a samozrejme primeraného zisku, najmä pokiaľ ide o sektor neštátnych lesov. Ako uvádzate i ako ukázala analýza vývoja nákladovosti všetkých výkonov lesníckych činností v období ekonomickej reformy, materiálne a mzdové vstupy do výroby rástli všeobecne rýchlejším tempom ako cenový vývoj a speňaženie sortimentov ihličnatého a listnatého dreva pre tuzemských odberateľov. Pri speňažení sortimentov dreva, určených na vývoz do zahraničia sa dosahovali vcelku vyššie ceny. To vytváralo a vytvára z dlhodobého pohľadu riziká ekonomického vývoja lesného hospodárstva na Slovensku v porovnaní so zahraničím, ktoré neboli kompenzované finančnou dotáciou a inou pomocou štátu. Výnimku tvoril rok 2005, kedy sa spracovávala vetrová kalamita z roku 2004 a kedy celkové tržby a výnosy z predaja dreva boli vyššie u postihnutých vlastníkov a užívateľov lesov ako prevádzkové náklady . V obchodnej politike bude preto treba operatívne reagova na podmienky trhu tak, ako uvádzate aby sa predali všetky sortimenty dreva a ostatné produkty lesa a v dlhodobejšom horizonte, aby sa ceny postupne priblížili cenám na zahraničných trhoch Rakúska, Nemecka a Èeskej republiky, ktorá pružnejšie reaguje na ceny v zahraničí i v dôsledku dobre fungujúceho elektronického systému SVÚD Praha, prepojeného na zahraničie, ktorý monitoruje cenový vývoj sortimentov dreva v tuzemsku a porovnáva ho so zahraničím. Za tým účelom bol vybudovaný Lesnícky trhový informačný systém (LTIS) pri Lesoprojekte Zvolen, žiaľ po reorganizácii sa stal nefunkčný.
Pre vytvorenie konkurencie schopnosti hlavne menších producentov dreva na Slovensku by bolo užitočné vybudovanie celoštátne a regionálne pôsobiacej Ústrednej predajne dreva, ktorá by mala sústreďova informácie o ažbových možnostiach a sortimentácii vyaženého dreva, určeného na predaj(objemy dodávok sortimentov ihličnatého a listnatého dreva podľa hrúbkových tried a kvalitatívnych parametrov) od vlastníkov a užívateľov lesa (v prvej etape od súkromných vlastníkov lesov, urbárskych spoločností, mestských a obecných lesov a cirkevných lesov). Organizácia by mala kompetencie na uzavieranie kontraktov a tvorbu efektívnej cenovej politiky pri uzavieraní zmlúv s domácimi a zahraničnými spracovateľmi dreva. Ústredná predajňa by mala v rámci obchodnej politiky vykonáva prieskum trhu s drevom na domácom trhu i v krajinách, kde sa surové drevo exportuje a za tým účelom bude aktívne využíva trhový informačný systém. Organizácia by mala by technicky a personálne vybudovaná tak, aby systematicky zabezpečovala dodávkové príkazy a fakturáciu dodávok všetkým odberateľom a uhrádzala ich platby podľa kontraktov dodávateľom dreva. Organizácia by si vytvorila v rámci obchodnej politiky finančné prostriedky na krytie vlastných réžijných nákladov. Som presvedčený, že takéto riešenie obchodnej politiky by výrazne pomohlo subjektom obhospodarujúcim lesy vo finančnej situácii.
Realizácia uvedeného zámeru si však vyžaduje vypracovanie konkrétneho technického projektu, ktorý by riešil všetky činnosti novozriadenej organizácie.
Možno súhlasi s názorom, že v ekonomike obhospodarovania lesov zohráva mimoriadne dôležitú úlohu obchodná politika, ktorej cieľom je dosiahnu v celom období reprodukcie lesa dostatok finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie lesov , technického rozvoja a samozrejme primeraného zisku, najmä pokiaľ ide o sektor neštátnych lesov. Ako uvádzate i ako ukázala analýza vývoja nákladovosti všetkých výkonov lesníckych činností v období ekonomickej reformy, materiálne a mzdové vstupy do výroby rástli všeobecne rýchlejším tempom ako cenový vývoj a speňaženie sortimentov ihličnatého a listnatého dreva pre tuzemských odberateľov. Pri speňažení sortimentov dreva, určených na vývoz do zahraničia sa dosahovali vcelku vyššie ceny. To vytváralo a vytvára z dlhodobého pohľadu riziká ekonomického vývoja lesného hospodárstva na Slovensku v porovnaní so zahraničím, ktoré neboli kompenzované finančnou dotáciou a inou pomocou štátu. Výnimku tvoril rok 2005, kedy sa spracovávala vetrová kalamita z roku 2004 a kedy celkové tržby a výnosy z predaja dreva boli vyššie u postihnutých vlastníkov a užívateľov lesov ako prevádzkové náklady . V obchodnej politike bude preto treba operatívne reagova na podmienky trhu tak, ako uvádzate aby sa predali všetky sortimenty dreva a ostatné produkty lesa a v dlhodobejšom horizonte, aby sa ceny postupne priblížili cenám na zahraničných trhoch Rakúska, Nemecka a Èeskej republiky, ktorá pružnejšie reaguje na ceny v zahraničí i v dôsledku dobre fungujúceho elektronického systému SVÚD Praha, prepojeného na zahraničie, ktorý monitoruje cenový vývoj sortimentov dreva v tuzemsku a porovnáva ho so zahraničím. Za tým účelom bol vybudovaný Lesnícky trhový informačný systém (LTIS) pri Lesoprojekte Zvolen, žiaľ po reorganizácii sa stal nefunkčný.
Pre vytvorenie konkurencie schopnosti hlavne menších producentov dreva na Slovensku by bolo užitočné vybudovanie celoštátne a regionálne pôsobiacej Ústrednej predajne dreva, ktorá by mala sústreďova informácie o ažbových možnostiach a sortimentácii vyaženého dreva, určeného na predaj(objemy dodávok sortimentov ihličnatého a listnatého dreva podľa hrúbkových tried a kvalitatívnych parametrov) od vlastníkov a užívateľov lesa (v prvej etape od súkromných vlastníkov lesov, urbárskych spoločností, mestských a obecných lesov a cirkevných lesov). Organizácia by mala kompetencie na uzavieranie kontraktov a tvorbu efektívnej cenovej politiky pri uzavieraní zmlúv s domácimi a zahraničnými spracovateľmi dreva. Ústredná predajňa by mala v rámci obchodnej politiky vykonáva prieskum trhu s drevom na domácom trhu i v krajinách, kde sa surové drevo exportuje a za tým účelom bude aktívne využíva trhový informačný systém. Organizácia by mala by technicky a personálne vybudovaná tak, aby systematicky zabezpečovala dodávkové príkazy a fakturáciu dodávok všetkým odberateľom a uhrádzala ich platby podľa kontraktov dodávateľom dreva. Organizácia by si vytvorila v rámci obchodnej politiky finančné prostriedky na krytie vlastných réžijných nákladov. Som presvedčený, že takéto riešenie obchodnej politiky by výrazne pomohlo subjektom obhospodarujúcim lesy vo finančnej situácii.
Realizácia uvedeného zámeru si však vyžaduje vypracovanie konkrétneho technického projektu, ktorý by riešil všetky činnosti novozriadenej organizácie.
18.3 2010 11:07
autor: neznámy
Je to veľmi dobrý podnikateľský zámer, vyžaduje si rozpracovanie a publicitu. Pomôhol by rieši dodávateľsko-odberateľské vzahy v obchode s drevom (priamy predaj bez priekupníkov), prieskum trhu a cenotvorbu, vyššiu konkurencieschopnos vlastníkov lesov do 200 ha i zlepšenie výnosov z ažbovej činnosti a predaja dreva.
Je to veľmi dobrý podnikateľský zámer, vyžaduje si rozpracovanie a publicitu. Pomôhol by rieši dodávateľsko-odberateľské vzahy v obchode s drevom (priamy predaj bez priekupníkov), prieskum trhu a cenotvorbu, vyššiu konkurencieschopnos vlastníkov lesov do 200 ha i zlepšenie výnosov z ažbovej činnosti a predaja dreva.
22.3 2010 9:42